Reklama
Reklama

Naše nové „nomenklatúrne“ kádre – alebo keď dvaja robia to isté, nie je to to isté

Počet zobrazení: 1212

 Žijeme už takmer tri desaťročia v relatívne slobodných a demokratických pomeroch, ktorých prejavom sú aj v pravidelných časových úsekoch opakujúce sa voľby. Podľa hesiel rôznych sebavedomých a najčastejšie aj samozvaných kandidátov na dobre platené miesta mi napadá porovnanie so starým (pred rokom 1989) a novým režimom po ňom. Zdôrazňujem, že nemám v úmysle obhajovať pomery pred zmenou politicko-ekonomického systému a dehonestovať našu súčasnosť. Mám v úmysle iba poukázať na nedobré zjavy v našej súčasnosti.

 Už len pamätníci vedia, čo boli nomenklatúrne kádre komunistickej strany. Pokúsim sa to stručne vysvetliť. Išlo o vopred vytypovaných – najčastejšie odborníkov, ale, samozrejme, aj príbuzných papalášov a rôzne pochybné osoby, ktoré sa do KSČ/KSS pridali nie z presvedčenia, ale z túžby po kariére – ľudí, ktorí boli pripravovaní, keď ich predchodcovia odídu z rôznych dôvodov – vekových, ale aj politických – zo svojich funkcií a bude ich treba nahradiť novými, strane vernými kádrami. Na svoje budúce funkcie boli pripravovaní odborne, ale aj v straníckych kurzoch a školách, aby boli aj ideologicky podkutí. Väčšinou to aj fungovalo, ale často sa napriek tomu na funkcie dostali aj takí ľudia, ktorí na to odborne, morálne a ani politicky nestačili a tak to potom aj s celým systémom na konci roku 1989 dopadlo.

 Predsa však ten systém mal v porovnaní s našou súčasnosťou určité prednosti. Po voľbách, ktoré zažívame dnes, sa do funkcií dostávajú okrem straníckych kolegov, odborne nepripravených, aj rôzni podvodníci („lobisti“), pochybní „podnikatelia“, rodinní príslušníci a – ako o tom svedčia aj fakty z najvyšších miest zákonodarnej aj výkonnej moci – dokonca aj „rozhoďnožky“. Tie blondínky na špičkových úradoch a aj v parlamente si mnohí pamätáme a nemusíme ich ani menovať.

nesrovnal2a.jpg
Foto: Emil Polák

 Poďme k súčasným komunálnym voľbám, ktoré sa už rýchlo blížia. Premýšľajúceho človeka pri porovnaním s tými starými komunistickými nomenklatúrnymi kádrami prekvapuje to úžasné sebavedomie – ja zmením všetko. Samozrejme, len k dobrému pre vás, moji milí spoluobčania, len ma zvoľte. Pritom sa nemôžu ničím pozitívnym zo svojho minulého pôsobenia predstaviť, ale napriek tomu do toho idú. Idú do toho aj starí funkcionári z končiaceho sa volebného obdobia, ktorí chcú „dokončiť zmeny, ktoré začali“, ale žiadny obyvateľ Bratislavy o nejakých začatých zmenách nič nevie. Bolo to pre tohto končiaceho predstaviteľa Bratislavy len nevyužité obdobie štyroch rokov, v závere ktorého nedokázal s poslancami na zasadaniach príslušného orgánu dospieť ani len k nejakému spoločnému záveru a rokovanie sa skončilo fiaskom. Ak vedúci funkcionár nedokáže inšpirovať a spojiť úsilie poslancov a napriek tomu znovu kandiduje – to je nielen odtrhnutosť od reality, ale aj drzosť.

 K ďalším nomenklatúrnym kádrom v súčasnosti patria kandidáti, ktorí si myslia, že stať sa raz v nejakej inštitúcii vedúcim, riaditeľom a najmä generálnym riaditeľom (tá funkcia sa nám akosi dnes rozvodnila) znamená, že keď v jednej funkcii nebudem úspešný, presunú ma/presuniem sa do inej vedúcej funkcie. A tak raz neúspešný riaditeľ tlačovej agentúry ide riaditeľovať do rozhlasu, potom do televízie a tak dokola v akomsi perpetuum mobile. Jeden z takýchto nie veľmi úspešných riaditeľov ide vraj byť primátorom, hoci na svojom poslednom poste tiež nebol žiadny výnimočný lúmen. Bol som na čele média, môžem byť aj na čele Bratislavy... Bože, to sebavedomie a tie slogany z bilbordov... Iný kandidát si zase zavolal na pomoc ľudí, ktorí ho vraj volia... Dal by som ruku do ohňa za to, že tie „osobnosti“, ktoré si tento neznámy kandidát zvolil, mu uberú viac hlasov, ako keby kandidoval iba za seba. Atď., atď... zlepším MHD, vysadím tisíce stromov..., ale všimnite si, že zásadné problémy mesta a jeho obyvateľov nikto riešiť nechce. Lacné byty pre mládež a starých, čistota a bezpečnosť mesta, doprava, parkovanie, nemocnice, zdravotné strediská, škôlky, školy... treba ešte ďalej pokračovať? Ale predsa len na konto končiaceho funkcionára, ktorý by si to rád predĺžil a „dokončil zmeny“. Čo takto zrušiť senior pas? Kto sa na tom, aká firma sa nabalila a kto z funkcionárov dostal bakšiš?

 Pozrime sa k susedom. Po zavedení zliav na cestovnom v železničnej doprave v Českej republike stačí aj Slovákovi ukázať len občiansky preukaz. Ale v Bratislave na MHD musí mať zvlášť preukaz za 5 eur a každý rok si ho obnovovať...

Priemer: 5 (1 hlas)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama