Reklama
Reklama

Rok 2014 v slovenskej politike

Počet zobrazení: 3285

michelko_hlavicka_75.jpgRok 2014  bol pre slovenskú politiku i pre slovenskú spoločnosť bohatý na voľby, ktoré predurčili celý jeho charakter.

Tie prvé – prezidentské – potvrdili viacero trendov. Na jednej strane potvrdili istú únavu z vládnutia, ktorá sa vypomstila kandidátovi strany Smer Ficovi. Napriek tomu, že suverénne postúpil do druhého kola, ukázalo sa, že nedokázal vzdorovať hysterickej mediálnej mašinérii opozície. Každopádne, výsledky prezidentských volieb svedčili len o tom, že napriek istému útlmu, v ktorom strana Smer v tom čase bola  a zdalo sa, že  už je za svojím zenitom, výsledky prezidentských volieb rozhodne neznamenali obrodu opozície, či nedajbože jej nástup k moci. Naopak, kandidát Ľudovej platformy Hrušovský získal hanebné tri percentá, čo len potvrdilo, že pravica je vo svojej najhlbšej kríze po roku 1990. Neúspech Fica totiž neznamenal úspech pravice, ale, naopak, úspech oligarchu Andreja Kisku, ktorý zbohatol na veľmi problematickom biznise. Opakoval tak úspech českého oligarchu Andrej Babiša. Úspech takýchto nevyprofilovaných (anti)politikov znamená jediné: čoraz väčšia časť   voličov už akosi z princípu prestáva dôverovať štandardným stranám a dáva šancu neodskúšaným osobám, často len preto, že aspoň verbálne sú proti súčasnému establishmentu.  Istým prekvapením volieb bol výsledok odídenca z KDH Radoslava Procházku, ktorý skončil so ziskom vyše dvadsiatich percent na tesnom tretom mieste. To odštartovalo raketový nástup jeho politického projektu Sieť, až dokiaľ jeho starostlivo budovaný imidž čistého politika nenabúral jeden neopatrný rozhovor s kolegom Matovičom. Ale to je už iná história.

Voľby do Európskeho parlamentu potvrdili trend, ktorý nastal už v prezidentských voľbách. Napriek tomu, že ich s veľkým náskokom vyhral Smer, volebná strata 6 % a  jedného mandátu svedčala o tom, že ak si chce Smer udržať svoju politickú hegemóniu, nevyhnutne musí urobiť opatrenia, aby ďalej nestrácal voličov. Táto strata bola o to trpkejšia, že ak by sa stranícke štruktúry trocha viac zmobilizovali a získali by približne o tritisíc hlasov viac,  strana by počet mandátov uhájila. Treba zdôrazniť, že výpovednú hodnotu volieb do Európskeho parlamentu zásadným spôsobom ovplyvnila extrémne nízka volebná účasť. Konkrétne voliť prišlo sotva 13 % voličov, čo naznačilo trendy, a jasne favorizovalo malé strany s tvrdým voličským jadrom. Aj preto získalo KDH nadštandardný výsledok, a aj preto  sa do Európskeho parlamentu dostali politickí trpaslíci (SaS, NOVA či SMK), ktorí pri štandardnej plus mínus 55 % až 60 % volebnej účasti dostávajú 3,5 až 4,5 %. Znepokojivý bol z tohto pohľadu len výsledok SNS, ktorej zisk približne 3,6 % bol jasným varovaním. Ak sa zásadne nezmení nielen obsah, ale aj forma či prezentácia jej politiky, môže to mať pre budúcnosť strany fatálne následky. 

Výsledky spomenutých dvoch volieb prirodzene rezultovali k istej sebareflexii. Kým pravica bola opojená svojim pseudoúspechom, akýsi pokus o sebareflexiu sa uskutočnil len v strane Smer.  Na letnej konferencii strana prijala viacero zmien na úrovni exekutívy, ale aj na najvyšších straníckych postoch. Po prehratých župných voľbách sa z postu podpredsedu strany musel odporúčať exžupan Maňka a jeho miesto zaujal nový minister školstva Pellegrini. Z vlády odišiel Čaplovič, ktorého nahradil už spomenutý Pellegrini, rovnako ako post ministra hospodárstva opustil nestraník Malatinský, ktorý mal všeobecne známe osobné väzby so spoločníkmi Penty a nahradil ho jeho štátny tajomník Pavlis. Zmena minimálne na poste ministra školstva sa ukázala ako celkom šťastná.

Koniec roka sa niesol v znamení komunálnych volieb. Paradoxne ich najväčším prekvapením bolo odstúpenie predsedu parlamentu Pašku. Bolo to o to paradoxnejšie, že komunálky v Košiciach boli poňaté ako referendum a tie jeho politický spolupútnik Raši napriek vybičovanej antikampani vyhral s veľkým náskokom. Komunálky mali ešte jeden dôsledok. Potvrdili dlhodobý trend straty dôvery v straníckych kandidátov (nezávislí sa stali víťazmi volieb), rovnako však signalizovali, že pokles Smeru sa zastavil, a naopak, strana si značne posilnila svoje pozície dokonca oproti voľbám v roku 2010.

Koniec roka bol aj v znamení umelo vyvolaných pouličných protestov, ktoré organizovala časť opozičných politikov pravicových mikrostraničiek. Chvalabohu, zdá sa, že pokus o „majdanizáciu“ slovenskej politiky nevyšiel. Ich početnosť a odhodlanie demonštrantov vytrvať v protestoch sú príliš malé na novú farebnú revolúciu. Ľudia vo väčšine neuverili falošným prorokom, čo nám dáva istú nádej aj do budúcnosti.

Komentár vyšiel aj v SNN

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama