Reklama
Reklama

Tridsiaty prvý premiér Kirgizska

Počet zobrazení: 1089

Ešte ani nestihol uschnúť atrament na podpise dekrétu, ktorým prezident Kirgizska Sooronbaj Žeenbekov (Сооронбай Жээнбеков) akceptoval žiadosť a 15. júna 2020 odvolal[1] z postu kirgizského premiéra Muchammedkalyja Abylgazieva (Мухаммедкалый Абылгазиев), keď Žogorku Keneš (Жогорку Кенеш) – kirgizský jednokomorový parlament schválil kandidatúru doterajšieho prvého vicepremiéra na uvoľnený post premiéra Kirgizska.

Za kandidatúru bývalého prvého vicepremiéra Kubatbeka Ajylčieviča Boronova (Кубатбек Айылчиевич Боронов) zo 120-členného parlamentu dňa 17. júna 2020 hlasovalo za 105 poslancov (zo 116 prítomných). Proti boli až (len) dvaja zákonodarcovia.

Okrem toho poslanci schválil aj inovované programové vyhlásenie a zoznam členov nového kabinetu ministrov Kirgizska.

Čo sa týka programu novej vlády, v zásade bol parlamentom schválený (s malými korekciami) doterajší program demisiovanej vlády (spolu s premiérom) na roky 2018 – 2022 s názvom Jednota, Dôvera, Budovanie (Биримдик. Ишенич. Жаратмандык)[2].

Predseda parlamentu Dastan Džumabekov (Дастан Джумабековнов) sa po schválení tohto návrhu vyjadril: „... novému premiér-ministrovi bola vyslovená veľká dôvera a je predpoklad že členovia vlády túto dôveru nesklamú...“

Tiež si neodpustil poznámku: „... verím, že premiére a nová vláda budú pracovať čestne...“ Toto konštatovanie má v kontexte dôvodov demisie predchádzajúceho premiéra v rámci kirgizských politických reálií  špecifický, ale aj upozorňujúci význam.

90252.jpg_w783_h500_crop.jpg
Kirgizský prezident bol nespokojný s doterajšou vládou. Foto: www president.kg

Následne prezident S. Žeenbekov (tiež 17. júna 2020) podpísal, v súlade s čl.5 Ústavy Kirgizska Výnos o menovaní členov vlády Kirgizskej republiky (Указ о назначении членов Правительства Кыргызской Республики)[3].
 

Kto je nový premiér?
 

Letmý pohľad na oficiálny životopis K. Boronova, ktorý sa narodil 15. decembra 1964 v Uzgentskom okrese Ošskej oblasti Kirgizskej SSR (podobne je z Ošskej oblasti aj prezident S. Žeenbekov, čo je momentálne v Kirgizsku dôležitý personálno-politický predpoklad), že si preskákal všeličo. Z jeho oficiálnej časti[4] (pracovné pozície) sa dá vybrať.

Od roku 1982 (prvé zamestnanie) pracoval ako účtovník v sovchoze „Socializmus“ v Alajskom okrese.

Potom, po vojenčine v sovietskych ozbrojených silách, začal (1991) pracovať ako kamenár v stavebnom truste Frunzestroj (Фрунзестрой) v hlavnom meste Biškek.

V novembri 2003 sa stáva náčelníkom tylového zabezpečenia Hlavného štábu Civilnej ochrany pri Ministerstve ekológie a mimoriadnych situácii Kirgizska. Odvtedy je jeho profesionálna kariéra výlučne spojená s uniformou a s touto silovou štruktúrou. V zásade vyvrcholila (už v generálskej hodnosti) v rokoch 2011 – 2018, keď bol ministrom pre mimoriadne situácie (MČS) Kirgizska.

Následne bol v apríli 2018 menovaný prvým vicepremiérom vo vláde odstúpivšieho 15. júna 2020 M. Abylgazieva, ktorého na tomto poste 17. júna 2020 nakoniec nahradil.
 

Príprava na parlamentné voľby
 

Pri politickom hodnotení tejto zmeny, okrem korupčného pozadia výmeny premiéra, treba (najmä) brať do úvahy aj očakávané parlamentné voľby – 4.októbra 2020 a z toho plynúce preskupovanie parlamentných a aj neparlamentných politických síl v krajine.

Napríklad na 29. júla 2020 sa pripravuje celoštátna protestná akcia s názvom Dialóg občanov s prezidentom  – chlieb, práca, bezpečnosť. No aby sa oficiálna moc vyhla možnému silovému zneužitiu tohto protestu, zahráva sa s myšlienkou znovu, pod pláštikom COVID-19 reanimovať mimoriadne opatrenia a karanténu.

Organizátori zatiaľ sformulovali 20 otázok prezidentovi. Slovo zatiaľ znamená, že počet otázok bude narastať a asi sa potencionálni účastníci podujatia budú aj radikalizovať.

Napríklad Strana zelených Kirgizska chce vedieť, čo urobil prezident v rokoch 2016 – 2020 smerom k sociálno-ekonomickému rozvoju Kirgizska a kam sublimovala väčšia časť zahraničnej finančnej pomoci. Alebo aj to, prečo sa nepokračuje, resp. pokračuje veľmi pomaly pri vyšetrovaní trestnej činnosti iného bývalého premiéra Omurbeka Babanova (Омурбек Бабанов), ktorý už bol obvinený z organizovania rasových a náboženských nepokojov v roku 2017.
 

Čo možno očakávať
 

Aký môže byť novomenovaný premiér? Aj keď má poradové číslo 31, zjavne ide o prechodnú – technickú figúru (technický premiér) na obdobie do parlamentných volieb – teda zhruba na štyri mesiace.

pv_kg.jpg
Nový premiér Kirgizska. Foto: https://yandex.ru/images/search?

Na post sa dostal v čase keď je v Kirgizsku politické ticho a teda - po prvé – je najvhodnejší čas na veľké kádrové zmeny, ktoré potom generujú tie menšie – sekundárne, lenže ekonomicky rozhodujúce. Navyše, K. Boronov je z južnej časti Kirgizska, ktorá je historickým problémom pre sever krajiny. Sever proti Juhu (Biškek verzus Oš) je večnou témou vnútropolitickej diskusie v Kirgizsku.

Po druhé, K. Boronov stál na čele krízového štábu Kirgizska pre boj s COVID-19, takže sa môže stať to, čo hrozí aj na Slovensku, že sa znovu v krajine zavedie mimoriadny stav, aj keď to z pohľadu epidemiologického netreba, so všetkými obmedzeniami pre opozíciu (a výhodami pre aktuálnu moc) na politickú akciu k tomu patriacimi.

Po tretie, nový premiér bude musieť ustáť tlejúci sa súboj vplyvných klanov.

Má sa na mysli južansky klan Žeenbekova (prezident) a klan Matraimova (bývalý hlavný colník Kirgizska). Totiž Raim Matraimov (Раим Матраимов)[5] s prezývkou Raim-milón zo zahraničia financuje a ideovo stojí za novým opozičným (zatiaľ) politickým subjektom Žany dem (Жаны дем), čo môžeme z kirgižtiny preložiť (plus/mínus) ako Čerstvý (nový) dych. A tento nový dych získava pred voľbami prvé politické body. Začína sa formovať ako politický blok, ktorého súčasťou už určite budú funkčné politické strany Ata Meken (Ата Мекен), tá je parlamentnou a Ak-Šumkar (Ак-Шумкар), tá je zatiaľ neparlamentnou. S účasťou v bloku koketuje aj Kirgizská liberálno-demokratická strana (aspoň podľa slov jej lídra Žanara Akajeva).

Tento politický blok bude zrejme jedným z vplyvných subjektov v rámci parlamentných volieb ako opozitum voči prezidentským subjektom, takže jeho analýzu si necháme na potom – teda po 4. októbri 2020. Zatiaľ stačí, ak si zapamätáme, že R. Matraimov je rodák priamo z mesta Oš a má prezidentské ambície.
 

Prečo?
 

Prečo by nás mal zaujímať vnútropolitický vývoj v Kirgizsku?  

Jednak, Kirgizsko sa dlhodobo hrdí reputáciou najdemokratickejšej krajiny v rámci postsovietskej Strednej Ázie, takže sa môžeme, ak chceme, aj trochu poučiť.

No a nezabúdajme, že pri vzniku a kódovaní politickej logiky dnešného Kirgizska v nedávnej minulosti stálo INTERHELPO[6], takže aj pre toto slovensko-sociálnodemokratické dedičstvo, by náš záujem o politiku v Kirgizsku mal byť zjavne konštantný.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama