Matovič – právny štát a rovnosť pred zákonom

Stalo sa to v ten istý deň. V pondelok predložil predseda vlády I. Matovič parlamentu, Národnej rade SR, programové vyhlásenie vlády. Historická ambicióznosť tohto vyhlásenia je zreteľná hneď z prvého odseku, podľa ktorého sa vláda zaväzuje obnoviť právny štát a presadiť rovnosť všetkých občanov pred zákonom. A v ten istý deň 20. apríla 2020 nadiktoval priamo na tlačovej konferencii – hlavnému hygienikovi – text nariadenia, podľa ktorého sa zakázalo seniorom nakupovať v obchodoch s výnimkou dvoch hodín v pondelok až v piatok. A nariadenie obohatil úplne spontánne, po opytovacom prosebnom pohľade hlavného hygienika priamo na tlačovke, ktorý si to hneď na tomto podujatí s radosťou zapisoval, o ďalšiu vetu s dvomi zákazmi. Podľa dikcie je v inom čase osobám nad 65 rokov zakázané tieto prevádzky navštevovať (prvý imperatívny zákaz) a je zakázané týmto prevádzkam osoby nad 65 rokov obsluhovať (druhý imperatívny zákaz). Nerešpektovanie oboch zákazov sa trestá, a to pokutou do 20 tisíc eur (nie však ako obzvlášť závažný zločin).


Foto: Facebookova stránka I. Matoviča

Premiér chce dobre, ba to najlepšie. Môže však ako najvyšší výkonný orgán štátu všetko, čo on chce (?) alebo len, to čo mu zákon dovoľuje ? A občan môže všetko, okrem toho, čo mu zákon nezakazuje. Tak sa definuje pojem „sloboda“ v právnom štáte. Môže štát a v jeho mene predseda vlády neumožniť svojmu občanovi, aj v záujme jeho najvyššieho dobra, v záujme ochrany jeho zdravia, ochrany jeho života, občanovi údajne v najrizikovejšom veku 65 a viac rokov, nariadiť nevstupovať do vymenovaných prevádzok, zakázať im ich návštevu, trestať ich za to ? Ak by to bola jeho vôľa, a ak by túto svoju vôľu premiéra štátu povýšil na zákon (resp. všeobecne záväzné nariadenie), bolo by to konanie a postup na úrovni slávneho absolutistického kráľa Francúzska Ľudovíta XIV. Bol to on, kto pri narodení dostal meno „Louis Dieudonné“ (Bohom daný), či neskôr prívlastok „le Roi Soleil“ (kráľ Slnko) a panoval podľa pravidla „L´Etat c´est moi“ (Štát som ja); a jeho vôľa sa jej vyslovením stala už zákonom. Zaznamenal ju v písomnej podobe – hlavný hygienik, ešte za vedľajším pultom tlačovky. A dal mu úradné vyjadrenie, právnickú formu v podobe „OPATRENIA“ hlavného hygienika. Vôľa právotvorcu, premiéra, ktorý sa dovoláva toho, že má právo takto konať, že sa musia ochraňovať seniori. Druhá motivácia premiéra, popri tej, že on je štát, jeho vôľa zákonom, pramení tiež z obdobia absolutistickej monarchie a to takzvanej osvieteneckej monarchie (u nás Mária Terézia a Jozef II.), v ktorej sa panovník stará o blaho svojich poddaných, aj keď tí nevedia, že im chce dobre. Alebo to dokonca ani nechcú a po ďalšie ani nepotrebujú.

Premiér Matovič, jeho motivácia v týchto intenciách, je odleskom vladára Bohom daného, osvietenského, ktorý je sluhom národa, ako Jozef II. a jeho matka. Preto opatrenie obmedziť právo pohybu osôb, občanov (tu vstup do prevádzky), a dokonca v sobotu a v nedeľu im právo navštevovať tieto prevádzky, absolútne, bez výnimky, zakázať, považuje za konanie so zámerom poskytovať občanom verejné blaho! A blaho národa je najvyšším zákonom (salus populi suprema lex). Opatrenia hlavného hygienika má potom na Slovensku v čase vlády I. Matoviča, právnu silu zákona, dokonca ústavného zákona, ktorým možno obmedziť a dokonca zrušiť základné práva a slobody týchto občanov. A toto je  právny štát, v dosiahnutí  ktorého táto vláda vidí svoje poslanie, historickú misiu.(!!) Vie premiér Matovič čo je právny štát? Vykladal o ňom v priebehu celej predvolebnej kampane, mohol sa o tom niečo naučiť v priebehu svojej desaťročnej poslaneckej činnosti. Urobil z toho prvý zákon v predvolebnom vyhlásení vlády. Výhovorky, že je to napísané v opatrení hlavného hygienika, nie v jeho, keď mu toto opatrenie nadiktoval na verejnosti, neobstoja. A stačí, že tento hygienik to už zmenil?

 Nevedomosť hriechu nečiní. To však platí – iba pre mládež, devy a panny. Ale neznalosť zákona neospravedlňuje – a najmä neznalosť čo je právny štát – u I. Matoviča ako predsedu vlády Slovenskej republiky. Môžeme sa odôvodnene po týchto skúsenostiach so zavádzaním právneho štátu obávať, čo príde neskôr. Môžeme očakávať ďalšie pochybenia a neprávosti vlády, premiéra aj krízových orgánov.

Aj ďalšiu zásadu, ktorú hlásal v predvolebnej kampani, obnoviť zásadu rovnosti pred zákonom, zásadu, ktorú tiež zapísal do svojho vládneho vyhlásenia, v tomto prípade voči seniorom porušil.

Vieme, že žijeme v období, kedy bol zavedený v Slovenskej republike stav núdze. Niektoré osobné práva a slobody boli v tomto právnom režime obmedzené. Ale vláda nemôže v tomto režime obmedziť základné práva a slobody občanov – vydaním opatrenia hlavného hygienika. A medzi týmito základnými právami a slobodami je na prvom mieste princíp rovnosti občanov pred zákonom. Všetci občania, všetky osoby sú si rovné bez ohľadu na pohlavie, národnosť, rasu, náboženstvo, svetonázor, aj bez ohľadu na vek. Aj osoby nad 65 rokov veku, teda seniori, sú si rovní a rovnoprávni s osobami mladšími, nižšej vekovej kategórie. Nariadenie, že sa osobám nad 65 rokov veku zakazuje navštevovať prevádzky, je teda protiústavným nariadením, resp. toto opatrenie hlavného hygienika je v rozpore s ústavou – výslovne contra constitutiones. Stačí zmena tohto opatrenia len v tom zmysle, že seniori môžu vstúpiť, že môžu navštevovať tieto prevádzky aj mimo dní a hodín určených v opatrení hygienika? Nestačí, nie je dostatočná. Nie je dostatočná preto, aby sa dosiahol súlad v Ústavou Slovenskej republiky. A aj s právnym stavom, ktorý bol zavedený stavom núdze. Nestačí zmeniť opatrenie v tom zmysle, že sa umožňuje vstup, že sa umožňujú návštevy uvedených prevádzok aj v iných obdobiach. Ústavný princíp rovnosti, rovnosti osôb pred zákonom vyžaduje – upraviť tento text, túto dikciu, a to v podobe formulácie, že niektoré hodiny v týchto zariadeniach sú prednostne vyhradené pre seniorov, ale tieto osoby majú právo vstúpiť a navštevovať tieto zariadeniach aj v inom čase, t. j., že určité hodiny sú prednostne určené pre seniorov, ale že táto úprava má len právnu relevanciu odporúčania (môžu aj nemusia to využiť). Treba sa ďalej občanom, seniorom aj príslušným prevádzkam verejne ospravedlniť – za nepatričnú a neprimeranú hrozbu – zakázať vstup, zakázať ich návštevu aj so sankciou vysokou peňažnej pokuty.

Mal by tak urobiť hlavný hygienik Slovenskej republiky. Patrilo by sa tiež preskúmať jeho spôsobilosť samostatne, bez napovedania premiéra formulovať svoje opatrenia. A primárne by sa mal ospravedlniť premiér I. Matovič za podstatné porušenie primárnej a východiskovej zásady právneho štátu, za porušenie základného ľudského práva – rovnosti občanov pred zákonom. Po získaní mandátu Národnej rady Slovenskej republiky (vyslovení dôvery) bude už táto vláda pôsobiť ako ústavne spôsobilá vláda. Mala by sa potom usilovať, aj keď to bude pre ňu ťažké, nadobúdať poznatky o právnom štáte a rovnosti občanov pred zákonom. A vo svojej praktickej činnosti pri realizácii svojho programového vyhlásenia dodržiavať tieto zásady a princípy.