Reklama
Reklama

Stredoázijské súvislosti

(Zamyslenie nad najnovšou knihou Petra Juzu)
Počet zobrazení: 768

Stredná Ázia je jednou z kolísok svetovej civilizácie. Zažila lesk aj biedu, rozkvet aj skazu. Prostredníctvom Veľkej hodvábnej cesty, ktorá cez Strednú Áziu prechádzala, spájala Čínu s Európou, ďalej so Stredomorím a tiež s Blízkym a Stredným východom.

Región Strednej Ázie je strategicky dôležitou oblasťou, v ktorej sa prekrývajú rôzne záujmy historicky prítomného ruského elementu, prihraničnej Číny, imperialisticky a dejinne doznievajúcich Spojených štátov (ktoré tam narobia ešte veľa geopolitického zla), ale aj ďalších regionálnych hráčov. Reč je predovšetkým o fenoméne Turecka, ktoré sa usalašilo na južnom Kaukaze, odkiaľ je cez Kaspické more na skok do Strednej Ázie. Samozrejme, ďalej sú to jadrové mocnosti: Pakistan, India a už asi o chvíľu, alebo už aj Irán.

V Strednej Ázii (najmä v Kazachstane a Uzbekistane) sa nachádzajú významné náleziská nerastných surovín, vrátane zlata, uránu a iných vzácnych kovov, ropy a zemného plynu. No taktiež hojne sú tam rozšírené fenomény ako chudoba, otvorené aj latentné národnostné, sociálne a náboženské napätia, terorizmus, ilegálna výroba, pašovanie a obchodovanie s drogami. A ešte niečo dôležité – je tam deficit vody a potenciál aqua migrantov!

juza_kniha.jpgVo svojej najnovšej publikácii (podľa informácie z prebalu ide o jeho 19-násty knižný počin): JUZA, P. : Stredoázijské súvislosti 2020 – 2021, PeIn Trnava, 2021, ISBN 978-80-972361-6-8, 213 strán – autor sumarizuje a poukazuje na historické a aktuálne postavenie a úlohu Strednej Ázie v systéme medzinárodných vzťahov, ktorá je stále dôležitejšia.  Pričom daný stav komentuje tak, že to je predovšetkým preto, lebo tento región má veľmi významný geostrategický status medzi Heartlandom a Rimlandom a súboj o získanie vplyvu nad ním je realitou: „... Inu!  ,Veľká hra‘ o Strednú a Centrálnu Áziu aj v roku 2021 pokračuje!...“[1]

P. Juza, ktorý v ostatných dvadsiatich rokoch celkom dvanásť nepretržite pracoval a prežil v Uzbekistane a v Kazachstane, čo je výhodou jeho textov, ktoré pracujú s detailom a málo viditeľnými súvislosťami. Autor opäť dokázal, že vie sprostredkovať – vo vzťahu k Strednej Ázii – na základe svojej dlhoročnej osobnej skúsenosti z regiónu, obsahovo hutné a nadčasové posolstvo.

Samotné krajiny Strednej Ázie (Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan) veľmi citlivo vnímajú svoju geopolitickú a geoekonomickú pozíciu – ako akéhosi mostu v rámci Eurázie – medzi Európou a Áziou.

Prebiehajúce procesy v Strednej Ázii na prelome rokov 2020 – 2021, tak ako sú zachytené v čiastkových textoch tvoriacich čitateľom ponúkaný celok, odrážajú aj (alebo najmä) základnú geopolitickú transformáciu v rámci eurázijského priestoru po ukončení existencie Sovietskeho zväzu v roku 1991. No a táto tridsaťročná transformácia (ne)môže byť ovplyvnená, alebo limitovaná len tým, ako s mení svet – ústup Spojených štátov, nástup Číny, nová kvalita Ruskej federácie, silné ambície Turecka v regióne a tiež absolútny morálny a ekonomický prepadák projektu Európskej únie.

To však neznamená, čo P. Juza nenecháva nepovšimnuté,  že v politike jednotlivých krajín Strednej Ázie nemôžeme nájsť a identifikovať rôzne historicko-nacionalistické stereotypy. Podľa všetkého, strategickou úlohou stredoázijských subjektov medzinárodného práva je vybudovanie si nových vzťahov (aj v rámci integračných štruktúr) s prioritnou akceptáciou riešenia problémov zaistenia ich vlastnej národnej a regionálnej bezpečnosti. Samozrejme sa pri tom nemôžu dostať do pasce podľa Thukydidesa.

Pre Strednú Áziu, ako plynie z publikácie Stredoázijské súvislosti 2020 – 2021 platí, že je pre región potrebné zlepšovať svoju bezpečnostnú bonitu a smerovať k zlepšeniu vzájomného porozumenia medzi všetkými zainteresovanými.

Autor textov predpokladá, že udalosti, ktoré sme zaznamenali v rokoch 2020 – 2021, len potvrdzujú fakt, že Stredná Ázia sa môže vyhnúť hrubému geopolitickému súpereniu mocností na svojom humne, pokiaľ sa nebude držať hesla buď A, alebo B.

Na záver predstavenia práce Stredoázijské súvislosti 2020 – 2021 dve poznámky. Publikácia má zaujímavo spracovaný prebal, ktorému dominuje dobová fotografia námestia Labi Hovuz v historickej Buchare. A tou druhou je, že súborný text Stredoázijské súvislosti 202 – 2021 možno len a len odporúčať. Je to pohodové a poučné čítanie, ktoré tiež poukazuje, že v mnohom sme v Európe prepojení so Strednou Áziou a čo sa deje tam, či sa nám to páči, alebo nie, sa týka aj nás. A aj o tomto je táto aktuálno-poučná kniha veľvyslanca  a slovenského špecialistu na postsovietsky priestor s akcentom na Strednú Áziu č. 1 P. Juzu.

Nakoniec aj moravský (s koreňmi na Slovensku) pedagóg, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof, politik a biskup Jan Amos Komenský, vo svojom spise Jedného je potreba z roku 1668 konštatoval: Všetci stojíme na jednom javisku veľkého sveta a čokoľvek sa tu koná, dotýka sa všetkých.[2]

(Autorka je študentka medzinárodných vzťahov)

 


[1]JUZA, P. (2021): Stredoázijské súvislosti 2020-2021, PeIn Trnava, 2021, ISBN 978-80-972361-6-8, s.118.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama