Reklama
Reklama

Poľnohospodárom svitá na lepšie časy

Počet zobrazení: 3986

Poľnohospodárstvo bolo v minulosti aj teraz najprirodzenejšou činnosťou ľudstva a to napriek rôznym spoločenstvám, ktoré vo vývoji a dejinách vznikali a zanikali. Je to tak preto, že ľudská spoločnosť v každej dobe musí splniť základnú požiadavku, ktorou je zaistiť obživu tak, aby ľudský rod nezahynul.

Potraviny ako produkt poľnohospodárstva sú prvou ľudskou potrebou, a preto výroba a obchod s potravinami boli a sú najspoľahlivejším podnikateľským odvetvím, odkedy ľudstvo existuje.

Nerešpektovanie týchto všeobecných zásad a neprezieravá politika všetkých predchádzajúcich vlád, podporená otvorenosťou trhu a globalizáciou, na ktorú SR nebola pripravená, doviedla krajinu v minulosti s prospievajúcim poľnohospodárstvom k závislosti od dovozu potravín viac ako 50 %. Len v rokoch 2010 – 2011 sme za nákup potravín z dovozu zaplatili 1 720 miliardy €, za ktoré sme mohli doviesť moderné technológie alebo inak zmysluplne použiť.

Slovensko je krajina svojím automobilovým a elektrotechnickým priemyslom zameraná na vývoz a všetky turbulencie na svetovom trhu s týmito komoditami nepriaznivo pôsobia na obchodnú  bilanciu. Je vo vlastnom záujme SR vytvoriť alternatívu v prípade, že štát z akéhokoľvek dôvodu nebude disponovať prostriedkami na dovoz potravín, ktoré si môžeme dorobiť doma. Alternatívu by mohla poskytnúť „Koncepcia rozvoja poľnohospodárstva SR na roky 2013 – 2020“, ktorú predkladá ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Cieľom koncepcie do v roku 2020 je zvýšenie produkčnej výkonnosti v nosných poľnohospodárskych komoditách na úroveň 80 % súčasnej spotreby obyvateľstva na Slovensku.

Predložená koncepcia je jedinečná

Od roku 1989 sa v kresle ministra vystriedalo 15 ministrov vrátane terajšieho. Odhadom vzniklo minimálne 15 rôznych koncepcií podľa toho, kto práve sedel v kresle ministra.

Predložená koncepcia na obdobie 2013 – 2020 je jedinečná a má ambíciu nielen oživiť poľnohospodárstvo, ale zároveň prispieť do štátneho rozpočtu, konkrétne napr. z dane z príjmov (12,8 mil. €), z odvodov zamestnávateľov a zamestnancov (48 mil. €) a z úspor nákladov na dávkach v núdzi (32 mil. €). Napriek tomu, že táto skromná myšlienka je prezentovaná ako posledná, predstavuje príjem do štátneho rozpočtu spolu 92,8 mil. €. Pri vklade štátu 13,42 mil. € z celkových nákladov 489,897 mil. €.!! Žiadatelia prispejú čiastkou 176,31 mil. € a fondy EÚ čiastkou 300,16 mil. €.

Na vytvorenie 18 674 nových pracovných miest, ktoré projekt predpokladá, sa vynaloží 489 897 € t.j. na jedno miesto 26,23 tis. € ,z toho štát prispeje čiastkou 718,64 €!

V koncepcii chýba cielená politika regiónov tak, aby podporované projekty v poľnohospodárstve priniesli multiplikačný efekt. Nie je zosúladená podporná politika jednotlivých rezortov ako napr. poľnohospodárstvo, priemysel, stavebníctvo a služby, aj ochrana životného prostredia ide tiež svojou cestou.

Rozhodne poľnohospodárstvo a lesníctvo je rezort, ktorý sa môže oveľa ambicióznejšie podieľať na vytváraní pracovných miest a môže podstatne ovplyvniť zamestnanosť na vidieku. Ak si uvedomíme, že napr. v obciach do 1 000 obyvateľov (1 926 obcí),v ktorých žije 854 tis. obyvateľov, t.j. 15,9 % obyvateľov SR, bolo v roku 2009 podľa údajov Štatistického úradu SR 60 570 uchádzačov o zamestnanie (nie nezamestnaných!), t.j. 27,4 % z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie na Slovensku, potom prírastok 18 674 pracovných miest do roku 2020 zamestnanosť a oživenie vidieku nevyrieši. Pokiaľ nezabezpečíme zvýšenie príjmu vidieckeho obyvateľstva napr. zamestnaním v poľnohospodárstve, nebude hlad po službách a nebude rozvoj vidieka. Príkladom sú nám štáty ako Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, ktoré si svoje poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka chránia za každú cenu.

Plné využitie potenciálu krajiny

Cieľom rezortu poľnohospodárstva s ambíciou koncepcie aj pre ďalšie vládne obdobie by mala byť stratégia plného produkčného, ekonomického a sociálneho využitia potenciálu krajiny, najmä pôdy, lesov a zdrojov vody. Pri využití najlepších technológií v záujme environmentálneho, udržateľného rozvoja krajiny.

Analytická časť „koncepcie“ vychádza z obdobia  rokov 2002 – 2011.V analýze sa pozabudlo   napr. na  vývoj priemerných miezd, čo následne nebolo zakomponované ani v koncepcii. Pritom, hmotná zainteresovanosť a motivačné impulzy v odvetví, ktoré v minulosti (rok 1989) napr. v priemerných mzdách prevyšovalo poisťovníctvo a bankovníctvo, je pre motiváciu pracovať v poľnohospodárstve predovšetkým pre mladých rozhodujúca. Neobstojí masovo prezentovaný názor, že mládež a vôbec občan nemá záujem pracovať na pôde. Občan nemá záujem pracovať za podmienok, keď priemerná mzda v poľnohospodárstve je hlboko pod celoštátnym priemerom (priemerná mzda v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove za rok 2012 bola 637 €, celoštátny priemer bol 805 €, zatiaľ čo v bankovníctve a poisťovníctve bola 1 658 €) a vlastník pôdy napr. v živočíšnej výrobe produkuje stratu. A tiež sa stratila  spoločenská prestíž odvetvia. 

Rozvoj prvovýroby aj integrácia prvovýrobcov

Krmovinársky priemysel je intenzifikačný faktor v živočíšnej výrobe. Cenu finálneho produktu v živočíšnej výrobe v podstatnej miere ovplyvňuje cena krmiva. Výkyvu cien na trhu s obilovinami by mohol zmierniť „fond krmív“ a pomôcť predovšetkým podnikom živočíšnej výroby, ktoré nehospodária na pôde, napr. hydinárskym podnikom. 

Rozvoj poľnohospodárskej prvovýroby v rámci koncepcie podporuje miltiplikačný efekt napr. v rozvoji pracovných síl pri rozšírení v  oblasti služieb, dopravy, stavebníctva a dodávok nových technológií atď., a priaznivo pôsobí na zvyšovanie zamestnanosti v regiónoch.

K naplneniu cieľov koncepcie má prispieť veda a výskum a určite si pozornosť zaslúži aj odborné školstvo. Konkurencieschopnosť poľnohospodárstva a životaschopnosti fariem by prospelo aj podľa názorov farmárov budovanie nových výrobných kapacít a nie vkladať prostriedky na rekonštrukciu starých zariadení. Nové výrobné kapacity s dobrým manažmentom už dnes docieľujú napr. 26 odchovaných odstavčiat na prasnicu do roka. 

Po skúsenostiach z predchádzajúcich rokov v žiadnom prípade cesta k úspechu nevedie vybudovaním 98 bitúnkov, ako ukázal aj experiment z deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď do podobného projektu sa investovalo cca 150 mil. €. Mimo iného výsledkom globalizácie je koncentrácia, ktorej malé podniky nemôžu konkurovať.

Podpora k integrácii poľnohospodárskych prvovýrobcov do potravinového reťazca, ale aj spätná účasť, ako ukazujú dlhodobé zahraničné skúsenosti, podporí vertikálnu aj horizontálnu spoluprácu a prispeje k spravodlivejšiemu rozdeleniu zisku.

Naopak, vyjednávaciu pozíciu voči partnerom ťažko získa 100 odbytových združení. Úspech by mohla zaistiť silná napr. odvetvová organizácia alebo napr. „Združenie služieb poľnohospodárom“ ako celoslovenský družstevný podnik, ktorý by po stránke organizačnej aj svojou náplňou mohol  nahradiť bývalé Poľnohospodárske zásobovanie a nákup.

Riešenie pre dlhodobo nezamestnaných

Pre úspech „koncepcie“ bude rozhodujúce, ako sa vysporiadame s vlastníctvom k pôde, a hospodárením s pôdnym  fondom, keď napr. výmera poľnohospodárskej pôdy oproti roku 2011 porovnaní s rokom 1988 poklesla o 48 tis. ha, z toho orná pôda za rovnaké obdobie o 95 tis. ha.

Pracovníci v poľnohospodárstve zostarli, ak v roku 1989 bola kategória pracovníkov vo veku do 49 rokov zastúpená 74,3 %, v roku 2011 pracovalo v tejto kategórii len 53,9 %.

Napriek tomu, že skúsenosti zo sociálnymi podnikmi v poľnohospodárstve nemáme, projekt „rastu vidieckej zamestnanosti a sebestačnosti“, na ktorý upozorňuje profesorka Korimová (Pravda, 2. 6. 2013 Agrárny medzitrh práce), by mohol riešiť zamestnanosť hlavne pre dlhodobo nezamestnaných občanov.

Spoločnosť právom očakáva, že „Koncepcia..“ prebudí progresívne sily (fondy EÚ?) a nedovolí, aby Slovensko stihol osud amerického mesta Detroit.

Ing. Anton Julény,  sen., poľnohospodársky inžinier

Medzititulky Slovo

Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 – 2020 v pdf:
http://www.mpsr.sk/download.php?fID=7015

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama