Na dobré časy sa nezabúda

Zamyslenie, možno dnes už netradičné a pre mnohých mladých nepochopiteľné
Počet zobrazení: 3980

K tomuto, na dnešnú dobu, netradičnému zamysleniu ma inšpiroval nedávny návrat do mladosti. Veď nie nadarmo sa hovorí, čo sa za mladi naučíš, neskoršie ako by si našiel. Utvrdil som sa o tom na stretnutí mládežníkov pôsobiacich v Socialistickom zväze mládeže /SZM/ niekdajšieho okresu Bratislava vidiek /teraz okresy Malacky, Pezinok a Senec/ Bolo to stretnutie priateľov spred viac ako štyridsiatich rokov.

Jeden z nás to povedal za všetkých – vrátili sme sa v čase späť do mladosti a nášho pôsobenia v SZM. Stále mladí, dnes už šesťdesiat- až sedemdesiatroční, s nadšením spomínajú na tieto zlaté časy. Nejde pritom o nostalgiu, ani o zvelebovanie dôb minulých. Ide o pravdivé, nefalšované vyjadrenie toho, čo tisíce mladých prežili.
 

Kto nám v živote dal najviac?
 

Určite rodičia, čo je pre väčšinu ľudí samozrejmé. Z tých vonkajších vplyvov to bol nesporne zväz mládeže. Tu sme sa naučili starať sa o druhých i o seba a to v tomto poradí. Potvrdzuje to i fakt, že väčšina tohto kolektívu dosiahla vysokoškolské vzdelanie, sú z nich inžinieri, učitelia, lekári, podnikatelia i politici. To podstatné však je, že SZM z nás všetkých vychoval úspešných ľudí v rôznych oblastiach profesionálneho i spoločenského života.

Zväz mládeže bol predovšetkým praktickou školou života, dnes by sme povedali školou manažmentu, ktorá dnešným mladým ľuďom mimoriadne chýba. Učili sme sa vzťahu k všeľudským hodnotám i žiť v súlade s nimi. Učili sme sa vzťahu k našej histórii, vážiť si starších i jeden druhého, hľadieť najskôr na kolektív a až potom, či popritom, na seba. Učili nás vážiť si našu vlasť a byť na ňu hrdí, vážiť si  hodnoty vytvorené prácou, našu kultúru i šport. V neposlednom rade nás učili sebadisciplíne, vystupovaniu v spoločnosti, komunikácii s ľuďmi a schopnosti organizovať si život, prácu i zábavu.
 

Mali sme čas na všetko...
 

V tom, podľa dnešného mainstreamu, spolitizovanom svete, bol čas na všetko. Okrem iného aj na prvé lásky, mladé manželstvá a pevné priateľstvá, ktoré pretrvali dodnes. To bola tá naša skutočná morálka v širokom slova zmysle, morálka bez pretvárky, nevraživosti a nenávisti, takej vlastnej súčasnej spoločnosti. Naša generácia nepoznala individualizmus, ani konzumný spôsob života, žila, bez zveličovania, plnohodnotným životom. Bol to práve kolektív, ktorý formoval nás všetkých. V ňom sme trávili svoj voľný čas, učili sa i zabávali. Samozrejme nebolo všetko ideálne, ale to podstatné bolo zmysluplné a krásne. Bola tam i politika, avšak nenásilná a nenútená, realizovaná skôr zážitkovou formou, ako príkazmi a akosi nám neprekážala.
 

Kto stvoril Husákove deti
 

Odpoveď je jednoduchá. Vtedajší politický systém socializmus, ktorý vytváral vhodné podmienky pre mladých ľudí i mladé rodiny. Boli dostupné tisíce družstevných a štátnych, rozumej nájomných bytov, dostatok miest v detských jasliach i škôlkach. To všetko za prijateľné ceny o čom sa dnešnej mládeži môže len snívať.

Preto sme mohli my, naša generácia, bez obáv splodiť novú generáciu, ktorá má dnes prezývku „Husákove deti“. Dnes sú to 35- až 50-roční ľudia, ktorí, aj keď to možno nepriznajú, mali aj vďaka socializmu šťastné detstvo a stali sa z nich spravidla úspešní ľudia. To bola realita socializmu, ktorý dal rovnaké šance všetkým a najmä položil základy pre úspešný život tejto generácie. Realita, a nie bludy o socializme, ktoré dnes hlásajú niektoré novinárske presstitútky v rámci demagógie a systematického vymývania mozgov mladej generácii. Možno by stačilo odpovedať na otázku, čo kolovala na facebooku akože od Gustáva Husáka: Tak čo, deti moje... máte sa lepšie?
 

Čas plynie, ale hodnoty a priateľstvá pretrvávajú
 

Zhodne sme konštatovali, SZM bol pre nás veľkým prínosom a dal nám toho veľa v rámci kultivovaného vystupovania, organizačných schopností, ale aj dobrých vzťahov, priateľstiev a skutočne nás posunul ďalej aj v profesionálnom živote. Je neuveriteľne, že čas tak rýchlo ubehol a som nesmierne rad že môžeme spomínať na všetko to pekné, čo sme prežili. Možno si len položiť otázku, na čo bude spomínať tá dnešná mladá generácia...

Záverom len dodávam, som hrdý na to, že som bol s takými skvelými ľuďmi, v takom skvelom čase. Jednoducho, že som bol pritom. Bolo to možné len preto, že medzi nami vyžarovalo obyčajné ľudské teplo, fungovala  ta správna chémia, keďže sme boli jedna krvná skupina. Vzdávam preto hold všetkým, vtedy mladým, mojím spolupútnikom, ktorí aktívne žili, učili sa, pracovali, budovali, športovali a zabávali sa v rokoch 1970 až 1989 v tom našom zväze mladých.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984