Reklama
Reklama

Zem spieva, slušnosť plače...

Počet zobrazení: 2540

Úprimne sa priznám, že ma – ako platiaceho koncesionára – potešil pod stromčekom nový televízny okruh. Spomienková archívna Trojka je nevyčerpateľnou studnicou spomienok pre nás, ktorí sa cez obrazovku vraciame do mladosti. Teším sa už aj na štvrtý športový kanál, ktorý čiastočne napraví televízny potrat istej dezorientovanej „Madam spod pyramídy“ z roku 2011. Štedrý večer nám nadelil tiež pôvodnú rozprávku „Čarovný kamienok“, ktorú s prvkami politického aktivizmu akoby tvorili profesionálni farební revolucionári a organizátori pouličných protestov. Spokojnejší som bol preto osobne s mini sériou „Mária Terézia“.   

Naša verejnoprávna – pôvodne Slovenská televízia maskujúca sa od roku 2011 (vinou šiestich poslancov SNS) skratkou RTVS, nadväzuje aj v novom roku na úspešné série folklórnej šou „Zem spieva“. Na to sa fakt teším! Folklór osviežuje, prirodzene premosťuje históriu a odkaz našich dedov s dneškom ba  i s neistou budúcnosťou. Televízna šou odetá do príťažlivého pestrého lajblíka vyšívaného ornamentmi zo všetkých kútov Slovenska, zdobeného aj  gombičkami a retiazkami rodákov, žijúcich v Srbsku či v zámorí, plní viacero úloh. Opakované výberové sitá v rôznych regiónoch garantujú kvalitu aj pestrosť, obsadenie poroty odborníkmi prináša očakávaný náučný rozmer verejnoprávnej zábavy. Určite cennejšej ako pubertálny charakter licenčnej kratochvíle vo večernom  televíznom prime time s titulom „Milujem Slovensko!“ 

Producent a režisér Peter Núňez, ktorý bol práve priekopníkom licencovanej zábavy v prostredí  ponovembrového slovenského televízneho trhu, sa za 20 rokov výrazne posunul. Vypracoval sa na mimoriadneho – lebo odvážneho aj sebavedomého – kreatívca. Nepochybujem, že by so svojím tímom dokázal pripraviť, vytvoriť (aj na televíznu obrazovku „umiestniť“) ďalšiu potrebnú a užitočnú reality šou. Kedysi za hlbokého socializmu mal v Československej televízii mimoriadny úspech výchovno-vzdelávací seriál Karla Pecha učiaci móresy, slušnosť  a etiketu. Ako soľ by ju dnes potrebovali chrapúni z nášho verejného života. Takmer všetci aktivisti, politici, novinári, viacerí podnikatelia, poslanci, niekoľkí akademici ba aj herci.

slovak19a-843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Ozaj herci! Kam zmizli všetci tí vtipní a odvážni humoristi z dosiek znamenajúcich svet, ktorí sa v období mečiarizmu uchádzali o kabaretného Oskara? Žeby Slovensko už na svojom chrbte nenosilo talenty, ako boli Milan Lasica s Júliusom Satinským, Rasťo Piško, Stano Radič, Milan Markovič, Jaro Filip, Zuzana Tlučková, Peter Marcin s Andym Krausom? Skeptik zrejme reaguje, že vtedy boli vzory inšpirácie, prišla objednávka a dorazili aj peniaze... Nuž, pravda, peniaze to boli obrovské. Mohla sa za ne dostavať toľko očakávaná a kritizovaná diaľnica z Bratislavy do Košíc. Mňa – ako nenáročného televízneho diváka – by nesmierne pobavili humoristi, ktorí by sa po vzore kedysi slávnej Fujarovej šou (Števo Skrúcaný, Paľo Juráň, Miro Noga, Stano Kráľ) alebo kabaretných relácii z 90-tych rokov (Apropo, Telecvoking, Bravissimo, Bez servítky) pustili bez rešpektu do pranierovanie chrapúnstva, ktorého sa volení zástupcovia ľudu (skrátene voly) dopúšťajú každodenne. Žiaľ, nielen v pracovné dni, keďže televízie aj rozhlasové stanice sa (bez referenda!) rozhodli ničiť nám víkendovú rodinnú idylu...

Povedzme si otvorene, vzorov pre inšpiráciu je dnes viac ako v dobe, keď nimi boli iba Vladimír Mečiar, Ján Ľupták či Béla Bugár. „Ó tom pótom...“ Dnes  je módnym terčom čierneho humoru a politickej satiry Robert Fico. Smelých zajkov, ktorí si radi kopnú, dupnú, zašpásujú na jeho účet je plná bratislavská kaviareň, oligarchické redakcie i sfanatizované sociálne siete. Prednedávnom sa do nich ako do križiackej pavučiny zamotala dokonca i prokuratúra. Nevyčerpateľnou každodennou námetovou studnicou inšpirácie sú predsa hlúposti, prešľapy či arogantné verejné vyhlásenia Matoviča, Kollára, Remišovej, Hlinu, Sulíka, Galka, Beblavého, Trubana, Kisku či Osuského. Podnetom k naštartovaniu humoru alebo ukážkových skečov môže byť aj guvernér Národnej banky Kažimír či minister Érsek.

Peniaze na aktuálny politický kabaret nemám, no môžem dať spoločenskú objednávku! Tak teda vážení všetkého schopní a na námestiach odvážni aj neohrození herci! Objednávam si u vás novú televíznu šou, ktorá nastaví zrkadlo pravdy a lásky nastupujúcej vládnucej elite. Neverím totiž, že je pravdivým tvrdenie závistlivcov o skorumpovaní všetkých súčasným stand up komikov, kráčajúcich chodníkom nehynúcej slávy Andera z Košíc za to, aby si neotierali hubu o „nových politikov z demokratickej opozície“. Tak si radšej otierajú huby fajnovým toaletným papierom po tých vulgarizmoch, na ktoré majú dostatok guráže. Žiaľ, tá iba supluje ostrovtip, láskavý humor či satiru. Je mi jasné, že šoubiznis je predovšetkým biznis, hoci pre niektorých aj nezdanený... Najväčším dôkazom úpadku slovenského humoru je na prahu nového roka skutočnosť, že nedávny premiant televíznej zábavy Jožo Pročko zbledol pri výkonoch parlamentnej opozície od závisti, rozhodol sa uskutočniť prieskum priamo v teréne a učiť sa od novodobých straníckych vzorov na scéne slovenskej politiky.

Priatelia, viem, že sa v roku 2020 ešte nasmejeme, vybraná spoločnosť bude po voľbách „žúrovať“ v parlamente, na Úrade vlády aj na všetkých úradoch štátnej a verejnej správy! Hoci najradšej by som konzumoval humor a vtip náš každodenný len z nového televízneho kabaretu s titulom „Zmena šou“.

P. F. 2020!

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama