Reklama
Reklama

Už 55 rokov napĺňame svoje poslanie

ako centrum praktickej ľudskosti
Počet zobrazení: 1322

História je svedectvom času, svetlom pravdy, život pamäti, učiteľka života, zvestovateľka dávnych dôb. Som šťastný, že môžem v tomto roku vysloviť zdanlivo obyčajné a jednoduché konštatovanie: Inštitút  pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím oslavuje 55  rokov od svojho založenia.

Malý krok, ktorý znamenal jeho zriadenie, stal sa veľkým krokom pre  oblasť jeho pôsobenia. Azda nikdy sa na našej planéte toľko nehovorilo o ľudskosti ako dnes. Hlásiť sa k ľudskosti, byť človekom sa nosí. V skutočnosti nás však počty vojen a zbedačovania veľkých skupín ľudstva napĺňajú znepokojením, že presadzovanie toľko deklarovanej ľudskosti viazne. Preto je dôležité, že medzi nami sú ľudia, ktorí nielen o ľudskosti hovoria, ale ktorí sa ju usilujú viac presadiť do praxe, vytvoriť jej reálny priestor v spoločnosti. Veľa takýchto ľudí pracuje v Inštitúte pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím.

institut_mokrohajska_1.jpg

Pri bilancovaní si každý položí otázku, či sa vykonalo veľa, alebo málo. V každom prípade aj pri prísnom kritickom pohľade je toto pracovisko dôležitým centrom „praktickej ľudskosti“, ktorá sa ďalej odovzdáva a verím, že ním ešte dlho ostane. Začiatky určite neboli ľahké,  bolo treba boriť sa s problémami organizačnými, odbornými aj ekonomickými. Ale aj s problémom myslenia a zmýšľania ľudí. Aj v súčasnosti vzdelaní ľudia vnímajú náš inštitút ako ústav pre mrzáčikov. Je to aj tým, že mnohí ľudia  majú vžité isté stereotypy, ktoré sa ťažko podarí zmeniť. Osobne si myslím, že to nehovoria so zlým úmyslom, iba sa nevedia vyjadriť inak, teda vecne správne. Dlhé roky boli ľudia so zdravotným postihnutím na okraji spoločnosti .Chcelo sa tým manifestovať, že naša spoločnosť je zdravá. V skutočnosti však bola chorá . Chorá bola v tom, že bola ochudobnená o myšlienky a schopnosti, ktorými títo ľudia disponujú. Ako vidieť, inštitút tak prežil svoje vnútorné boje, zápasy,  ale vždy sa ho podarilo udržať, a to vďaka práci a jej výsledkom, za ktorými stáli vždy konkrétni ľudia. Takže každý, kto prispel svojou rukou k dielu, má na tomto jubileu svoju zásluhu. Vďaka a spomienky patria aj tým, ktorí pracovali v našom Inštitúte a nie sú už medzi nami.

Pri ďalšom rozvoji nášho inštitútu a zabezpečovaní jeho činnosti bude i naďalej mojou prioritou snaha o uplatňovanie moderných trendov komplexnej rehabilitácie v praxi.  Za týmto predsavzatím, vysloveným niekoľkými slovami, sa skrýva rozsiahly proces, ktorým budem prispievať k rozvoju komplexnej rehabilitácie na Slovensku, k vybudovaniu medzinárodného odborného uznania pre Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím. Významným cieľom má byť najmä aktivizácia občanov so zdravotným postihnutím  a vytváranie podmienok na rozvoj vlastných zručností. Zmyslom týchto aktivít má byť ďalšie rozširovanie znalostí potrebných na prekonávanie dôsledkov z postihnutia. Neodmysliteľnou súčasťou našej činnosti je tak isto rozvoj a uspokojovanie záujmov a potrieb našich klientov, ich príprava na plnohodnotný život, integráciu a uplatnenie v práci a v spoločnosti. Komplexná rehabilitácia musí smerovať k ľuďom, ktorí sú na ňu odkázaní a potrebujú ju pre lepšie prijatie novej životnej situácie. Musím konštatovať, že komplexná rehabilitácia  ešte nie je úplne známa v celom rozsahu, nie je veľmi ponúkaná, realizovaná a neuskutočňuje sa v časovej následnosti. Príčina asi spočíva v nedostatočnej informovanosti samotných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti .

Našou víziou musí byť  odvaha meniť veci. Meniť veci k lepšiemu, pretože každý človek, a najmä tí so zdravotným postihnutím, si zaslúži kvalitnejší prístup k službám, informáciám. Mnohým ochoreniam či úrazom sa nedá predchádzať, ale ak sa už stali, tak vďaka komplexnej rehabilitácii, či neraz aj dobrému slovu, sa rany dokážu zaceliť. A hoci po nich zostávajú jazvy, tak aj tie môžu časom vyblednúť a zaradiť sa k spomienkam. Verím, že aj vďaka nášmu  inštitútu tých spomienok zostáva viac pozitívnych ako negatívnych. Ľudskosť, ktorú odovzdávame ďalej nech pomôže každému, kto má pre ňu otvorené srdce. A či sa ho postihnutie týka priamo alebo nepriamo, nech dokážeme všetci spolu, zdraví i hendikepovaní, čo najviac odstraňovať to, čo nás rozdeľuje i oddeľuje. Len spoločnými silami dokážeme pohnúť hoci aj celým svetom, nech našim potomkom odovzdáme krajiny bez bariér. Bez bariér fyzických i psychických. V jednote je sila ľudí a potenciál k úspechu.

(Autor, PhDr. Dušan Piršel, je riaditeľom Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím)

instmokrohajska_2.jpg
 

Priemer: 5 (1 hlas)
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama