Reklama
Reklama

Štrukturálne zisťovanie fariem a vývoj pracovných síl v poľnohospodárstve

Počet zobrazení: 2087

V apríli 2018 boli zverejnené výsledky Štrukturálneho zisťovania fariem z roku 2016. Štrukturálne zisťovanie fariem sa uskutočňuje v trojročných intervaloch na rovnakom metodickom základe pre všetky členské štáty Európskej únie z dôvodu zabezpečenia kompatibility. Do zisťovania boli zaradené všetky poľnohospodárske podniky v oblasti rastlinnej a živočíšnej výroby bez ohľadu na rozsah produkcie, ako aj domácnosti, ktoré dosiahli niektorú z prahových hodnôt stanovených v Slovenskej republike pre farmu. Štrukturálne zisťovanie patrí k najspoľahlivejšej a najobjektívnejšej forme štatistickej identifikácie štruktúry poľnohospodárskych fariem a slúži i na komparáciu v rámci krajín Európskej únie.
 

Vývoj fariem registrovaných fyzických osôb
 

V roku 2001 farmy registrovaných fyzických osôb hospodárili na 214 562 ha poľnohospodárskej pôdy, v roku 2016 už na 303 480 ha, t. j. obhospodarovaná pôda sa v tejto právnej forme zvýšila takmer o polovicu. Za uvedené obdobie sa obhospodarovaná pôda v tomto type hospodárenia zvýšila celoplošne vo všetkých krajoch. K najväčšiemu zvýšeniu došlo v menej produkčných oblastiach Slovenska. Priemerná výmera obhospodarovanej pôdy na jednu farmu registrovaných fyzických osôb sa v roku 2016 zvýšila na 52,4 ha.

Počet fariem registrovaných fyzických osôb sa oproti cenzu z roka 2001 mierne zvýšil o 61 fariem ,t. j. o 1 %. Prejavil sa trend nárastu počtu registrovaných fariem fyzických osôb v menej produkčných poľnohospodárskych oblastiach a pokles počtu týchto podnikateľských subjektov v produkčných poľnohospodárskych oblastiach. V produkčných oblastiach dominujú korporátne farmy.

V roku 2001 pracovalo na 5 874 farmách registrovaných fyzických osôb 13 895 osôb, v roku 2016 na 5 935 farmách 11 183 osôb, t. j. o 19,5 % menej ako v roku 2001. V roku 2001 pracovalo v tomto type fariem 6,48 pracovníkov na 100 ha obhospodarovanej pôdy, v roku 2016 už len 3,68 pracovníkov. V relatívnom vyjadrení zamestnanosti (t. j. na 100 ha pôdy) došlo v priestorovom vyjadrení k podstatnému zníženiu vo všetkých krajoch. Najnižšia relatívna zamestnanosť (na 100 ha pôdy) bola v roku 2016 v Nitrianskom kraji (2,47 prac/100 ha), naopak najvyššia relatívna zamestnanosť bola v menej produkčných krajoch (Žilinskom, Trenčianskom a Prešovskom) Slovenska.

V roku 2016 na týchto farmách pracovalo 3,68 pracovníkov na 100 ha. Tento údaj sa už značne približuje relatívnej zamestnanosti u právnických osôb (2,44) a naznačuje trend smerom k vyššej produktivite práce (resp. k trendu výraznejšieho znižovania nákladov práce). Dlhodobo dochádza k vyrovnaniu relatívnej zamestnanosti u fariem registrovaných fyzických osôb a právnických osôb v produkčných oblastiach. V menej produkčných oblastiach existujú medzi týmito dvomi právnymi formami ešte značné rozdiely. Ale napríklad relatívna zamestnanosť v Nitrianskom a Trnavskom kraji (na 100 ha) bola u registrovaných fyzických osôb takmer zhodná ako u právnických osôb. Trend znižovania nákladov práce u registrovaných fyzických osôb bol v produkčných oblastiach vyšší ako u právnických osôb.
 

Neregistrované fyzické osoby (domácnosti)


V roku 2010 pracovalo na 16 179 farmách neregistrovaných fyzických osôb 35 046 osôb, v roku 2016 na 15 014 farmách pracovalo 31 010 osôb, t. j. o 11,5 % menej ako v roku 2010. Pokles počtu pracujúcich osôb v tejto právnej forme nastal skôr v produkčných oblastiach, naopak, nárast sa prejavil v menej produkčných krajoch Slovenska. Najvyššie počty pracovných síl (v absolútnom i relatívnom vyjadrení) sa jednoznačne objavujú v menej produkčných poľnohospodárskych oblastiach. Počet pracujúcich na jednu farmu sa tu všeobecne plošne znížil. Pri znižovaní počtu týchto fariem a pracujúcich osôb sa zvyšuje priemerná výmera obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy na jednu farmu. Dochádza ku koncentrácii k väčším farmám. Relatívna zamestnanosť (na 100 ha) u tohto typu fariem činila v roku 2016 44,10 osôb (oproti cenzu z roku 2010 sa znížila o 37 %).
 

Farmy právnických osôb
 

Najmenšie úbytky obhospodarovanej pôdy sa u týchto fariem prejavili v produkčných oblastiach juhozápadného Slovenska a k najväčším úbytkom potom došlo v menej produkčných oblastiach severovýchodného Slovenska. Úbytky obhospodarovaných plôch u právnických osôb v severovýchodných oblastiach SR boli kompenzované vysokými nárastmi obhospodarovaných plôch u registrovaných fyzických osôb v týchto oblastiach. Rozdrobenie veľkých podnikateľských subjektov (právnických osôb) bolo tak vykompenzované rozšírením obhospodarovanej pôdy u registrovaných fyzických osôb. Priemerná výmera obhospodarovanej pôdy na jednu farmu u právnických osôb bola v roku 2001 1 241,4 ha, v roku 2016 už len 488,7 ha. Počet týchto fariem sa zvýšil z 1 636 z roku 2001 na 3 102 fariem (rok 2016). Oproti cenzu z roku 2001 sa zvýšil počet registrovaných fariem a fariem právnických osôb s tým rozdielom, že priemerná výmera obhospodarovanej pôdy na jednu farmu registrovanej fyzickej osoby sa zvýšila o 34 % a naopak, priemerná výmera na jednu farmu právnickej osoby sa znížila o 61 %. Tento trend bol spôsobený značným nárastom obhospodarovanej pôdy u fariem registrovaných osôb a výrazným úbytkom obhospodarovanej pôdy u fariem právnických osôb. Inými slovami povedané pri zvyšujúcej sa segmentácii právnických osôb sa presúva značná časť pôdy z právnických na fyzické osoby. Segmentácia fariem právnických osôb sa prejavila skôr v menej produkčných poľnohospodárskych podmienkach Slovenska.

V roku 2001 pracovalo na 1 636 farmách právnických osôb 84 291 osôb, v roku 2016 na 3 102 farmách pracovalo 36 984 osôb, t. j. došlo k zníženiu o viac ako o polovicu oproti roku 2001. Pokles pracovných síl bol priestorovo celoplošný. V roku 2001 pracovalo v tomto type fariem 4,46 pracovníkov na 100 ha obhospodarovanej pôdy, v roku 2016 už len 2,44 pracovníkov. V relatívnom vyjadrení zamestnanosti (t. j. na 100 ha pôdy) došlo v priestorovom vyjadrení k podstatnému zníženiu vo všetkých krajoch. Z pohľadu produktivity práce resp. zaťaženosťou pracovníkov na 100 ha právnické osoby vykazujú zhruba o polovicu nižšiu zamestnanosť na 100 ha pôdy ako registrované fyzické osoby, tzn. že by mali mať i o polovicu nižšie náklady na ľudskú prácu. Výrazný pokles zamestnanosti u právnických osôb v poľnohospodárstve v menej produkčných oblastiach Slovenska bol tlmený rastom počtu samozamestnaných osôb, tzn. že išlo o nahrádzanie závislej činnosti samostatnou zárobkovou činnosťou. Tieto osoby si však nie vždy volili samozamestnávanie na základe podnikavosti, ale v niektorých prípadoch to bolo určitou obrannou reakciou na zabezpečenie aspoň časti pracovných príjmov a do istej miery to bola i ochrana pred nezamestnanosťou. Porovnanie uvedených štrukturálnych zisťovaní fariem naznačilo tendenciu smerujúci k extenzifikácii v menej produkčných poľnohospodárskych oblastiach (nárast počtu fariem fyzických osôb a stagnácia počtu pracovníkov na týchto farmách) a naopak, trend smerujúci skôr k intenzifikácii v produkčných oblastiach (úbytok fariem registrovaných fyzických osôb, nižšia segmentácia fariem právnických osôb a výrazný pokles absolútnej i relatívnej zamestnanosti). Analýza výsledkov štrukturálnych zisťovaní fariem dokumentuje stále silný plošný rozptyl poľnohospodárskych podnikateľských subjektov vrátane nezanedbateľného významu neregistrovaných fariem – domácností – (najmä v menej produkčných oblastiach Slovenska), ktoré majú značný potenciál najmä v nákladoch na prácu.

Analytické sledovanie faktoru práce v poľnohospodárstve je značne zložitý problém. Existujú v podstate tri druhy pramenných zdrojov, a to podniková metóda, ďalej výberová metóda založená na sledovanie vybraných domácností a štrukturálny cenzus fariem, do ktorého sú zaradené všetky farmy, ktoré splnili stanovené kritériá pre farmu v príslušnom referenčnom období. Objem práce vyjadrovaný počtom pracovníkov je v poľnohospodárstve značne podhodnotený, pretože sezónne výkyvy spotreby práce sa v podnikovom výkazníctve zohľadňujú v položke „služby pre poľnohospodárstvo – zmluvné práce pre poľnohospodárstvo“ (tzn. objednaná práca) a nepremietajú sa do pracovných nákladov. Pre ilustráciu objem „objednanej práce“ činil v roku 2016 až 6,141 mil. hodín, čo predstavuje 10,3 % z celkového počtu odpracovaných hodín právnických osôb za rok 2016.
 

Dominancia fariem právnických osôb
 

Na Slovensku je a bude zachovaná podnikateľská štruktúra, ktorá je založená na koexistencii komerčných fariem kolektívneho vlastníctva (na princípe obchodných spoločnosti a poľnohospodárskych družstiev) a fariem fyzických osôb. Počas procesu vlastníckej transformácie poľnohospodárstva po roku 1990 pokračoval duálny charakter farmárskej štruktúry. Prejavil sa aj v segmente fariem fyzických osôb, čo znamená, že veľký počet drobných hospodárstiev obhospodaruje malý podiel celkovej výmery, kým relatívne malý počet veľkých fariem má prevažujúci podiel na celkovej pôde. Výmera obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy podľa typu fariem v rokoch 2010 až 2016 ukázala, že právnické osoby obhospodarovali približne 80 % poľnohospodárskej pôdy, zvyšok pripadá na fyzické osoby (registrované a neregistrované). Z pohľadu zamestnanosti pracovalo na farmách právnických osôb viac ako tri štvrtiny (76,8 %) stálych pracovných síl (t.j. pracovné sily na farmách právnických osôb a farmách registrovaných fyzických osôb spolu). Farmy právnických osôb sú na Slovensku jednoznačne dominantnou formou nielen z hľadiska výmery obhospodarovanej pôdy, ale aj z hľadiska zamestnanosti v poľnohospodárstve.

Vyššia rozdrobenosť vlastníctva pôdy podporovala zachovanie korporatívnych fariem (t. j. poľnohospodárske podniky právnických osôb), kým väčšia vlastnícka koncentrácia stimulovala vznik individuálnych fariem. Na Slovensku (na rozdiel od Česka) v dôsledku väčšej rozdrobenosti usadlostí zdedenej z minulosti sa zachoval vyšší podiel korporátnych fariem v transformovanej podnikateľskej štruktúre. Priemerná veľkosť fariem právnických osôb klesá a priemerná veľkosť samostatne hospodáriacich roľníkov rastie. Tento proces má výrazný vplyv i na sociálnu štruktúru vidieka.

Limitujúcim faktorom pre širší prienik rodinných fariem západoeurópskeho typu je sídelná konfigurácia slovenského vidieka. Na rozdiel od charakteristických rodinných fariem v EÚ-15 (farma, rodinné sídlo a hospodárske budovy obklopené obhospodarovanou výmerou) sa v posledných desaťročiach na slovenskom vidieku stabilizoval typ celistvých obcí s minimálnymi, resp. žiadnymi možnosťami dostavby podnikateľských priestorov. Doplnkovou formou hospodárenia na pôde zostanú samozásobiteľské farmy (domácnosti). Dostupné údaje a poznatky naznačujú, že u samozásobiteľských fariem dochádza skôr k určitým vývojovým proporčným zmenám smerujúcich k istej vnútornej reštrukturalizácii týchto aktivít. Ich budúci vývoj nebude charakteristický výraznou hromadnou expanziou. Pôvodný samozásobiteľsky potenciál vidieka typický pre koniec 20. storočia sa transformoval a zmenil, ale na druhej strane tento fenomén stále prežíva. Samozásobiteľské domácnosti totálne nezanikli, ale zostávajú nezanedbateľnou doplnkovou aktivitou vidieckeho obyvateľstva a reprezentujú aj istý vidiecky štýl života.

Článok bol uverejnený v Roľníckych novinách č. 21 z 23 .5. 2018

Priemer: 5 (7 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama