Staro-nový marazmus

Počet zobrazení: 3157

Korona-kríza ešte ani poriadne nepominula a máme tu starý známy marazmus našej politickej scény. Tentokrát s ním prišli ľudia z mimoparlamentnej strany Spolu. Ktovie, či im to niekto poradil alebo to vytiahli z vlastného zúfalstva? Ale zafungovalo to a spoločnosť je znovu „na nohách“. Nielen médiá, ale aj celú verejnosť, ba mnohých aj v súkromí už zasa zamestnáva kauza akademických titulov a diplomoviek či bakalárok. Metóda to už osvedčená, ako hodiť „delobuch“ do politického priestoru a odviesť pozornosť od všetkého ostatného (napr. od kauzy odpočúvania štátu).

Metóda tohto druhu pseudo-politiky — nech prichádza z ktorejkoľvek strany — spočíva jednoducho v tomto: ak chceš bojovať o moc, musíš očierniť svojho politického protivníka, a to čo najviac a bez akýchkoľvek škrupúľ. Musíš ukázať, že on je tá „špina“, a iba ty, jeho kritik, si tá jediná „čistota“. Takže vlastne sa tu hrá o „čistotu“ prostredníctvom „špiny“. Je úplne jedno, odkiaľ sa tá špina vytiahne, pretože sa kalkuluje s tým, že na to sú ľudia citliví. Najmä ak sa to dá do etického kontextu a prezentuje sa to ako morálne zlyhanie. Veď ako mohol byť niekto komunista za minulého režimu, a pritom morálne nezlyhať? A ako mohol byť niekto vo vláde za nového režimu – od Mečiara cez Dzurindu až po Fica – a pritom morálne nezlyhať? Takže logicky a presne opačne: ako môže byť niekto teraz v tejto vláde „totálnej očisty“ a pritom morálne zlyhať? To nemôže pripustiť ani sám premiér. A pseudo-politika tohto všetkého spočíva práve v tom, že tu máme generácie politických aktérov, ktorí si nebodaj aj úprimne vo svojom omyle myslia, že toto je „politika“. Že politika teda nespočíva v „službe národu“ či spoločnosti. Že nespočíva v utváraní podmienok pre život ľudí. Že nespočíva v riešení verejných problémov. Že nespočíva v rozvoji krajiny a štátu. Že teda spočíva len v ich trápnych osobných bojoch o mocenské stoličky?

Premiérova obhajoba integrity jeho vlády je celkom presnou (aj keď zrejme z jeho strany nie celkom vedomou) analógiou tohto modelu: ak niekto vykradol banku pred 5 rokmi, musíme urobiť poriadok s bankovým bezpečnostným systémom. Rázne a raz navždy sa musíme vyrovnať so systémom a jeho reprezentantmi (riaditeľmi bánk), pretože tu je tá hlavná chyba. Preveríme všetky bankové bezpečnostné systémy, aby sa takáto krádež už nikdy neopakovala. A zlodej? Ten je predsa maličkosť, úplne nepodstatný (tým viac, ak patrí do mojej „čistej“ družiny), pretože ten má svoju „zbojnícku česť“ (a najmä „šikovnosť“). Ak príležitosť robí zlodeja, tak musíme zrušiť všetky takéto príležitosti a potom už žiadni zlodeji nebudú! Nepripomína vám to niečo a niekoho? Kto bol vodcom boja za „čistotu árijskej rasy“ a kto za „čistotu komunistického presvedčenia“?

vysoplag_843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Takže čelní pseudo-politici na našej scéne majú hneď svoju zástupnú tému, na ktorú chcú otočiť pozornosť verejnosti: ide o náš zlý vysokoškolský systém. Tí z nás, ktorí ho kritizujú už roky (aj keď nikto nepočúva) by sme hneď s radosťou zvolali: konečne je tu politická príležitosť, aká tu ešte nebola! Konečne je tu premiér, aký tu ešte nebol! Ten chce za 2 mesiace zmeniť tento chorý systém, ktorého choroby však nespočívajú ani zďaleka len v spôsobe udeľovania akademických titulov. Podstatou tohto systému je neoliberalizmus, ktorý sme aj v akademickej sfére prebrali za ostatných 30 rokov aj „s chlpmi“ a väčšina akademikov, ktorí obhajujú jeho „výkonové financovanie“ na základe kvantity publikácií, citácií a projektov, o tom nemá ani tušenia (lebo pre nich to prišlo z „vyspelého Západu“). Takže áno, pán premiér, poďme do toho a zmeňme tento systém! Som však veľmi zvedavý na obsah tejto zmeny! Tá ani zďaleka nemôže spočívať iba v preverovaní diplomoviek a spätnom odoberaní titulov.

Popri metódach politického boja a pseudo-politike tu naozaj máme vážnu tému, ktorá je aj politickou témou: podobu nášho akademického systému. Boli to politici, kto sa za ostatných 30 rokov „zaslúžil“ o „extenziu“ našej siete vysokých škôl. Takže politikom to prislúcha aj riešiť, ak je táto extenzia na úkor kvality vysokoškolského vzdelania (akože naozaj aj je!). Pravda, pokiaľ to politici chcú riešiť, a nie iba ďalej z toho ťažiť svoju pseudo-autoritu alebo sa za ňu skrývať.

Úplne najvážnejšia téma je však morálne zdravie našej spoločnosti. Počnúc tými, čo sú jej „hlavami“, a ak nebodaj začnú „smrdieť“ ako tie povestné ryby, tak čo s nimi?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984