Reklama
Reklama

Po­žia­dav­ka mi­nis­ter­ky: Pred­se­da sú­du mu­sí mať vlas­tnos­ti po­li­caj­né­ho mop­slí­ka

Počet zobrazení: 2744

Do­vo­lím si tvr­diť, že od­vo­la­nie pred­se­du Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III JUDr. Ro­ma­na Fit­ta dňa 10. 6. 2022 mi­nis­ter­kou spra­vod­li­vos­ti, a to z dô­vo­dov, kto­ré v tom­to svo­jom zve­rej­ne­nom rozhod­nu­tí uvied­la, sa do de­jín slo­ven­skej jus­tí­cie za­pí­še ako ha­neb­ný po­čin. Je to to­tiž poníženie ce­lej justície, keď mi­nis­ter­ka preu­ká­za­la po­dria­de­nosť vo­či vy­vo­le­nej čas­ti po­lí­cie a vôbec nev­za­la do úva­hy, že pred­se­da sú­du nie je za­mes­tnan­com po­lí­cie a je­ho úlo­hou ani nie je „kri­viť“ zá­kon v pros­pech po­lí­cie, či „pod­kla­dať“ sa po­div­ným po­žia­dav­kám po­lí­cie.

Tak­že to­to sú nos­né „dô­vo­dy“ (sa­mot­ná po­lí­cia by ich nes­for­mu­lo­va­la inak) na od­vo­la­nie predsedu sú­du zo stra­ny mi­nis­ter­ky spravodlivosti:

1/ mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti uvá­dza „vzá­jom­ná ko­mu­ni­ká­cia prís­luš­ní­kov NA­KA a zákonnej sud­ky­ne bo­la kon­flik­tná, pri­čom ma­lo dôjsť k hlas­nej vý­me­ne ná­zo­rov. Po­va­žu­jem za nep­ri­ja­teľ­né, že ste v tej­to vy­hro­te­nej si­tuá­cii ne­le­gi­ti­mo­va­li svo­ju po­zí­ciu pred­se­du Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III vo vzťa­hu k prís­luš­ní­kom NA­KA a ne­ko­na­li z ti­tu­lu or­gá­nu ria­de­nia sú­du“.

Pri­po­mí­nam mi­nis­ter­ke spra­vod­li­vos­ti, že zá­kon­ná sud­ky­ňa vo svo­jej vý­hrad­nej kom­pe­ten­cii vyba­vo­va­la žia­dosť po­lí­cie o vy­da­nie spi­su a tú­to aj vy­ba­vi­la. Pred­se­da sú­du v tej­to ve­ci ne­bol zá­kon­ným sud­com, pri­čom si­tuácia si zjav­ne ne­vy­ža­do­va­la žiad­ny zá­sah pred­se­du sú­du „z ti­tu­lu or­gá­nu ria­de­nia sú­du“. Na­po­kon, po­li­cajt ani nep­ri­šiel na súd za pred­se­dom sú­du, ani sa nedožado­val pred­se­du sú­du, ale ce­lú zá­le­ži­tosť rie­šil so zá­kon­nou sud­ky­ňou. Pred­se­da sú­du ani ne­mal ako vy­rie­šiť tú­to zá­le­ži­tosť, keď­že ne­bol zá­kon­ným sud­com, ne­mal mož­nosť roz­hod­núť o vy­da­ní spi­su a ne­mal ani mož­nosť za­sa­ho­vať do roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti zá­kon­nej sudkyne, ktorá roz­hod­la tak, že spis vy­dať po­lí­cii od­miet­la. To, že ma­lo dôjsť me­dzi zá­kon­nou sud­ky­ňou a po­li­caj­tom k hlas­nej vý­me­ne ná­zo­rov nie je dô­vod, aby do to­ho mu­sel vstu­po­vať pred­se­da súdu. Inak, na sú­de sa stá­va, že sa sud­ca dos­ta­ne do vý­me­ny ná­zo­rov s rôz­ny­mi oso­ba­mi, naprík­lad účas­tník­mi ko­na­nia, ich práv­ny­mi zá­stup­ca­mi, prí­pad­ne aj sud­co­via, kto­rí vy­ko­ná­va­jú tres­tné služ­by sa nie­ke­dy dos­ta­nú do ver­bál­ne­ho kon­flik­tu s po­li­caj­tmi, av­šak eš­te nik­dy som neza­žil, že by do to­ho vstu­po­val pred­se­da sú­du tak, že ak išiel ná­ho­dou oko­lo, že by sa legitimoval, všet­kým sa pred­sta­vil a išiel si­tuáciu vy­rie­šiť „z ti­tu­lu or­gá­nu ria­de­nia sú­du“.

Pred­se­da sú­du ne­má po­vin­nosť le­gi­ti­mo­vať sa po­li­caj­tom len pre­to, že sa na­chá­dza­jú v bu­do­ve sú­du a ani z dô­vo­du, že sa po­li­caj­tom ne­pá­či, že zá­kon­ný sud­ca im nej­de po ruke. Po­li­caj­ti nie sú na­dria­de­ný­mi pred­se­du sú­du (te­da as­poň práv­ne, fak­tic­ky už zrej­me sú) a úlo­hou pred­se­du sú­du nie je ani po­fú­kať po­li­caj­tom „bo­ľač­ky“, kto­ré im na du­ši spôso­bí zá­kon­ný sud­ca, keď im od­miet­ne vy­ho­vieť a uro­bí to dô­raz­ne.

Vy­ššie uve­de­ný ar­gu­ment mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti po­va­žu­jem pre­to za nep­ri­ja­teľ­ný a ne­hod­ný fun­kcie mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti.

2/ mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti ďa­lej pred­se­do­vi sú­du v od­ôvod­ne­ní roz­hod­nu­tia o od­vo­la­ní vy­čí­ta, že sa ne­dos­ta­vil na súd po pra­cov­nej do­be, keď sa po­li­caj­ti opäť vrá­ti­li na súd a opä­tov­ne žia­da­li vy­da­nie spi­su.

Pri­po­me­niem, že po­li­caj­ti sa na súd vrá­ti­li po pra­cov­nej do­be a žia­da­li o vy­da­nie spi­su (t. j. nepred­lo­ži­li eš­te žiad­ny prí­kaz na pre­hliad­ku) ten­to­raz už nie zá­kon­nú sud­ky­ňu, ale službukonajú­ce­ho sudcu, kto­rý im sa­moz­rej­me tak­tiež ne­mo­hol vy­ho­vieť, keď­že ne­bol zá­kon­ným sudcom a te­da ani ne­mal žia­da­ný spis vo svo­jej dis­po­zí­cii, a pre­to ani ne­mal čo vy­dať.

Mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti te­da vy­tý­ka pred­se­do­vi sú­du, že nep­ri­cup­kal vo ve­čer­ných ho­di­nách na súd na za­vo­la­nie po­lí­cie a toh­to „ne­ho­ráz­ne­ho“ ko­na­nia sa do­pus­til na­priek to­mu, že na súd pri­šli po­li­caj­ti, kto­rí ne­bo­li zmie­re­ní s tým, že im zá­kon­ná sud­ky­ňa ne­vy­ho­ve­la a vec chce­li rie­šiť hneď ve­čer.

Mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti tým­to ar­gu­men­tom fak­tic­ky skon­šta­to­va­la, že pred­se­da sú­du má pos­ta­ve­nie po­li­caj­né­ho mop­slí­ka, kto­rý má pri­beh­núť vždy, keď ne­ja­ký po­li­cajt prí­de na súd (a to aj vo ve­čer­ných a prí­pad­ne aj v noč­ných ho­di­nách) a na svoj­ho psí­ka (pred­se­du sú­du) za­vo­lá (za­pís­ka). To­to je až nes­luš­ný (po­ni­žu­jú­ci) ar­gu­ment, pre­to­že pl­ne od­ha­ľu­je pred­sta­vu mi­nis­ter­ky o tom, ako má vy­ze­rať vý­kon fun­kcie pred­se­du sú­du, t. j. byť k dispo­zí­cii po­lí­cii ke­dy­koľ­vek, prísť pos­luš­ne ke­dy­koľ­vek a kde­koľ­vek na po­li­caj­né zavola­nie a vy­ba­viť aj ich nie cel­kom zá­kon­né žia­dos­ti, a to do­kon­ca na­mies­to zá­kon­né­ho sud­cu, čo je v roz­po­re so zá­ko­nom.

Na­po­kon, mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti kon­šta­tu­je aj to, že pred­se­da sú­du mal po­chy­biť, keď spis na sú­de ne­podr­žal dlh­šie, a to mi­ni­mál­ne do do­by, kým ne­dôj­de k ob­jas­ne­niu ce­lej vznik­nu­tej situácie.

Opäť. Pred­se­da sú­du ne­bol zá­kon­ným sud­com v da­nej ve­ci a ne­mal žiad­ny zá­kon­ný dô­vod, aby za­sa­ho­val do kom­pe­ten­cie zá­kon­nej sud­ky­ne, kto­rá už žia­dosť po­lí­cie vy­ba­vi­la tak že ju od­miet­la. Čo mal pod­ľa mi­nis­ter­ky pred­se­da sú­du uro­biť? Ako mal spis podr­žať na sú­de dlh­šie? Mal ho vytiah­nuť z tre­zo­ru a dr­žať v ru­ke, až kým zá­kon­ná sud­ky­ňa pred­sa len nez­me­ní ná­zor ale­bo ho mal rov­no nap­chať po­li­caj­tom do taš­ky, aby im vy­ho­vel? Mal zakázať po­hyb spi­su k je­ho adresáto­vi, až kým sa po­lí­cii ne­vy­ho­vie? Je pred­se­da sú­du predĺže­ná ru­ka po­lí­cie? Asi áno, keďže kri­té­riom dob­ré­ho pred­se­du sú­du je pod­ľa mi­nis­ter­ky to, či pred­se­da sú­du spl­ní všet­ky žela­nia po­li­caj­tov (pred­se­da sú­du má mať pred­sa pos­ta­ve­nie mop­slí­ka a ten je na hra­nie, a nie na ro­be­nie „prob­lé­mov“). 
 

Zá­ver

Mi­nis­ter­ka spravodlivosti da­la svo­jím roz­hod­nu­tím o od­vo­la­ní pred­se­du Ok­res­né­ho sú­du Bratislava III zo dňa 10. 6. 2022 všet­kým pred­se­dom sú­dov naj­avo, že pred­pok­la­dom vý­ko­nu funkcie pred­se­du sú­du nie je ko­na­nie pred­se­du sú­du strik­tne pod­ľa zá­ko­na a reš­pek­to­va­nie rozhod­nu­tí zá­kon­né­ho sud­cu, ale je ním servil­it­a vo vzťa­hu k po­lí­cii, ak­cep­to­va­nie všet­kých (a to aj po­chyb­ných) po­li­caj­ných žia­dos­tí, t. j. fak­tic­ky ko­na­nie na zá­kla­de po­ky­nov po­lí­cie. Na stra­ne dru­hej, bu­de te­raz kaž­dý pred­se­da sú­du as­poň ve­dieť, že ak prí­de na súd po­lí­cia s akou­koľ­vek žia­dos­ťou (a to aj vo ve­čer­ných či noč­ných ho­di­nách) bu­de je­ho po­vin­nos­ťou (ak chce zos­tať vo fun­kcii) okam­ži­te pri­beh­núť, ih­neď ju vy­ba­viť bez zby­toč­ných re­čí, čo zna­me­ná jej vy­ho­vieť a nikdy sa na pos­tup po­lí­cie nes­ťa­žo­vať (a to ani vte­dy nie, ak by bol ne­zá­kon­ný). Zá­ro­veň by si mal vy­pý­tať od po­lí­cie aj vy­hod­no­te­nie, či a do akej mie­ry bo­li spo­koj­ní s je­ho spolu­prá­cou pri vyba­vo­va­ní ich žia­dos­ti a v čom prí­pad­ne vi­dia je­ho me­dze­ry a mož­nos­ti zlep­še­nia.

Pred­se­da Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III JUDr. Ro­man Fitt ko­nal ako pro­fe­sio­nál, ako oso­ba, kto­rá poz­ná všet­ky svo­je zá­kon­né kom­pe­ten­cie a kto­rá sa ich ne­bo­jí up­lat­ňo­vať v praxi a je mu jed­no, že sa to po­lí­cii, či ko­mu­koľ­vek iné­mu, ne­pá­či. Tak­to má ko­nať pred­se­da súdu a je­ho ko­na­nie by moh­lo byť vzo­rom pre všet­kých pred­se­dov sú­dov. A prá­ve pre­to mu­sel byť od­vo­la­ný. Do­ba (a aj mi­nis­ter­ka) pra­je ver­ným mop­slí­kom (lo­ka­jom) a nie osobnos­tiam.
 

P.S.:

A aby to­ho ne­bo­lo má­lo, ší­ria sa re­či, že vy­vo­le­ná časť po­lí­cie do­kon­ca ve­die tres­tné kona­nie pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu ma­re­nia spra­vod­li­vos­ti (ni­ko­ho by už neprek­va­pi­lo, ak by tam niek­de bo­la aj ob­li­ga­tór­na práv­na kva­li­fi­ká­cia tý­ka­jú­ca sa zlo­či­nec­kej sku­pi­ny), kto­ré má byť na­mie­re­né vo­či dr­zým sud­com, kto­rí po­lí­cii brá­ni­li v zís­ka­ní spi­su. Tak to má byť. Ak si pred­se­da sú­du do­vo­lil po­dať pod­net na po­li­caj­tov, kto­rý bol ge­ne­rál­nou prokuratúrou vy­hod­no­te­ný ako ozná­me­nie o mož­nom po­doz­re­ní zo spá­chania tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa, tak sa pred­sa mu­sí za­čať viesť aj proti­vy­šet­ro­va­nie. To už za­čí­na byť štan­dar­dná aplikač­ná prax a zá­ro­veň je to va­ro­va­nie, že ur­či­tá vy­vo­le­ná časť polície sa kri­ti­zo­vať pros­te nesmie a už vô­bec sa nes­mú vo­či nej pí­sať ne­ja­ké pamflety. Tak­to sa dob­rý mop­slík nes­prá­va...

(Uverejnené na Právne listy 12. 6. 2022)

Úvodná kresba: Ľubomír Kotrha

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama