Reklama
Reklama

Pokaranténna úvaha

Počet zobrazení: 2339

Hneď v utorok, po veľkonočných sviatkoch, som sa po vyše mesiaci vrátil domov. Desať dní v zahraničí a následne tri týždne v karanténe na chalupe ma odtrhlo takmer od všetkého, čo sa deje vo svete a na Slovensku. Bez internetu, bez TV (aj keď informácie cez mobil fungovali) ma akosi odtrhli od reality, no doslova ma donútili zamyslieť sa nad životom ako takým. Sprievodcom strávených dní o samote mi bola kniha Dana Browna „Pôvod“, kde sú nastolené dve základné otázky ľudstva. „ Odkiaľ pochádzame? Kam smerujeme? To ma jednoducho prinútilo zamyslieť sa aj nad našim dnešným životom. Možno ani nie tak, odkiaľ pochádzame, ale kam sa rútime. Práve v dobe, keď nás zasiahla neviditeľná hrozba, som si uvedomil, aká je tenká hranica medzi životom a smrťou. Ako doslova hazardujeme nielen s našou budúcnosťou, ale aj životom tejto planéty. Honba za postavením, mocou, bohatstvom z nás vytláča ľudské hodnoty a čím ďalej viac a viac sa začíname meniť na predátorov. Meníme zem na džungľu, kde právo rozhodovať majú len tí mocní. Závisť, nenávisť, chamtivosť, mať viac ako sused, to všetko nás neuveriteľne mení bez toho, aby sme si to uvedomovali. Tradičné ľudské hodnoty dostávajú každý deň na frak. Možno aj preto je dobré, že z času na čas nám dá príroda či život výstrahu, aby sme si uvedomili, že nie sme jedineční a neporaziteľní. Žiaľ, až takéto výstrahy, akou je momentálne COVID-19, nás nútia meniť postoje a prehodnocovať hodnoty. Teda aspoň by mali. Žiaľ, až takéto situácie v nás prebúdzajú strácajúcu sa solidaritu, spolupatričnosť, zodpovednosť, ochotu pomôcť tým slabším. Sám som zvedavý, dokedy nám to vydrží. Predpokladám, že po porazení COVIDu dlho nie.

Tie tri týždne samotky boli doslova balzamom na moju dušu. Vôbec som si totiž nemyslel, že v dnešnej dobe sa dá existovať bez internetu či TV. Aj rozhovory cez plot zo susedmi boli len o bežnom živote a mojej prosbe o kúpu potravín, ktoré mi došli. Tie tri týždne boli jednoducho ako báseň. Proste „pohoda, klídek a tabáček“.

Dnes som už doma s internetom, množstvom programov v TV a cítim, že som prišiel do iného sveta, teda do toho starého. Zase boj, kritika, znevažovanie, neúcta, netolerantnosť... Politici sa po voľbách nezmenili. Namiesto toho, aby si zobrali príklad od bežných ľudí, aby si pomáhali, rešpektovali sa, vyťahujú opäť tvrdé kalibre a velia do útoku. Iste, politika je o súťaži, nemala by však byť bojom, kde treba protivníka zničiť. Z toho, čo som si za dva dni pozrel a počul, vyzerá to tak, že to bude ešte horšie ako pred voľbami. Pritom všetci sľubovali, že to bude pre nás občanov lepšie. Nechcem sa teraz k politikom vyjadrovať, lebo najskôr sa musím z tej mojej idylky prebudiť. Aj ja sa znovu, tak ako doteraz, budem vyjadrovať k tomu, čo sa na Slovensku deje, no budem sa snažiť vnášať do príspevkov menej kritiky a hľadať pozitívne riešenia, aj keď si uvedomujem, že moje úvahy veľa nezmenia. Budem však rád, ak ľudia budú prejavovať o moje názory záujem a budú chcieť o nich debatovať. Samozrejme, moje zameranie bude hlavne na tú ľavú stranu. Ako na súčasnú krízu ľavice zareaguje Smer-SD, Socialisti.sk či niekto iný. Rád by som sa viac venoval aj hodnotám života, ktoré sa rýchlo menia, žiaľ, k horšiemu. Celý život sa všetci naháňame za množstvom vecí. Nakoniec zistíme, že len tri stoja za to. Zdravie, rodina a úprimní priatelia. Úvaha

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama