Vox populi, vox Dei?
A máme tu bez akéhokoľvek zveličovania druhý Mníchov. Omnoho trpkejší a šokujúcejší a v priamom prenose... Tentokrát nebol „o nás bez nás” a drzo zasadol do parlamentných lavíc nášho „zvrchovaného a suverénneho” štátu, čím roztrhal jednu zo základných téz nezávislosti – celistvosť – úplne na franforce. Nie som expert na medzinárodné právo či vzťahy. Aký-taký prehľad mám, kamarátim sa s históriou a zdravý sedliacky rozum mi bol do vienka daný vďaka mojím predkom. Nepoznám dopodrobna predmet zmluvy a obsah niektorých pasáži mám len sprostredkovaný. Napriek tomu sa nemôžem ubrániť dojmu, že niekto tu s nebývalým zanietením vyrába hrozbu, ktorá reálne vlastne neexistuje.
Podľa vzorca vyrobme problém, nechajme ho prerásť isté medze, aby to naklonilo verejnú mienku správnym smerom a potom ponúknime (vopred naplánované) riešenie, sa už celá mašinéria aj pohla. Nevidím absolútne žiadny dôvod ponúkať domácu strechu akejkoľvek cudzineckej armáde, priamo sa tým znevažuje postavenie tej našej a poukazuje na jej zbytočnosť. Pokúsim sa Vám tu totálnu absurditu premeniť na drobné... Nikto z našich hostí hierarchicky nepodlieha nikomu z generálneho štábu vojsk SR a dokonca ani úradu prezidenta ako najvyššieho veliteľa ozbrojených zložiek SR. A tak hostí vo vašom vlastnom dome urobí z vás... Byť ich príslušníkom, po tomto potupnom akte by som vrátil výložky.
Kresba: Ľubomír Kotrha
Je to celé tragikomické, veru poriadne Kocúrkovo. Chýbajú mi tu práve teraz zapálení vlastenci a krikľúni, ktorí sa neraz postavili skrivodlivosti a v záujme národa bili vehementne na poplach. Neraz opustili svoje scény, „hrali” pre masy a prepožičali svoje profesionálne umenie kdečomu.
Kde sa len podeli?
Kam zmizli?
Komu slúžia?
Prečo in na srdci neleží osud rodnej hrudy? Zrazu sú imúnni voči znepokojeniu ľudí, ktorí nechcú byť zatiahnutí do ďalšieho nezmyselného konfliktu. Aj keď sa schválenie dalo očakávať, rýchlosti a bezočivosti, s akými sa to všetko napriek verejnej nevôli stihlo upiecť, sa nestačím čudovať nielen ja. Ako to, že zrušenie rozpravy neprekáža žiadnym ochrancom demokracie spoza hraníc? Opätovne dvojaký meter ako v prípade istého bieloruského novinára, keď protestné nóty za bojovníka proti systému chodili z celého sveta. A potom zas tradičné ticho zo strany rovnakých médií okolo iného bojovníka za spravodlivosť, ktorý si dovolil poodhaliť nechutné praktiky vládnych elít po celom svete. Pozastavte sa nad tým na chvíľočku a predstavte si to informačné tornádo, keby sa k podobnému kroku uchýlila predošlá vládna garnitúra! Kde je toľko avizovaná transparentnosť a rešpektovanie vôle ľudu? Prečo nedošlo na najvyššiu formu demokracie v takej záväznej záležitosti? Kde sú záruky, že neskončíme ako napríklad Holandsko, o ktorého dlhoročnom tajomstve sa s údivom len nedávno dozvedeli nielen jeho vlastní obyvatelia? Aké je teda naše postavenie v danej situácii? Prečo by sme sa mali, hoci relatívne iba pasívne, podieľať na nivočení životov a hodnôt našich susedov?
Pomôžem si voľným prekladom jedného z afrických porekadiel: Ten, kto bubnuje tancujúcemu šialencovi, nie je o nič lepší ako samotný tanečník.
Autor je futbalový tréner a mentor, žije na Sunshine coast, Queensland, Austrália.
