„Silná zostava“ so slabou prezidentkou

Počet zobrazení: 9412

Slovenské „politické špičky“ sa (okrem odvrátenia už asi 20-tej vládnej krízy za ostatné dva roky) sústreďovali pred letnými prázdninami 2022 na zvolenie „svojho“ riaditeľa verejnoprávnej RTVS. Lebo veď zďaleka v tej parlamentnej voľbe maskovanej odbornosťou ôsmich prihlásených či demokraciou deklarovanou absurdným tajným ustanovením „odbornej“ komisie OĽaNO nejde o funkčnosť Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. A už vôbec nie o presadenie princípov a hodnôt národnej kultúrnej inštitúcie, ktorá by bola protikladom komerčných staníc a názorovou aj programovou protiváhou skorumpovanému mainstreamu... Ide o garanciu vplyvu atlantických think tankov na spravodajstvo i na aktuálnu publicistiku. To je podmienka i základný predpoklad otvorenia priznaných (aj len tušených) peňazovodov. Keď sa ma 1.júna v úvode nášho pracovného stretnutia dvojnásobný slovenský prezident Ivan Gašparovič opýtal na môj tip, ukazujúc v Pravde mená prihlásených kandidátov, povedal som mu dve: Búza alebo Machaj. Lebo viem svoje o spôsoboch presadzovania liberálneho progresivizmu. A ďalej som sa (ako platiaci koncesionár) o voľbu „generála“ už vôbec nezaujímal. No vonkoncom sa z mojej pozornosti nevytratil vysielaný obsah RTVS.

silna_zostava_1.jpg
Fotozdroj: rtvs.sk
 

Cielená kortešačka

Dňa 23. júna 2022 sa dramaturgia relácie „Silná zostava“ odhodlala využiť trojročnicu prvej ženy v kresle prezidenta Slovenskej republiky. No nielen na bilancovanie. Vopred nastolená téma o posune úlohy hlavy štátu ponúkala možnosť po prvý raz fakticky naplniť titul relácie. Veď aká už silnejšia by mohla byť zostava Slovenskej republiky, ak by popri moderátorke a prezidentke Zuzane Čaputovej sedeli spolu za okrúhlym stolom aj traja žijúci predchodcovia? Namiesto Rudolfa Schustera, Ivana Gašparoviča a Andreja Kisku však boli hosťami v štúdiu úplne iní „silní hráči“: politologička Aneta Világi spolu so šéfredaktorom jednostranného webového portálu Petrom Bárdym. Už obsadenie teda signalizovalo manipuláciu s náznakom skutočného zamerania relácie. Čím viac padá dôveryhodnosť a popularita prezidentky s dosiaľ najslabším mandátom k hladine 40 % a o čo viac sa šplhá nedôvera občanov voči nej k 60-tim percentám, o to viac ju treba politicky aj významovo prifukovať. Ako plastový bazén v horúcich dňoch. S trpiteľským výrazom v tvári teda nájomníčka Grasalkovičovho paláca rozprávala o tom, prečo sa z hlavy štátu stáva cieľ útokov opozície aj koalície a do akej miery tieto útoky súvisia s tým, že na čele krajiny je žena. Ja sa však pýtam, kde ostal občan, volič? Veď ten ju hodnotí už čoraz menej iba ako ženu v najvyššej funkcii – teda za účes a šaty. No o to viac si do pamäte ukladá jej prešľapy, alibizmus, účelové vyjadrenia, nerozhodnosť, slepú podriadenosť záujmom mimo potreby spoluobčanov, úplnú absenciu autentických postojov štátnika. K tomu veru pani Čaputová nedorástla.

Javí sa to tak, že mocní za oponou politickej scény našepkali premiérovi Hegerovi (a prikázali mainstreamu po ňom neustále opakovať), že „niet alternatívy k tejto vláde“... Rovnaké vrtenie mačkou zrejme naordinovali aj do budúcich prezidentských volieb na Slovensku, keďže otázka znovu zvoliteľnosti Čaputovej má zanedbateľnú hodnotu len 15 %.

Neprekvapilo ma, že dramaturgička RTVS Martina Kubániová (s preukázaným napojením cez politické mimovládky na ambasádu USA už v roku 2010), vymedzila bývalým hlavám štátu vraj „exkluzívne vstupy“, no v skutočnosti len epizodické roličky komparzistov v predkrútených vyjadreniach. V hodinovej relácii presne 2 x 20 sekúnd pre každého. Nemohli tak priamo reagovať na niektoré prezidentkine postoje. Vyjadrenia prezidentov na dve otázky, samozrejme, prešli pred vysielaním pozorným mejkapom aj strihovým liftingom externých politrukov.
 

Polopravdy – osvedčený jed verejnej mienky

Už Marcus Aurelius hovoril, že „Všetko, čo počujeme, je názor, nie fakt. Všetko, čo vidíme, je pohľad na vec, nie pravda“. Preto ma prekvapilo aj znechutilo to bohorovné používanie nebezpečných poloprávd prezidentkou Čaputovou aj jej prísediacich sympatizantov v štúdiu. Moderátorka Veronika Cifrová Ostrihoňová si s nimi dokonca tykala. (No a čo? Veď – zohraná kapela... ). Ale vo verejnoprávnej televízii!?

A tak keď Zuzana Čaputová povedala, že „je nezávislá, že za ňou nestojí žiadna politická strana“..., nemal kto oponovať. Nik v štúdiu (na rozdiel od nás pred obrazovkami)

nenamietol, že prezidentka predsa išla do volieb priamo zo stoličky podpredsedníčky Progresívneho Slovenska, ktoré jej družne s Beblavého hnutím Spolu financovali kampaň. Veď na rozlúčke s nimi sa v bratislavskej Mlynici (8. mája 2019) na sneme progresívcov poďakovala obom stranám za podporu v prezidentskej kandidatúre a priznala, že na jej výhre mali obe veľký podiel“. Dnes má – na odplatu – Progresívne Slovensko v prieskumoch už vyše 9 %. Z čoho? Nie je v parlamente, nič o progresívcoch nepočuť ani nechyrovať. Okrem toho, že nevýraznú a účelovo zvolenú Irenu Bihariovú vymenil v máji 2022 na sneme europoslanec Michal Šimečka.
 

Útoky na politikov patria k folklóru demokracie...

V pasáži o útokoch na prezidentku Rudolf Schuster apeloval na slušnosť voči dáme, hoci zdôraznil, že „odpustiť chyby nemožno ani prezidentke“. Dobrý anjel z Popradu Andrej Kiska na diaľku bolestínsky vyplakával a pridal sa lacno k hejterskému prúdu „lebofico“. A to aj napriek tomu, že jemu ako kandidátovi, neskôr aj už ako prezidentovi kryli chrbát všetci novinári z oligarchických médií, bratislavská kaviareň, všetci slušnoľudia aj celá progresívna opozícia. Klinček po hlavičke udrel práve dvojnásobný prezident SR Ivan Gašparovič: Ja som presvedčený, že veľa tých problémových výrokov, ako ich hodnotia občan alebo politici, sú práve rozhodnutia, ktoré ona nerobí sama..., zrejme sú to rozhodnutia, do ktorých ju niekto postaví... Preto mu to vzápätí Aneta Világi oplatila vytiahnutím nepravdivo interpretovanej spomienky na mediálne vyfabrikovanú kauzu „starých...“ v súvislosti s prvým slovenským prezidentom Michalom Kováčom ešte z decembra 1996. A hneď spoluhráčke v televíznej štvorhre zakontroval opakovane očkovaný Bárdy. Do politického mariáša prihodil kartu s tvrdením, že Gašparovič bol prezidentom Smeru a že sa k tomu aj sám priznal“...

Keďže ešte stále pracujem na príbehovej biografii emeritného prezidenta Gašparoviča, viem presne o všetkých súvislostiach aj o pravde oboch účelovo spomínaných výčitiek. Fakty a overiteľné čísla však hovoria za všetko. Ivan Gašparovič bol doteraz jediným opakovane zvoleným prezidentom SR a jeho popularita či dôveryhodnosť bola aj v piatom roku jeho mandátu (v r. 2008) stabilná na úrovni 67 %. Na pódium svetovej politiky vykročil v lete 2004 v tureckom hlavnom meste. O jeho medzinárodnej akceptácii počas desiatich rokov vo funkcii hlavy štátu svedčí obdivuhodná bilancia: počas 50 oficiálnych a 83 pracovných zahraničných ciest ho prijalo 73 najvýznamnejších prezidentov a vplyvných potentátov. V Grasalkovičovom paláci prijal 73 prezidentských partnerov a 100 predsedov vlád i ďalších vysokých štátnych, parlamentných či politických predstaviteľov národov alebo medzinárodných organizácii. Slovensko dôstojne a aktívne reprezentoval na summitoch V4, rokovaniach lídrov EÚ, NATO i na Valných zhromaždeniach OSN.

O čom som  to vlastne chcel pôvodne napísať...? Hm. Asi len poukázať na to, že pri každých voľbách, pri výmene prezidentov či generálnych riaditeľov verejnoprávnych médií rozhoduje propaganda, emócie a najobratnejšie, účelové ohýbanie pravdy.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984