Nur Otan a rezidencia N. Nazarbajeva v Almaty – minulosť

V ďalekom, deväťdesiatom deviatom roku minulého storočia, vznikla v Kazachstane nová politická strana Otan (Отан). Na jej prvom zjazde 1. marca 1999, na ktorom sa zúčastnilo 400 delegátov, predstavujúcich 17 národov a národností, žijúcich v Kazachstane, bol za predsedu zvolený, vtedy ešte pri plnej politickej sile a dobrej vekovo-zdravotnej kondícii prezident Nursultan Abiševič Nazarbajev (nar. 1940).

Politická strana Otan, čo v preklade z kazašského znamená Vlasť, sa zrazu stala nielen mocenskou oporou prezidenta, ale aj najsilnejším politickým subjektom v rámci kazašského straníckeho systému. A treba dodať, aj najsilnejším zástancom a realizátorom kazašskej partokracie v najlepších sovietskych tradíciách.

V roku 2006 strana Otan absorbovala ďalšie subjekty: stranu Asar, Demokratickú stranu Kazachstanu, Liberálne hnutie Kazachstanu a Stranu národnej jednoty Kazachstanu. Neskôr ešte Občiansku stranu Kazachstanu a Agrárnu stranu Kazachstanu.

Stranícke čírenie tak bolo ukončené a strana Otan sa stala dominantnou a plne vládnucou stranou v Kazachstane (mala väčšinu nielen v republikovom parlamente, ale aj väčšinu v 115-tich regionálnych a mestských parlamentoch z celkového počtu 198 maslichátov), na čele ktorej stál prezident N. Nazarbajev.

Toto konštatovanie je platné s niektorými spresneniami dodnes.[1] Tie spresnenia sú momentálne nasledujúce:

1. Otan sa na svojom X. riadnom zjazde v roku 2006 premenovala na Nur Otan (Нұр Отан). Vo voľnom preklade, ak nur je v kazaštine lúč, svetlo..., potom názov tohto politického subjektu je (bol) Svetlo vlasti, v širšom chápaní – svetlá budúcnosť vlasti.

2. Predsedom Otan/Nur Otan bol od samotného počiatku N. Nazarbajev (marec 1999 až január 2022). Svojho postu sa vzdal v prospech K-Ž. Tokajeva v rámci prebiehajúceho tranzitu moci v postjanuárovom období.

3. Dňa 1. marca 2022 na XXII. mimoriadnom zjazde Nur Otan, na návrh predsedu Mažilisu Parlamentu Kazachstanu Erlana Košanova (Ерлан Кошанов), bolo prijaté rozhodnutie premenovať stranu Nur Otan na stranu Amanat (Аманат). Vzhľadom na špecifiká kazašského jazyku a možnosti jeho prekladu tak možno hovoriť o odkaze, alebo závete predkov, takže pracovne Amanat = Odkaz predkov.

Rozhodujúca je politická modernizácia

V danej chvíli je Nur Otan/Amanat najsilnejším politickým subjektom v Kazachstane. Priamo kontroluje 71 % mandátov v Mažilise (dolná komora) Parlamentu Kazachstanu – má 76 poslancov a 69 % kresiel v Senáte (horná komora) Parlamentu Kazachstanu (34 senátorov).

K.-Ž. Tokajev (vľavo), N. Nazarbjev (vpravo) na zjazde Nur Otan. V strede (s mikrofónom) B. Bajbek.
Foto: akorda.kz

Prezident K-Ž. Tokajev vo svojom vystúpení na XXII. mimoriadnom zjazde Nur Otan[2] o.i. akcentoval: „...presadzovanie záujmov občanov a otvorenosť strany je mimoriadne dôležitá úloha. Strana musí byť reálnym pojítkom medzi mocou a spoločnosťou a v zásade musí bojovať za záujmy svojich voličov... v prvom rade je potrebné napĺňať a splniť sľuby, dané občanom počas elektorálneho času... strana sa nesmie zaoberať populizmom a sľubovať nesplniteľné...“ Tak to v ďalekom Nur Sultane vidí K-Ž. Tokajev! Vidí to zle?

Zjazd pokračoval aj personálnou očistou. Okrem stranícko-poslaneckého riešenia dcéry exprezidenta Darigy Nazarbajevovej, o čom sme nedávno na SLOVE písali,[3] došlo aj na expredsedu Mažilisu Nurlana Nimgatulina (Нурлан Нигматулин) a exriaditeľa Pavlodarského petrochemického podniku Ospanbeka Alseitova (Оспанбек Альсеитов), ktorí už nie sú členmi predsedníctva (politickej rady) Amanat-u. Naopak, novými členmi sa stali predseda vlády Kazachstanu a vedúci administratívy prezidenta Kazachstanu Alichan Smailov (Алихан Смаилов) a Murat Nurtulajev (Мурат Нуртлеу).

Predseda Amanat-u a prezident K.-Ž. Tokajev ešte verejne ohlásil, že dňom 1. marca 2022 Kazachstan pristupuje k plneniu fundamentálnej úlohy: vybudovať Nový Kazachstan! Nový Kazachstan bude (vraj) výsledkom plnenia nových cieľov, pri ktorých musí byť vládnuca strana katalyzátorom reforiem.

Ďalšou z radu zaujímavostí, ktoré odzneli na zjazde, bolo aj zverejnenie prezidentského rozhodnutia o tom, že doterajšia rezidencia prezidenta Kazachstanu v Almaty (kam viedli prvé silové útoky v januári 2022), sa nebude po požiari a vandalskom útoku rekonštruovať, ale bude zbúraná a na jej mieste bude vybudované akési nové korzo s parkom pre občanov a návštevníkov Almaty s prepojením na hlavné námestie mesta. Uvedenú informáciu potvrdil a spresnil na svojom FB profile[4] aj hovorca prezidenta Berik Uali (Берик Уали).

Prezident a predseda Amanat-u na mimoriadnom zjazde hovoril o potrebe aktívnej (odborne fundovanej) činnosti frakcie v Mažilise a Senáte Parlamentu Kazachstanu, ktoré ale musia na seba prevziať aj politickú zodpovednosť. Napríklad aj za to, že sa bude vyslovovať nedôvera členom vlády (ministrom) a akimom. Sám si však položil rečnícku otázku: „...a osmelia sa poslanci k tomuto kroku?...Nezastaví ich autocenzúra...?“

Pokus o sumarizáciu

Okrem toho, že K-Ž. Tokajev na zjazde podporil premenovanie Nur Otan na Amanat (čo ale neznamená zmytie straníckej viny za január 2022), o.i. vyzval Ukrajinu a Rusko, aby vyvinuli maximálne úsilie na dialóg a mier a vyhlásil: „..Kazachstan je pripravený poskytnúť služby, ak budú potrebné...“Tento krok možno vnímať ako depersonalizáciu mena vládnucej strany s akceptáciou faktoru jej expredsedu (N. Nazarbajev) a postupnou desakralizáciou tohto mena v rámci aktuálnej kazašskej politickej reality so snahou nedopustiť jej lacnú kriminalizáciu.

Na spomenutom XXII. mimoriadnom zjazde Nur Otan/Amanat zaznelo, že prezident a predseda strany zverejní program svojich politických a ekonomických reforiem v Kazachstane.

Malo by to byť v rámci poslania prezidenta občanom Kazachstanu 16. marca 2022. Štyri dni predtým budú voľby v Turkménsku,[5] takže v rámci Strednej Ázie je čo sledovať. 

A možno sa časom dočkáme aj toho, že okrem snahy o „pererezagruzku“ strany Nur Otan/Amanat (hovorme aj rebrandingu), K-Ž. Tokajev môže prehodnotiť svoj  stranícky štatút v prospech iného politického subjektu, ktorý sa môže objaviť vtedy, ak budú potrebné predčasné parlamentné voľby.

A tie v postsovietskom a stredoázijskom Kazachstane – na rozdiel od Slovenska, ktoré je s demokraciou na tom vraj lepšie – samozrejme budú a nikto z toho nerobí paniku!

Možno že v stredoázijskom Kazachstane majú len osvietenejších alebo vzdelanejších (neplagiátorov) lídrov.

Post scriptum: osobná skúsenosť

Teraz niečo osobné, o čom som nikdy nechcel... a malo to ostať len pre pamäť a v mojom poznámkovom bloku. Lenže v politike a diplomacii platí: „Nikdy nehovor nikdy!“ a možno pre politologických apologétov to stojí za to zverejniť a pripomenúť im pravidlo o objektivite a pravdivosti!

Dňa 24. októbra 2013 som sa v Astane (dnes Nur-Sultan), na základe vlastnej iniciatívy  stretol s dvojnásobným prvým podpredsedom vládnucej strany Nur Otan (2013 – 2015 a 2019 – 2022) Bauyržanom Kydyrgalyujom Bajbekom (Бауыржан Кыдыргалиулы Байбек)[6].

V tej dobe to bol po N. Nazarbajevovi politicky druhý najsilnejší muž krajiny a iste aj neprajníci uznajú, že komunikácia s mužom č. 2 v štáte je potrebná, zaujímavá a politicky efektívna!

Z oficiálneho zápisu, ktorý je v archíve MZVEZ SR vyplýva, že sme posúdili „...aj možnosti medzistraníckeho dialógu na medzinárodnej úrovni...“

Z neoficiálnych poznámok (po ôsmich rokoch sú už zverejniteľné) vyplýva, že som B. Bajbekovi hovoril niečo o nebezpečenstve partokracie v Kazachstane. Asi som bol ale  málo presvedčivý.

Na stretnutí boli prítomné aj dve dievčiny, zástupkyne mládežníckej Žas Otan (Жас Отан - Mladá vlasť) a osobná skúsenosť z krachu projektu jednotnej a jedinej mládežníckej organizácie u nás ich nepresvedčila.

Žiaľ, asi aj preto do Kazachstanu musel prísť január 2022.

Autor je vysokoškolský učiteľ.