Reklama
Reklama

Zarúškovaný apríl

Počet zobrazení: 2523

Tohtoročný „bláznivý apríl“ si u nás prišiel naozaj na svoje... Spod rúšok zaznelo tuším najväčšie množstvo nezmyslov, zlomyseľností a nenávistných hodnotení. Ešteže že látkové „ústenky“ (ako ich pomenovali v Čechách) majú preventívny, ochranný charakter. Korunu všetkému nasadil slovenský premiér Igor Matovič 30. apríla 2020 parlamentným prejavom v pléne NR SR pred hlasovaním o dôvere jeho vláde. Postaviac sa ku „kecpultu“,  nechal sa po vzore Kim Čong-una, Gustáva Husáka alebo Klementa Gottwalda najskôr vytlieskať dlhotrvajúcim standing ovations, aby hneď – ako kedysi boľševický Klemo – vychrlil do éteru oheň a síru...

hrabica_rusko_medvedik.jpg
Ilustrácia: Zdeněk Hrabica

Opäť preukázal, že nechápe svoje aktuálne postavenie ani nerozumie poslaniu a významu ústavných funkcií v štáte. Od volieb dva mesiace a on sa stále nevyliečil z opozičnej virózy. Namiesto obhajovania nekonkrétnych sľubov v programovom vyhlásení či načrtnutia vízie perspektívy, dve tretiny svojho vystúpenia útočil na opozíciu. On – predseda vlády, ktorá má riadiť krajinu a riešiť každodenné problémy obyvateľov – stráca čas a plytvá energiu hodnotením tých, čo stratili moc. Pred tvárou celého Slovenska „hejtoval“ opozičnú stranu Smer-SD, jeho predsedu Fica i expremiéra Pellegriniho. Vodca čs. komunistov Klement Gottwald sa v priebehu februárového puču povyhrážal prezidentovi Benešovi ozbrojenými robotníckymi milíciami, pripravenými na Václavskom námestí. Obyčajný Matovič spod premiérskeho rúška vystrelil na trojnásobného expremiéra a úhlavného politického rivala modernejšiu aj brilantnejšiu vyhrážku: „Na jeho mieste by som šúchal nohami a čakal, kedy mi NAKA zaklope na dvere“. Nuž, skutočne verzia hodná tretieho tisícročia... A transparentnosť ako vyšitá! Veď po jeho radostnom výkriku, že Kičurove stíhanie je jeho „prvým skalpom!“, nik na Slovensku ani v Európe už nepochybuje o priamom ovplyvňovaní orgánov činných v trestnom konaní vládnou mocou. Blížilo sa poludnie, keď sa z televíznej obrazovky ozvalo: „My máme otestovaných za dva mesiace 80 tisíc ľudí, oni mali za dva týždne len 3 tisíc!

– Dedko, tento Matovič nechodil do školy, že? – opýtal sa môj 10-ročný vnuk a opakovane ma utvrdil vo výnimočnosti. Vzápätí, keď sa trnavský milionár rodným dialektom rozohnil aj nad „prázdnou špajzou“, malý potomok k matematickému postrehu, pridal ešte  jazykovednú glosu:

– Veď ďi-ťi-ňi-ľi, ďe-ťe-ňe-ľe sme sa učili vyslovovať už v prvej triede... On neprepadol?

Taktne som radšej odviedol pozornosť k inej karanténnej téme... A prepol som i televízny kanál. Dokumentárny film sa začínal myšlienkou francúzskeho básnika a scenáristu Jacquesa Prevérta: „Hlúposť je najzvláštnejšia zo všetkých ochorení. Netrpí ňou chorý, ale tí okolo neho.“

Štefan Nižňanský

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama