Reklama
Reklama

Podvodníci: Na zdravíčko!

Počet zobrazení: 1785

Dnešné vládnuce strany sa pred voľbami veľmi často oháňali svojou čestnosťou a pripravenosťou bojovať proti podvodom. Hneď prvých 100 dní vládnutia preukázali hranice ich bojovnosti a tiež obsah pojmu podvod. Viditeľne sa pojem podvod týka iba činnosti bývalých politikov a nimi dosadených úradníkov. Nepovažujú za podvod dosadzovanie nekompetentných ľudí do vlády či do okresných úradov, ani ich podivné činy.

No a čerešničkou sa stala diplomovka predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára. Nemusí však byť jedinou čerešničkou, na vládnu tortu sa ich zmestí aj viac.

Poviem vám moju skúsenosť. Aj ja som študoval a písal diplomovú prácu a neskôr aj habilitačnú prácu. Neskôr som publikoval viacero odborných kníh. No na začiatku – to bolo písanie naozaj na písacom stroji a s asi piatimi kópiami, takže každý preklep mal päť kópií. Mal som veľké šťastie, že moja manželka vedela dobre písať na stroji a dokonca všetkými desiatimi prstami. Takže som si prácu napísal sám perom na veľké dvojhárky a následne text diktoval mojej „pisárke“. Trvalo to dlho, ale výsledok bol dobrý. Po príchode počítačov už zvládam rýchle písanie aj dvomi prstami a tak som si všetky knihy napísal sám, tiež to trochu dlhšie trvá. Nikdy som sa neznížil k opisovaniu, moje texty sú mojimi.

Už dlhú dobu sa povráva, že je jednoduché objednať si napísanie práce akéhokoľvek typu a za peniažky získať titul. Hoci sa zopár jednotlivcov odvážilo upozorniť na plagiáty v diplomovkách, vedenia škôl tento stav úprimne zatĺkajú. Dokonca sa klebetí aj o podobných prístupoch pri získavaní titulov docent a profesor konkrétnymi ľuďmi. No z minulosti poznám jedného akademika, ktorý chcel získať veľký doktorát (DrSc.) opísaním zahraničnej publikácie. Šéf školy na to prišiel a pohrozil uchádzačovi zverejnením stavu, ak nestiahne svoju prihlášku k obhajobe – stačilo to na zlosť usilovného akademika.

Pozeral som si reakcie dnešných šéfov vysokého školstva aj šéf-akreditátora – sú alibistické, akoby sa niečoho báli.

Základným problémom je etická základňa pedagógov – oni musia byť hradbou, cez ktorú sa podvodníci nedostanú. Ak sa však stane, že predseda obhajovacej komisie poukáže na plagiát a členovia ho „demokraticky“ prehlasujú a udelia podvodníkovi absolutórium, tak je niečo zhnité nie „v štáte dánskom“, ale na Slovensku.

Korupčnosť a ľahostajnosť – to je hnojivo do podvodníckych záhrad.

Celkom som naklonený veriť Borisovi Kollárovi, že ON neopisoval – napísal však osobne prácu? Na to nikto nehľadá odpoveď. Veril by som aj tvrdeniu jeho školiteľa, že dal súhlas s opisovaním vlastných publikácií. Ale je možné, aby jedna publikácia získala hneď dve ocenenia? Jednou je publikovanie v nejakej brožúre, alebo inom periodiku a druhou je titul magistra. Pričom ocenenia získali dvaja rôzni ľudia za identický text.

Predseda vlády sa tvári tak, že v tomto prípade to nevadí, na rozdiel od prípadu A. Danka, kde mu to vadilo – nuž vždy je bližšia košeľa ako kabát. A ako povedal jeden z Pellegriniho druhov – Matovičova zásadovosť končí pri dverách jeho služobného auta.

Predseda vlády sa však aj preriekol – povedal, že ani on nenapísal diplomovú prácu. Pripravil podklady a pisárka ich dala do záverečnej podoby. Skúsme si to dešifrovať: I. Matovič má asi slabé schopnosti písať na PC a tak požiadal nejakú dobrú dušu o túto pomoc. Ako však pripravil podklady? Ponúkajú sa viaceré vysvetlenia: písal ich ako ja kedysi perom na papier a dal prepisovať (asi má pekný rukopis, ja nemám); použil dnes už klasický spôsob: označenia textu na internete a jeho stiahnutie do vlastného počítača; požiadanie o takúto službu asistenta; dohoda so školiteľom, atď.

Predseda vlády straší ľudí, že sa pozrie (ako a kedy?) na diplomovky státisícom ľudí – no mohol by začať vo vláde a v koalícii všeobecne, aby však nebol prekvapený! Predseda parlamentu zase straší svojím odchodom z vlády – no národ by sa asi rozplakal.

Tí, čo sú za podvody zodpovední však čušia. Nikto nechce skríknuť povestné: kráľ je nahý. Takže ide o pedagógov, vedúcich katedier, dekanov a rektorov – skúste zavádzať novú osobnú a profesijnú morálku. Politici, nezakrývajte podvody, skúste nabrať odvahu k pravde. Pritom je jedno, či je pravda užitočná pre vás, pravda nemôže mať prívlastok „užitočná“, ona buď je, alebo je vystriedaná klamstvom. Zásadovosť by nezaškodila ani riadiacim štruktúram – netvárte sa, že sa Vás to netýka!

Zatiaľ však platí, že podvody sú na Slovensku bežnou metódou získavania profitu. Ak niekto podvádza v jednom zásadnom prípade, natíska sa otázka: inak je čestným človekom? Aj preto nepatrí Slovensko medzi neskorumpované krajiny. Škoda.

Takže nezostáva nič iné, ako zdvihnúť pohár šampanského a pripiť podvodníkom každého zrna: Na zdravíčko!

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama