Ekonomike sa darí, ľuďom menej

Pred časom boli zverejnené výsledky prieskumu o príjmoch a životných podmienkach obyvateľov Slovenska, ktorý sa uskutočňuje jednotne vo všetkých krajinách Európskej únie, tzv. EU SILC. Tieto výsledky sú síce staré dva roky, ale z doterajších zistení možno napriek tomu predpokladať, že trendy sa ani za ten čas výrazne nezmenili. Prieskum odhaľuje niektoré mýty o raste, ktorý Slovensko zaznamenáva, pritom mu možno vyčítať, že ešte stále nedostatočne mapuje realitu. Ani EU SILC sa nevyhne jednej závažnej „chybe“. Ide totiž o prieskum, ktorého cieľom je zisťovať príjmy a životné podmienky ľudí v krajine prostredníctvom metodiky, ktorá skúma situáciu rodín, presnejšie domácnosti. A práve v tom môže byť kameň úrazu, ktorý vedie k zníženiu jeho výpovednej schopnosti. Najchudobnejší nemajú domácnosť Už sme v Slove pri podobnej príležitosti na tento problém upozornili. Takéto prieskumy sa zameriavajú na zisťovania v domácnostiach, čo má praktické príčiny, ale aj nezanedbateľné dopady. Domácnosti sú zvolené najmä preto, lebo ich možno vybrať reprezentatívne a sú to jednotky, ktoré možno identifikovať a ich situáciu možno pomerne presne zmapovať. Laicky povedané: Možno ich vybrať podľa nejakých kritérií reprezentatívnosti a anketári ich môžu reálne navštíviť a získať tak zbierané údaje. Je to logické, ale časť spoločnosti to z takéhoto prieskumu automaticky vylučuje. Ide o tých ľudí, ktorí jednoducho z rôznych príčin v domácnostiach nežijú. Vo všeobecnosti sa môže stať, že týmto prístupom sú konečné výsledky zisťovania výrazne skreslené, ak v danej krajine nežije v domácnostiach výrazné percento obyvateľov. O Slovensku to jednoznačne neplatí, hoci u nás viac ako napr. v západnej Európe treba počítať s tým, že istý podiel obyvateľov žije mimo domácností z rozličných dôvodov. Mimo záber takéhoto prieskumu sa tak dostane napríklad významná časť Rómov, bezdomovci, ľudia, ktorí žijú v domovoch dôchodcov, deti a mládež, ktorá žije v detských domovoch, resp. obdobných zariadeniach, ako aj ďalší ľudia, ktorí žijú v penziónoch, hosteloch, internátoch a pod. Hoci v prípade študentov sa predpokladá, že väčšina patrí do nejakej domácnosti. Fakt, že do prieskumov o ekonomickej situácii sa nedostávajú ľudia žijúci mimo domácností, si treba uvedomiť predovšetkým v súvislosti so zisťovaniami o chudobe. Mimo domácností totiž žijú väčšinou najchudobnejší ľudia. Tak sa môže stať, že práve o nich takýto prieskum nič nezistí, čo skresľuje konečné výsledky, ktoré potom ponúkajú viac pozitívny, ale menej reálny obraz o chudobe v spoločnosti. Samozrejme, problém je, že zmapovať životnú situáciu ľudí, ktorí nežijú v domácnostiach, je z logistického hľadiska veľmi zložité a úplne presne sa to ani nedá. Preto treba počítať s tým, že realita je z hľadiska príjmov a ohrozenia ľudí chudobou horšia, ako ukazujú výsledky zisťovania. Rozdiel síce nemusí byť alarmujúci – závisí od pomeru ľudí žijúcich v domácnostiach k tým, ktorí v nich nežijú – ale aby sme mali presnejšiu predstavu o tom, v akom stave sa naša spoločnosť nachádza naozaj, treba si ho stále uvedomovať. Menej ako 10-tisíc na osobu Napriek tomuto nedostatku je zisťovanie EU SILC zdrojom zaujímavých informácií. Jeho ďalšou výhodou je fakt, že sa v celej Európe robí podľa rovnakej metodiky. Na jednej strane síce zber údajov za všetky členské krajiny EÚ a ich zhromažďovanie v Eurostate spôsobuje výrazný časový posun medzi ich zistením v teréne a ich zverejnením, na druhej strane to však umožňuje relevantné porovnávanie medzi jednotlivými štátmi starého kontinentu. Takže aj keď od posledného zisťovania, z ktorého sú údaje dostupné, uplynuli už viac ako dva roky, môžeme analyzovať, o čom svedčia, resp. čo aspoň pomerne presne naznačujú. Dôležitý je fakt, že sa zisťovali v 5 015 domácnostiach s 15 147 členmi, z ktorých bolo 12 630 ľudí starších ako 16 rokov. Aj zisťovanie, o ktorom je reč, potvrdilo fakty známe už aj z iných zdrojov. Konkrétne, že priemerná výška tzv. hrubého príjmu na jedného člena domácnosti u nás pravidelne každý rok rastie. V roku 2005 dosiahla sumu 12 300 korún, čo bolo oproti roku 2004 o 1 900 korún viac. Medián je však – celkom logicky – o niečo nižší. Na tomto mieste musíme pre laickú verejnosť zdôrazniť, že medián vypovedá o príjmovej situácii obyvateľov presnejšie ako priemer. Priemer má, samozrejme, tiež svoju výpovednú hodnotu, ale najmä v krajine, akou je Slovensko, kde sú stále priepastné rozdiely medzi príjmovými skupinami, môže realitu výrazne skresľovať. Aj relatívne malá skupina ľudí s astronomickými príjmami totiž môže priemer vytiahnuť vysoko, hoci to neznamená, že väčšina spoločnosti zarába naozaj veľa. Medián – na rozdiel do priemeru – rozdeľuje občanov na dve rovnako početné časti. Aj ten v roku 2005 oproti predošlému roku vzrástol, ale z intervalu 8- až 9-tisíc korún na osobu sa zvýšil len na 10- až 11-tisíc korún. Spôsobuje to napríklad fakt, že najväčší podiel občanov sa z hľadiska mesačných príjmov pohybuje v intervale od 9- do 10-tisíc korún. (V roku 2004 to bolo od 7- do 8-tisíc.) Bohatých menej ako 10 percent V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že výskum zisťoval celkové mesačné príjmy na jedného člena domácnosti, nie priemerné zárobky. Takže údaje, ktoré uvádzame tu, sú prepočítané aj na tých členov domácnosti, ktorí nezarábajú (predovšetkým deti a študenti), resp. nezarábajú pravidelne v podobe platu. Na druhej strane sa v tomto zisťovaní zohľadňujú aj iné príjmy domácnosti, teda nielen tie, ktoré pochádzajú z platu, resp. podobného príjmu. (Napr. zisk očistený od nákladov a daní a odvodov u živnostníkov.) Berúc do úvahy fakt, že istá časť obyvateľov Slovenska nežije v domácnostiach, sa ukazuje, že priemerný príjem na jedného člena rodiny (ktorá nemusí tvoriť domácnosti v ponímaní vhodnom na účely takéhoto prieskumu) sa u väčšiny ľudí u nás pohybuje na úrovni asi osemtisíc korún mesačne. Čo všetko si za tento príjem môžu dovoliť? Nie je toho veľa a rozhodne ešte menej si môže dovoliť 10 percent domácností, ktoré vykazujú najnižší príjem na osobu – menej ako šesťtisíc korún mesačne. Rovnaké percento domácností bolo zaradené do kategórie domácností, v ktorých mali členovia najvyššie príjmy. Lenže do 10 percent najbohatších slovenských domácností sa dostali všetky, v ktorých príjem na jedného člena presahuje 18-tisíc korún. Ľudia v bohatších regiónoch určite uznajú, že ani toto nezabezpečuje nejaký luxus a minimálne vo svojom okolí poznajú domácnosti, ktoré sú na tom možno ešte lepšie. Ale koľko ich je u nás takých? Minulý týždeň sme písali o schopnosti slovenských domácností sporiť si. Berúc do úvahy tieto zistenia si musíme klásť otázky, ako v skutočnosti žije väčšina obyvateľov Slovenska. Ak iba v jedinej desatine domácnosti presahujú príjmy na jedného člena 18-tisíc korún, akú životnú úroveň si tieto domácnosti dovolia udržať? Stačí to na jednu dovolenku pri mori aj inde ako v Chorvátsku so zásobou jedla na týždeň? Stačí to na prázdninovú lyžovačku v Tatrách alebo nebodaj v Alpách? Stačí to na výmenu auta za nové každé tri – štyri roky? Ale predovšetkým – stačí to najmä na niekoľkotisícové splátky hypotekárnych úverov, bez ktorých sa nezaobídu, ak chcú mať strechu nad hlavou? A čo ďalšie potreby ako šport, kultúra, iné ako školské vzdelávanie? Chudobné deti a dôchodcovia Tieto otázky sú oprávnené, lebo odpovede na ne nás opäť priblížia k realite života väčšiny slovenských rodín. Určite sa nájdu aj také, v ktorých príjem na jedného presahuje i 20-tisíc, možno až 25-tisíc korún. Ale koľko ich je? Rozdiel medzi ich životným štandardom a štandardom tých, ktorých príjem na jedného neprekračuje 10-tisíc, je robustný. Ak sa však v médiách píše a hovorí najmä o tej mizivej menšine, nemôžu sa novinári a analytici čudovať, prečo ľudia volia inak, než to vychádza z pokriveného zrkadla reality im. Príkladom je kritika tzv. vianočných dôchodkov, ktoré sú v médiách označované za falošné, lebo nie sú systémové. Dôchodcovia si ich však vážia, lebo okrem detí sú druhou chudobou najviac ohrozenou skupinou. Rizikom chudoby síce bolo v roku 2005 ohrozených relatívne menej ľudí ako rok predtým (11,6 % v roku 2005 oproti 13,3 % v roku 2004), ale z hľadiska veku je na tom najhoršie skupina detí do 15 rokov. V roku 2005 bolo takýchto detí 16,6 %, zatiaľ čo dôchodcov v kritickej situácii bolo predsa len takmer o polovicu menej – 8,5 %. Práve u dôchodcov sa však prejavil opačný trend ako u ostatných – nie zlepšovanie, ale zhoršovanie životnej úrovne. Rok predtým, teda v roku 2004, ich totiž bolo chudobou ohrozených menej – 7,1%. Tieto zistenia opäť dokazujú, že situácia nie je na Slovensku ani zďaleka taká optimistická, ako by sa mohlo zdať človeku, ktorý ju pozná len z informácií médií. Hospodársky rast je síce nepopierateľná realita, ale to isté platí o tom, že „zisky“ z neho nie sú rozdeľované medzi obyvateľov ani rovnomerne, ani spravodlivo. Zlepšenie situácie v ekonomike krajiny neprináša automaticky aj zlepšenie osobnej situácie všetkých jej občanov. A prieskum EU SILC dokazuje, že nejde len o subjektívne pocity „neúspešných“. Michal Majtán je ekonóm a čestný predseda Futurologickej spoločnosti Kamil Márovský je ekonomický novinár