Literárny týždenník 21 – 22/2015 – odporúčame

„Teším sa, ako sa Slovensko za posledných dvadsať rokov premenilo. Mnohé tu vyzerá už ako na Západe. Krásne hotely, dobré reštaurácie, hoci diaľnica je ešte iba po Žilinu. (...) Pravda, som z toho trocha nostalgický, lebo za komunizmu ste boli pre nás taká exotická krajina. Mnohé sme na Západe jednoducho nevideli. Museli sme prekročiť železnú oponu, čakať na hranici, kde boli ozbrojení vojaci, aj dve hodiny. Keď sme sa dostali dnu, už to bolo podstatne lepšie.“
Marián Mark Stolárik, profesor na Katedre slovenských dejín a kultúry na Ottawskej univerzite v rozhovore Slovensko je ešte vždy exotická krajina, nevie sa o nej skoro nič

„Pre časť európskych politických elít sa Ukrajina stala bolehlavom, na ktorý sa hľadá liek. Nájde sa odvážlivec, ktorý sa pokúsi preraziť pancier zotrvávania na nič neriešiacich sankciách proti Ruskej federácii? (...) Nakoniec  ho budú chváliť za strategické uvažovanie, za štátnické rozhodnutie, ktorým prelomil nezmyselné bariéry. A takým odvážlivcom sa môže stať aj premiér malého štátu v strede Európy...
František Škvrnda: Ako ďalej na Východe?

„Vyjadrenie šéfky európskej diplomacie Federicy Mogheriniovej, že za migráciu sú zodpovedné všetky členské štáty EÚ, svojou neúprimnosťou priam trhá uši.“
Ľudovít Števko: Kvóty a neúprimná solidarita EÚ

„Naše národy sa v minulosti ubránili násilnej germanizácii a maďarizácii. Dnes však obrana pred „nenásilnou“ globalizáciou angličtiny neexistuje. To, čo sa začalo ako eufória – po likvidácii železnej opony a komunistického područia –, stáva sa  existenčnou nevyhnutnosťou. Preberanie anglicizmov za posledné desaťročie presiahlo už dávno hranicu únosnosti.“
Ivan Turnovec: Materčina v ohrození

„Rana sa nehojí, mne sa zdá, že je to čoraz horšie, ale ja nie som lekár, medicus, neviem posúdiť, či sa to zlepšuje, čin zhoršuje. Rana bolí a mokvá. Hneď ako na priviezli z viníc, bol ma pozrieť doktor Gajary, ktorý býva v našom dome, hľadel na ranu, vymyl ju štipľavou vodičkou, dal na ňu masť, potrel, potom previazal a ešte nechal malú fľaštičku s liekmi, vraj to mám užívať ráno a večer, vždy pred jedlom. „
Ľuboš Jurík: Ľudovít Štúr alebo Zrod moderného národa (úryvok z pripravovanej knihy)

„Pevne verím a dúfam, že spoločnosť ešte nie je do takej miery kultúrne zohavená, aby sa veci nedali dať na správnu mieru. Peniaze a túžba po moci v súčasnosti dominujú. Nijaký národ však nemôže fungovať spoločensky a kultúrne plnohodnotne bez pevného historického, kultúrneho aj folklórneho ukotvenia. Z tohto pohľadu má ľudová pieseň a tanec nezastupiteľnú úlohu aj pre budúce pokolenia. Predstavuje predsa základ identity každého národa.“
Michal Dudáš, tanečník, sólista a pedagóg Umeleckého súboru Lúčnica v rozhovore Úloha folklóru je nezastupiteľná

„Potenciálnym čitateľom a záujemcom o ekonomické otázky, o fungovanie finančného sektora odporúčam čítať knihu nie od prvej strany, ale podľa jednotlivých kapitol a podkapitol. Kniha je veľmi podrobná a dôsledná pri vyratúvaní faktov a argumentov, čo by mohlo akéhokoľvek zanieteného záujemcu o nastolené otázky unaviť a následne odradiť od ďalšieho čítania. Bola by to veľká škoda.“
Igor Daniš: Dočasne vyliečená choroba. Recenzia knihy Andrewa Farlowa: Kolaps a jeho dôsledky

„Kým atlantická koncepcia svetovlády je výbušná, exportuje svoje hodnoty a modely (križiackymi výpravami, conkistádormi, misionármi a komandami NATO), pacifická je plazivá, osídľuje teritóriá (Sibír, západné pobrežie oboch Amerík, Austráliu, ale aj Afriku), rešpektuje čas, neponáhľa sa, ale systematicky penetruje a postupne si podmaňuje miestne komunity. (...) Pacifický Východ sa vyhýba konfrontácii, rovnako ako ju atlantický Západ vyhľadáva.“
Juraj Janošovský: Utečieme? ... a kam?

„Druhým popudom na uvedenú Štúrovu reakciu bola plamenná výzva J. Hollého, ktorá zaznela z jeho eposu Svatopluk, uverejneného ešte roku 1883: Radšéj smrť slavnú a hrďinskí zvoľme si úmor: / Dajme sa rozťať a krv do posľednéj kapky viľejme, / Kľeslú ňež slobodú v otrockém járme naríkať. Tieto Holého myšlienky aj priame výzvy rozhodli o sformovaní smeru štúrovského programu na prijatie slovenčiny za spisovnú reč Slovákov a na odhodlaný zápas za ich oslobodenie z cudzieho panstva.“
Ján Kačala: Ján Hollý a Štúrove dôvody za novú spisovnú slovenčinu

Celý obsah Literárneho týždenníka 21 – 22/2015