Reklama
Reklama

Vláda nás zradila, ale boj pokračuje

Smutné a hanebné: Vláda SR schválila obrannú dohodu SR s USA za niekoľko minút
Počet zobrazení: 2246

Dvanásty január zostane navždy čiernym dňom v dejinách slovenského národa. Je to deň tragickej smrti Ľudovíta Štúra, ktorý obetoval celý svoj život pre slobodu Slovákov. A je to deň hanebného súhlasu vlády so zmluvou, ktorá umožní rozmiestnenie Ozbrojených síl USA na území Slovenskej republiky. Pýtam sa, či sme nepoučiteľní, či si musí každá generácia prejsť tragickou skúsenosťou nadvlády cudzej mocnosti, či nevieme spravovať svoj štát hrdo, slobodne a bez zasahovania iných armád. To, že každá generácia má svojho Tuku, Biľaka a Naďa, je ešte pochopiteľné, ale táto pasivita a latentná kolaborácia veľkej časti spoločnosti je temnou škvrnou našich dejín.

Ubezpečujem vás však, že tento boj sa nekončí, naopak, ešte sa len začína. Doteraz sme boli diplomatickí. Prezidentke sme zaslali na jej alibistickú odpoveď, že nemôže podať návrh na ústavný súd skôr, ako návrh schváli vláda, veľmi slušnú a vecnú reakciu. Zostávame zdvorilí z úcty k úradu, ktorý táto žena zastáva (mnohí medzi tým nevedia rozlišovať, ale patrí sa to), a to napriek tomu, že nám odpoveď prišla mailom včera večer takmer trištvrte hodiny po tom, čo ju vydali niektoré médiá. Trvali sme vo svojej reakcii na tom, aby prezidentka využila svoju právomoc podľa čl. 125a Ústavy SR a predložila Ústavnému súdu SR návrh na posúdenie, či je dojednaná medzinárodná zmluva v súlade s Ústavou SR. Zároveň sme na ňu apelovali, aby postupovala striktne podľa pravidiel stanovených pre takéto prípady. V opačnom prípade budeme považovať jej postup za obštrukciu. Vysvetlím, o čo ide.

Uznesením vlády SR z 21. októbra 2009 boli schválené Pravidlá pre uzatváranie medzinárodných zmlúv a zmluvnú prax. Čl. 28, ods. 1 hovorí, že gestor (v tomto prípade minister obrany SR) „je povinný informovať prezidenta o podpise prezidentskej zmluvy. Ak prezident nepodá na ústavný súd návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas národnej rady, s ústavou alebo s ústavným zákonom alebo do 30 dní nezašle gestorovi svoje stanovisko, môže gestor vypracovať návrh na vyslovenie súhlasu národnej rady s prezidentskou zmluvou“. Problém je v tom, že vyhláška nemá silu zákona, teda sa ňou nemusí riadiť ani minister, ani prezidentka. Ak by však hlava štátu túto lehotu nemala, jej ústavné právo podľa čl. 125a je nevykonateľné, lebo ho môže využiť len dovtedy, kým vláda po vyslovení súhlasu so zmluvou neodošle jej podpísaný text na schválenie do parlamentu – čo môže byť už v tejto chvíli. Nevedno, či s tým prezidentka rátala, ak takto postupuje. Ale jej mlčanie mnohé naznačuje. Nepoznám takú situáciu, kedy by sa hlava štátu nevyjadrila k medzinárodnej zmluve prezidentského typu – teda k svojej najsilnejšej právomoci v zmysle č. 102 ods. 1 pís. a Ústavy SR. Prezidentka síce môže preniesť dojednávanie medzinárodných zmlúv na vládu (ja by som to nerobil, ale to je v tejto chvíli vedľajšie), ale nemôže na ňu preniesť ratifikáciu. To môže urobiť podľa ústavy jedine ona, teda bez jej výslovného súhlasu a podpisu tá zmluva nemôže prejsť. Podčiarknuté a  sčítané, tu sa nemôže vyhovárať na iných a prenášať na nich zodpovednosť. Toto je jej výlučná ústavná právomoc a zodpovednosť, a teda aj jej politická zodpovednosť zaujať k tejto zmluve jasný postoj. To, že tak neurobila, svedčí o tom, že si neplní svoje ústavné povinnosti, nie je lídrom tohto procesu, ale pasívne sa necháva unášať vôľou iných síl.

O hanebnom prístupe vlády svedčí aj priebeh schvaľovania. Vláda vyslovila súhlas so zmluvou za niekoľko minút – to si ju jednotliví ministri nestihli ani prečítať, takže ak minister obrany so svojou suitou prskajú, že kritici dohody jej nerozumejú, spoľahlivo môžeme vyhlásiť, že členovia vlády jej rozumejú oveľa menej. Takisto je hanebné, že vláda i gestorské ministerstvo sa odmietli konkrétne a vecne zaoberať odbornými pripomienkami či už generálnej prokuratúry alebo záujmových združení a odmietli ich všeobecne ako celok. Šéf diplomacie Ivan Korčok ju za to pochválil, že Hegerova vláda sa správa „spoľahlivo“. Spoľahlivo voči komu? Voči USA? Určite nie voči vlastným občanom SR, ktorým sa za svoju činnosť zodpovedá. Na následnej tlačovej konferencii zaznelo toľko neuveriteľných klamstiev a hrubej demagógie, až sa mi z toho rozum zastavuje. Povedzte mi, načo sa tí ľudia spoliehajú? Že keď ich ľudia budú hnať vidlami, naložia ich do prvého amerického lietadla a odnesú ďaleko odtiaľto? Že si svoje judášske groše za tú zradu ešte stihnú užiť? Takéto detinské lži nemajú šancu udržať sa dlho. A keďže novinári na ne neboli schopní reagovať (boli takí nudní, že Korčok Naďovi počas tlačovky dvakrát do ucha zavrčal „Už som hladný!“), začnem sa im venovať bod po bode už dnes večer. Viete, nemá zmysel viesť neustálu polemiku s patologickým klamárom Jarom Naďom, ktorý už podľa mňa ani nevie rozoznať lož od pravdy. To mám míňať energiu na to, aby som sa s ním neustále hádal, lebo v každom rozhovore si ma berie do úst a vymýšľa si rozprávky ako Dobšinský? Nie, to je hlboko pod moju úroveň. Ale keďže ľudia si zaslúžia pravdivé a presné informácie, budem trpezlivo vyvracať všetky bludy, ktoré vám servírujú deň čo deň. A vy ich zdieľajte, aby ste pomohli pravde dostať sa na svetlo. Vydržme. Žiadna temnota nie je večná.

Status na FB, 12. januára 2022)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama