Reklama
Reklama

„Paneláci“ v parlamente

Počet zobrazení: 2535


pabelparl.jpg

V knihe rozhovorov Ľuboša Juríka Dialógy s hviezdami literatúry som si najprv podčiarkol myšlienku Ladislava Ťažkého: „Život každého človeka je nenapísaný román. Zdôrazňujem – každého.“

V rozhovore s ďalším bardom slovenskej literatúry Milanom Rúfusom zase iné zrnko: „Detský zrak prijme, poľudští okrášli takmer všetko. Nepochybujem o tom, že pre deti narodené na Štrkovci, je aj Štrkovec pekný.“

A potom v Knižnej revue čítam „jemnú iróniu“ Pavla Vilikovského, „klasika súčasnej slovenskej literatúry“: „Panelák nikdy nebude mať príbeh. Nech budú ľudia žiť v paneláku akokoľvek dlho, nevtisnú mu svoju pečať; on vtisne svoju pečať im.“

Napokon sa mi na túto niť navliekla epizóda z politiky. Poslanec Ľuboš Blaha v parlamente diskutuje: „Pokiaľ ale Rusi robia chyby, upozorňujme na ne. Pokiaľ Európania robia chyby, upozorňujeme na ne. Práve to je naša úloha v rámci zahraničnej politiky, lebo Slovensko je príliš malé na to, aby konanie veľkých mocností dokázalo zmeniť, ale vie na chyby upozorňovať. A toto my robíme a vy z nás kvôli tomu robíte ruských agentov? Necítite sa trošku trápne? No a pán Beblavý teraz z pléna veľmi ,inteligentne‘ vykríkol, že ,nerobíme, vy ste‘."

Obaja, Blaha aj Beblavý, vyrastali v petržalskom paneláku. A každý iný príbeh.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama