Vysoké školy treba prepojiť s regiónmi
Význam vzdelávacích inštitúcií je pre vedomostnú spoločnosť kľúčový. Toto už ovláda každý. Problém je v tom, že to nie je pravda. Presnejšie: nie je to celá pravda. Ak sa nepodarí prepojiť školy s fungovaním zvyšku spoločnosti, vedomosti, ktoré poskytujú, nám budú na nič. Dôležitým trendom, ktorému sa však na Slovensku stále nevenuje dostatočná pozornosť, je spájanie fungovania vysokých škôl nielen ako centier vzdelávania, ale aj vedy, výskumu a vývoja so životom – najmä hospodárskym – regiónov, v ktorých existujú. OECD pred časom o problematike zorganizovalo konferenciu, ktorej názov to vystihoval presne: Konkurencieschopní globálne, angažovaní lokálne. Išlo o vyvrcholenie niekoľkoročného programu Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, čo dokazuje, že že politici ekonomicky najvyspelejších krajín sveta si reálne uvedomujú dôležitosť zapojenia moderných a z nadnárodného hľadiska konkurencieschopných vysokých škôl do rozvoja „ich“ regiónov. Aktívne pri regionálnom rozvoji Na Slovensku dnes platí, že spolupráca regiónov a vysokých škôl je ojedinelá a nesystémová, založená skôr na osobnej inciatíve konkrétnych ľudí. Hoci sú univerzity nadregionálnymi inštitúciami, je to škoda najmä v oblastiach, ktoré majú ekonomické problémy. Stratégia vlády je teda jasná: z vysokých škôl a vedecko-výskumných pracovísk sa musia stať motory hospodárskeho a civilizačného rastu. Nie je to len fráza. Bez kvalifikácie sa dnes nemožno uplatniť ani v práci, ani v spoločnosti ako takej. Podľa štatistík OECD celá tretina ľudí v produktívnom veku v jej členských krajinách, medzi ktoré patríme aj my, nesplňa kvalifikačné požiadavky, aby sa mohli uspokojivo uplatniť na pracovnom trhu. Podľa OECD však iniciatíva nespočíva na školách, ale na podnikateľskom sektore. Ten by mal vytvárať „dopyty“ po konkrétnych kvalifikácikách ľudí, ale aj po výsledkoch výskumnej a vývojovej činnosti. Pre vysoké školy z toho vyplýva, že by mali prejaviť viac „podnikateľského ducha“ v tom zmysle, aby väčšmi sledovali trendy v hospodárstve regiónov. Mimoriadne dôležité je to pre krajiny, ktoré majú hlboké regionálne rozdiely, čo dnes o Slovensku, bohužiaľ, platí. Práve v nich sa vysoké školy môžu stať dôležitým nástrojom vyrovnávania ekonomických a sociálnych rozdielov dvoma spôsobmi: ak dokážu prispieť k zvýšeniu vzdelania a kvalifikácie v nich žijúcich ľudí a ak dokážu transformovať svoju výskumnú a vývojovú činnosť do inovácií v podnikaní. Nejde však vyslovene len o hospodárstvo. Vysoké školy by mali byť aktívnymi účastníkmi regionálneho rozvoja aj v iných oblastiach. Napríklad pri regionálnom plánovaní, ktoré – ak má byť naozaj kvalitné – si vždy na začiatku vyžaduje seriózne analyzovanie, ochranu životného prostredia, rozvoj miestnej a regionálnej kultúry a historických tradícií, programy návratu dlhodobo nezamestnaných do práce, účasť na sociálnej pomoci a sociálnom rozvoji marginalizovaných a znevýhodnených skupín – v našich pomienkach to môže byť napríklad pomoc pri priešení problémov zaostalých rómskych komunít. Vysoké školy môžu byť hlavným hráčom pri rozvoji medzinárodných vzťahov regiónov, pri ich zviditeľňovaní v zahraničí. A na Slovensku môžu byť v tomto smere určite úspešnejšie a prospešnejšie, ako napríklad futbalové kluby v daných regiónoch. Vysoké školy sa naozaj môžu, ba musia stať lídrami regionálneho rastu a modernizácie regiónov v tom najširšom zmysle. Daňové úľavy nie sú nesystémové Vláda chce v tomto smere vytvárať podmienky a nájsť systémové opatrenia, ktoré budú vysoké školy motivovať. Lenže treba vysvetľovať aj druhej strane – teda regionálnym a miestnym politikom – aby nečakali len na samotné školy, ale aby si aj oni uvedomili, aké je pre nich dôležité využívať potenciál, ktorý pre rozvoj ich regiónov majú vysoké školy. Preto je určite dôležité, aby v správnych radách vysokých škôl sedeli aj regionálne autority. Potrebujeme vysoké školy, ktorých vedecko-výskumná činnosť, respektíve jej výsledky musia byť previazané na podnikateľské prostredie. Preto vláda prijala v dokumente o štátnej vednej a technickej politike do roku 2015 záväzok, že síce bude zo štrukturálnych fondov EÚ financovať modernizáciu technickej infraštruktúry škôl, ale zároveň bude požadovať, aby bola takto vybudovaná infraštruktúra prístupná všetkým. Ministerstvo školstva bude zoznam tejto technickej infraštruktúry zverejňovať na Centrálnom informačnom portáli pre vedu, techniku a inovácie a kto bude mať záujem, kontaktuje priamo organizáciu, ktorá bude príslušné zariadenie spravovať, resp. vlastniť. Úlohou tohto portálu bude okrem toho aj zverejňovať a sprístupňovať výsledky výskumu a vývoja práve preto, aby sa viac a najmä rýchlejšie dostávali do hospodárskej praxe. Samozrejme, že Slovensko – ak aj využijeme tzv. eurofondy – nemá dosť verejných prostriedkov na takéto investície. Vláda by preto mala hľadať motiváciu, aby sa pridal aj súkromný sektor. Jedným z opatrení bude lepšia ochrana duševného vlastníctva, ale zvažujeme aj daňové úľavy. A hoci niektorí ekonómovia tvrdia, že daňové úľavy pre vedu sú nesystémové a skomplikovali by daňový systém, až dve tretiny členských štátov OECD má taký daňový systém, ktorý firemné investície do vedy a výskumu motivujú aj daňovými úľavami. Takže naozaj inovatívne firmy ich môžu platiť oveľa nižšie než na Slovensku. Platí to o krajinách, ktoré dlhodobo vedú rebríček podielu investícií do vedy, výskumu a inovácií na HDP, ako sú Švédsko, Fínsko, USA či Nemecko. Najčastejšie firmám umožňujú odpočítať si výdavky na vedu a výskum z daňového základu alebo odložiť platenia dane, alebo im poskytnú tzv. daňový dobropis, čiže vrátenie dane vo výške výdavkov na vedu a výskum. A v týchto krajinách až dve tretiny výdavkov na vedu a výskum idú zo súkromných zdrojov. Slovensko takýto model odmieta, aj keď sa svojimi výdavkami do vedy, školstva a vzdelávania dlhodobo drží na chvoste európskych krajín. Podľa Európskeho inovačného rebríčka za rok 2006 (European Innovation Scoreboard) je Slovensko na 28. mieste z 35 európskych krajín. Peňazí nie je málo Od regionálnych samospráv očakávame pomoc pri fungovaní poradenských centier na zakladanie napr. podnikateľských organizácií výskumu a vývoja alebo organizácií pre transfer technológií. Okrem toho by mali pomôcť vzniku fondov štartovacieho kapitálu, ktoré budú pomáhať informáciami a prostriedkami štartovacieho kapitálu začínajúcim súkromným firmám v príslušných regiónoch. No a pri udeľovaní grantov zo štátneho rozpočtu i štrukturálnych fondov EÚ budeme uprednostňovať malé a stredné podniky, ktoré investujú do výskumu, vývoja a inovácií. Samozrejme, jedna vec sú plány a sľuby, druhá, nakoľko sú reálne. Bez peňazí reálne nebudú nikdy. Nedá sa povedať, že by peniaze neboli, ale je pravda, že sa nemožno spoliehať na jediný zdroj. Úlohou vlády je preto prijať taký systém, ktorý zabezpečí maximálne efektívnu koordináciu a presne s tým počíta aj vládny dokument o štátnej vednej a technickej politike. Financie možno nájsť v štátnom rozpočte, u podnikateľských subjektov, v štrukturálnych fondoch a v 7. rámcovom programe EÚ pre výskum, technický rozvoj a demonštrácie. V roku 2015 by sme na vedu a techniku mali na Slovensku dávať 1,8% z HDP, pričom chceme, aby sa podnikateľské zdroje na tom podieľali aspoň tak, ako to je vo vyspelých krajinách – dvoma tretinami. Lenže v roku 2005 to bolo len 37 percent. Pri poskytovaní prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom účelovej podpory bude vláda základný výskum podporovať vo výške 100%, aplikovaný výskum vo výške 50% a experimentálny vývoj vo výške 25%. Môže sa to zvýšiť o 10%, ak pôjde o spoluprácu v rámci medzinárodného projektu alebo o cezhraničný projekt za podmienky, že sa tieto výsledky budú rozširovať a sprístupňovať. Dokonca počítame s ďalšími 10-timi percentami, ak pôjde o pomoc malému alebo strednému podniku. Takzvaný siedmy rámcový program EÚ má na roky 2007 – 2013 vyčlenené takmer dve miliardy eur na budovanie infraštruktúry výskumu. Významnou príležitosťou pre rozvoj spolupráce vzdelávacích inštitúcií s miestnymi a regionálnymi malými a strednými podnikmi bude opatrenie Malé a stredné podniky s 1,3 miliardami eur a podpora sa zvýši až na 75% všetkých nákladov na projekt. Na budovanie tzv. regiónov znalostí vyčlenila EÚ v 7. rámcovom programe 126 miliónov eur a opatrenie Výkumný potenciál zaostalejších regiónov má rozpočet vo výške 370 miliónov eur, ktoré má reálnu šancu získať väčšina slovenských regiónov. Hlavným cieľom je posilniť medzinárodnou spoluprácou výskumný a inovačný potenciál predovšetkým vysokých škôl v ekonomicky slabých regiónoch, ale tak, aby sa to prejavilo na posilnení konkurencieschopnosti a modernizácii priemyslu v daných regiónoch. Autor je generálny riaditeť sekcie riadenia a implementácie zahraničnej finančnej pomoci ÚV SR
