Reklama
Reklama

Kniha 2018:
Vaše nominácie 13 – 26

Počet zobrazení: 2016
Nominácie 13 – 26: Rudolf BELAN, Marián SEKERÁK, Gabriela ROTHMAYEROVÁ, Gustáv Murín, Jana BORGUĽOVÁ, Marián KLENKO, Michal ZÁLETA, Jaroslav ČEJKA, Viktor TIMURA, František JEDINÁK, Michal MACHÁČEK, Leopold MORAVČÍK, Ladislav HOHOŠ, Marta MORAVČÍKOVÁ
 

Kniha 2018: Vaše nominácie 1 – 12



pamat_obal.jpg13. RUDOLF BELAN, vydavateľ, publicista

1. Michal Záleta: Pamäť dvora, CCW, 2018.
Je to poézia o ľuďoch práce. Jej zmysel vyrastá priamo z podstaty ľudského bytia. Ako napísal Jaroslav Rezník, je to poézia sociálnej a vlasteneckej orientácie. Básnik sa ňou zaradil celkom organicky do ideovej a poetickej tradície takých básnických velikánov, ako bol Ivan Krasko alebo Laco  Novomeský, ale určite aj ďalších.

2. Juraj Mojžiš: Albert Marenčin Horká chuť storočia, Marenčin PT, 2018.
„Nehľadaj zmysel, ani cieľ svojho života mimo seba, ani nečakaj, že ti ho niekto dá. Tvoj život má len taký cieľ a zmysel, aký mu dáš ty sám." To je motto, ktoré uvádza knihu rozhovorov Juraja Mojžiša s Albertom Marenčinom. Jeho autorom je sám Albert Marenčin. Kniha je osobnou výpoveďou, subjektívnym svedectvom  autora o jeho životnej pravde. Je to mimoriadne interesantné čítanie.

3. Amor Towles: Džentlmen v Moskve, Tatran, 2018.
Mimoriadne interesantný román, príbeh plný láskavej irónie, humoru, ale aj ľudského porozumenia, s čím sa stretávame u bývalého aristokrata, mladého grófa, ktorý prežíva prvé desaťročie novodobých ruských dejín  v domácom väzení v hoteli Mertropol neďaleko Kremľa. „Nazdávame sa, že sme kedysi bývali v samom centre tohto malého vesmíru, no po rokoch nás skoro nikto nespoznáva – ak vôbec.“


micka.jpg14. MARIÁN SEKERÁK, politológ
 

1. Roman Míčka: Global governance? Historické, politické a teologické perspektivy světového řádu, Barrister & Principal, 2018.

2. Jan-Werner Müller: Čo je populizmus?, Absynt-Kalligram, 2018.

3. Nadia Urbinati: Znetvořená demokracie, Karolinum, 2018.

 

 

 

 

 



pamat_obal.jpg15. GABRIELA ROTHMAYEROVÁ, novinárka, spisovateľka
 

1. Michal Záleta: Pamäť dvora, CCW, 2018.
Vo veršoch Michala Záletu je domov, sú tam zátišia dvorov, náruč mamy a rozvážny krok otca, je tam hľadanie zmyslu tých všedných, robotných ľudí, ktorí sa nikdy nestanú elitami, a predsa nimi sú. Básnik stojí na strane svojho lyrického hrdinu, chráni ho, a keď treba, vie aj zvýšiť hlas na jeho obranu. V podobe poézie hovorí autor za svojho lyrického hrdinu v podstate čosi podobné, čo Saša Uhlová vo svojich reportážach – aj on vracia dôstojnosť ľuďom bez mena.

2. Saša Uhlová: Hrdinové kapitalistické práce, Grada, 2018.
Budem sa opakovať – novinárka Saša Uhlová vracia v tejto zbierke reportáží dôstojnosť ľuďom bez mena. Zamestnala sa ako Alexandra Tožičková (to je priezvisko jej manžela) a žila nepoznaná rok v rôznych zamestnaniach za rovnakých podmienok, ako tam žijú ostatní ľudia. Na rozdiel od nej to majú „na doživotie“. V podzemí nemocnice triedi a posúva vyprané nemocničné oblečenie, sedí v pokladni supermarketu, v mraziarni hydinárne balí do vaničiek kúsky kurčiat... Súcitná mama si prečíta jej reportáž a chce kúpiť topánky, aby nemrzla v gumákoch a čitatelia jej reportáží to zažijú rovnako: lenže kto zaobuje a dorovná mzdy, z ktorých exekútor okliešti všetko, čo je nad hranicu tej minimálnej? Kniha Saše Uhlovej vzbudí nielen súcit, ale aj rozhorčenie. Vždy boli, sú a budú zamestnania, ktoré sú ako za trest, ale vždy tam pracovali, pracujú a budú pracovať ľudia, naši blížni. Tak sa k nim aspoň správajme ako k ľuďom! (Keď už máme to šťastie byť privilegovaní dobrou prácou.)
 

setaffy.jpg16. GUSTÁV MURÍN, biológ, spisovateľ, publicista
 

Minulý rok nebol, z môjho pohľadu, taký bohatý na pozoruhodné knižné tituly a predsa:

Jozef Šétaffy: Zabudnuté prípady inšpektora Šétaffyho, Marenčin PT, 2018.
Útla knižočka dokazuje, že aj keď sme mali v minulosti osobnosti, nedokážeme ich „predať“. Kým televízny seriál „Hříšní lidé města Pražského“ podľa prípadov skutočného šéfa pražských kriminalistov za prvej ČSR je s úspechom reprízovaný už od roku 1968 (!!) a bol predlohou aj pre vynikajúci dobový film (Pěnička a Paraplíčko, 1970), podstatne kratšia (oproti 13-tim dielom len 4) a mladšia (1985) televízna séria z bratislavskej produkcie zapadla fakticky už ako mŕtvo narodené dieťa. Dobre vybraný predstaviteľ Šétaffyho, herec Ivan Rajniak, sa v réžii Juraja Takáča stal fakticky neviditeľným. Akoby nemal, čo hrať. Podstata však bola zrejme v tom, že českí filmári dokázali vždy dokonalo vytvoriť dobové prostredie, kým z tej našej napodobeniny trčala slama lacnej nakašírovanosti. A tak unikátna postava inšpektora Šétaffyho zapadla na dlhé roky, až kým sa objavila v minulom roku vďaka vnukovi slávneho bratislavského inšpektora a vydavateľstvu Marenčin PT. Vďaka aj za to.

2. Robert Letz a Martin Lauko: Hlas Slovenska v kontexte slovenského samizdatu, Michal Vaško, 2018.
Dnes už môžeme ísť s tajomstvami minulosti na denné svetlo a práve to robí Ústav pamäti národa. Odkedy sa zbavil takých pochybných existencií, ako bol istý Juščák a jemu podobní, opäť napĺňa svoje pôvodné poslanie tou najužitočnejšou formou. Vytvára našu historickú pamäť vďaka publikáciám, medzi ktoré najnovšie patrí aj edičný počin dvojice autorov Robert Letz a Martin Lauko. Jeden publikácii dodáva potrebnú teoretickú základňu a druhý praktickú skúsenosť. Lauko spolu s manželkou boli totiž dušou celého projektu vydávania samizdatu „Hlas Slovenska“. Prax získali pri troch ročníkoch predchádzajúceho projektu „Náboženstvo a súčasnosť“, ktorý vychádzal od roku 1982. Ten bol jednoznačne orientovaný hlavne na katolícku náboženskú obec, „Hlas Slovenska“ mal o poznanie širší záber.

Treba hneď dodať, že samizdatová tlač bola u nás v dobe komunistickej vlády nechtiac naozaj takmer neviditeľná. V Poľsku existovala celá podzemná mediálna základňa s desiatkami titulov a tisícovými nákladmi. V Čechách bolo v tej dobe okolo desiatky samizdatových titulov a ich výtlačky najmä v Prahe tak intenzívne kolovali, že sa dostali aj k „cezpoľným“, ako som bol vtedy ja na vedeckej stáži. Podmienka bola, že sa dodané výtlačky museli prečítať do 24 hodín a zase posunúť ďalej. Taký bol po ich obsahu hlad. U nás bolo samizdatových titulov podľa prof. Letza za normalizácie 28, z toho až 24 kresťansko-katolíckej orientácie. Niektoré sa šírili tou najprimitívnejšou technikou – paradoxne, pripomínala pyramídové hazardné hry. To znamená, že redaktor naklepal celý obsah na stroji v desiatich kópiách (pričom hrozilo, že tie posledné budú takmer nečitateľné) a dodal ich na desať adries. Tam každý adresát mal opäť vyhotoviť desať kópií. Obe redakcie pod vedením M. Lauka mali širší dosah, lebo každé číslo písali na tzv. blany, ktoré dokázali cez ručnú mechanickú tlačiareň zvanú cyklostyl vyrobiť násobne viac výtlačkov. A keďže to Štátna tajná služba vedela, tie blany sa museli doslova kradnúť, lebo v oficiálnom obehu boli očíslované a teda by sa ľahko prišlo na to, kde sa na nich tlačilo.

Slovenské samizdaty teda nevynikali kvantitou nákladu. To museli nahrádzať kvalitou. V prípade „Hlas Slovenska“ mierou vrchovatou, keďže tu publikovali aj renomovaní autori a hlavne viaceré príspevky sú doslova nadčasové a aktuálne ešte aj dnes. Napríklad o Martinovi Kukučínovi. Presvedčiť sa o tom môže každý čitateľ nielen teoreticky zo 40 stranovej štúdie profesora Letza, ale aj v následnej 354-stranovej prílohe s kompletným obsahom všetkého, čo sa za necelé dva roky (1988 – 1989) podarilo vydať.

Ústav pamäti národa touto publikáciou začal novú edíciu „Antológia slovenského samizdatu“. Tým dáva šancu, aby sa aj svet dozvedel o týchto aktivitách slovenských intelektuálov v dobách neslobody prostredníctvom Knižnice Libri prohibiti v Prahe, ktorá pôsobí pod patronátom UNESCO.

3. Vladimír Valentík, Katarína Mosnáková-Bagľašová: Slovenský svetový kalendár 2018, Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec, 2018.
Už tretí ročník tohto unikátneho projektu našich krajanov prináša na 303 stranách správy, postrehy a príbehy z 24 krajín sveta vrátane taký exotických, ako sú Ekvádor, Libanon či Mexiko. Tam všade žijú Slováci a Slovenky a je viac ako užitočné spoznať ich spolkový život, ale aj významné činy a počiny.
Slovenský kultúrny klub v Srbsku so základňou v Slovenskom vydavateľskom centre v Báčskom Petrovci pod vedením Vladimíra Valentíka dokázal získať 36 redakčných spolupracovníkov kalendára z 20-tich krajín a 13 slovenských spolupracovníkov mapujúcich osudy Slovákov v deviatich ďalších krajinách. To všetko s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Vrelo odporúčam pre poučenie aj pobavenie.

4. Alexander Mach: Denníky 1945-46-47, Marenčin PT, 2017.
Táto kniha vyšla v októbri 2017, ale vďaka pretlaku iných titulov na vianočnom knižnom trhus a k čitateľom dostávala až v nasledujúcich mesiacoch presahujúcich do roku 2018. Patrí do obdivuhodnej série vydavateľstva, ktoré sa nebojí predstavovať aj problematické osobnosti nášho politického života – Biľak, Husák, Tuka a i. V prípade Macha je pozoruhodné, ako z jeho denníkov vyplýva, že počítal s trestom smrti a zároveň sa ani pred súdom nijako neodklonil od presvedčenia, že sa treba hrdo hlásiť k slovenskej štátnosti. Odmietol teda výhovorku, že bola v rokoch 1939 – 1945 Slovensku nanútená Hitlerom a odvážne sa hlásil k aktívnej snahe o samostatnosť Slovenska. Paradoxne (podobne ako v prípade súdu a väznenia Husáka) tak uspel pred súdom viac, než tí, ktorí sa pokúšali stavať do role pasívnych účastníkov dejín. Pritom patril medzi najviditeľnejšie a aj najpopulárnejšie postavy ľudáckeho režimu – a predsa neodvisol, dostal „len“ 25-ročný trest na rozdiel od „víťaza“ nad fašizmom Husáka, ktorý dostal doživotie. Kuriózne, ale pre slovenskú komunitu typické, je práve prepojenie osudov týchto dvoch slovenských politikov. Mach za II. druhej svetovej vojny opakovane Husáka z väzby prepúšťal, ale nedočkal sa za to od Husáka žiadneho zastania (to len Novomeský prišiel svedčiť v prospech Macha), aby sa nakoniec títo navonok úhlavní nepriatelia stretli v rovnakej väznici v Ilave. Toto svedectvo z prvej ruky je o to poučnejšie.
 

17. JANA BORGUĽOVÁ, literárna historička
 

1. Marcel Páleš: Zhrnuté zo stola, NULA, Banská Bystrica
Čerstvý tridsiatnik má na svojom konte už niekoľko prozaických kníh i poézie, ale najnovšia básnická zbierka je napriek mladému veku autora vrcholom jeho doterajšej literárnej tvorby. Označiť ju takto možno pre zrelú výpoveď súčasníka, ktorý metaforicky zhŕňa omrvinky zo svojho tvorivého stola, aby si vyčistil priestor a vytvoril miesto na nové literárne počiny. Z veršov intenzívne cítiť, že básnik ako človek prešiel či prechádza životnými skúškami, ktoré preverujú jeho ľudské rozmery.

2. Etela Farkašová: S predtuchou svetliny, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018.
Renomovaná autorka vo svojej najnovšej zbierke básní a esejí predstúpila pred čitateľa s esenciou ľudského prežívania zrelého veku, ktoré balansuje medzi každodenným bytím, vzťahmi v rodine, či všeobecne medzi ľuďmi, a to zasadené najmä do prírody, ktorá jej dáva energiu do života. Ako píše autorka – je to túžba lepšie rozumieť samej sebe i možnosť hlbšie žiť.

3. Tam, kde kvitnú divé maky, Vojnový cintorín z prvej svetovej vojny Banská Bystrica-Majer, Mesto Banská Bystrica, 2018.

Edičný titul je jedinečným počinom pri príležitosti 100. výročia konca prvej svetovej vojny. Ide o reprezentatívnu publikáciu, ktorá v sebe zahŕňa všetky doterajšie poznatky o dianí v čase prvej svetovej vojny v meste pod Urpínom. Doplnená je množstvom fotografií, dokumentov, ako aj úplným súpisom pochovaných na uvedenom vojnovom cintoríne. Ale zostavovatelia Roman Hradecký a Jana Pelikánová sa neuspokojili iba s faktografiou, našli úžasné spojivo, ktoré verne zrkadlilo nálady obyvateľov počas štyroch vojnových rokov v podobe citátov Terézie Vansovej z diela Ján Vansa. Spisovateľka, redaktorka a priekopníčka ženskej emancipácie žila v Banskej Bystrici od roku 1911 a živo sa jej dotýkali všetky udalosti. Tak ako ostatní aj ona strádala nielen telesne, ale najmä duševne. Videla, čo vojna robí s človekom, a to nemusí bojovať priamo na fronte!


francis-fukuyama-politicky-rad-a-politicky-upadek-nestandard1.jpg18. MARIÁN KLENKO, politológ
 

1. Francis Fukuyama: Politický řád a politický úpadek, Argo / Dokořán, 2018.
Francis Fukuyama v rozsiahlom spise analyzuje a porovnáva vybrané krajiny z pohľadu organizácie a fungovania štátu (štátnych inštitúcií), právneho poriadku a demokratických mechanizmov. Knižné dielo amerického politológa a politického ekonóma dokumentuje historický vývoj inštitúcií moderného štátu a ich zlyhávanie od Francúzskej revolúcie až po súčasnosť. V záverečnej časti pripúšťa možnosť politického úpadku, čím prehodnocuje svoje predchádzajúce tvrdenia spojené s definitívnym víťazstvom liberálnej demokracie a odvážnymi úvahami o konci dejín. Vďaka kvalitnému spracovaniu knižného diela patrí jeho preklad a vydanie k zásadným literárnym udalostiam minulého roka nielen u našich západných susedov, ale i na Slovensku.

2. Lukáš Perný: Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie, Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2018.
Publikácia sociálneho filozofa, kulturológa a hudobníka Lukáša Perného ponúka ucelený prehľad významných autorov, ktorí v 20. storočí i prvých dekádach 21. storočia prispeli k teoretickému rozpracovaniu dominantných prúdov sociálneho a politického myslenia. Perného knižný text prispieva k lepšej orientácii vo vybraných politických smeroch (liberalizmus, komunitarizmus, neomarxizmus) a sprostredkúva čitateľom základné témy sociálnej filozofie (sociálna spravodlivosť, rozdelenie príležitostí a zdrojov, prístup k právam, verejné blaho atď.). Popri edukačnej funkcii je zároveň podnetom k ďalším kritickým analýzam a interpretácii vybraných autorov a smerov, ktoré patria do tematického poľa sociálnej a politickej filozofie.

3. Igor Daniš: Nereálne očakávania, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018.
Igor Daniš sa vo svojom knižnom texte zaoberá nereálnymi očakávaniami v ekonomike a spoločnosti. V tomto kontexte analyzuje problematiku ekonomického rastu, sociálno-ekonomickú transformáciu či proces prerozdeľovania verejných zdrojov. Okrem tradičných ekonomických tém sa zaoberá aj vzdelávaním, problematikou športu alebo migrácie. Danišova kniha je zaujímavým príspevkom do diskusie o stave, v ktorom sa nachádza (nielen) slovenská spoločnosť, i keď s viacerými publikovanými názormi je možné polemizovať. Slovenský ekonóm do tejto rozpravy prispieva argumentačne podloženým a konštruktívnym spôsobom.


rok-s-jozefom-miloslavom-hurbanom-31126.jpg19. MICHAL ZÁLETA, novinár, spisovateľ


Tri knihy rozličných žánrov, odlišných tém, osobitej autorskej letory, a predsa – aspoň v mojom videní – ich spája čosi kľúčové: aktuálny či aktualizujúci briskný polemický tón, ktorý  tlmočia nezameniteľnými myšlienkovými i výrazovými prostriedkami.

1. Jaroslav Rezník: Rok s Jozefom Miloslavom Hurbanom, Matica slovenská, 2018.
Jaroslav Rezník svoju literárnohistorickú náklonnosť výrazne osvedčil už pred 36 rokmi rozsiahlym dielom Po literárnych stopách na Slovensku. Sprostredkúva v ňom akýsi literárny zemepis osobností našej literatúry, ktorých dielo sa už zavŕšilo. V Túrach do literatúry toto mapovanie rozširuje aj o žijúcich autorov, čím slovenskú literárnu plasticitu nielen rozširuje, ale i prehlbuje. Pri tejto literárnohistorickej orientácii je teda jeho záujem o J. M. Hurbana (v roku 2017 sme si pripomenuli 200. výročie jeho narodenia)  nielen prirodzený, ale i očakávaný. Žánrovo môžeme hovoriť o monografii, ktorá svojím esejistickým podaním približuje tohto literáta, redaktora, politika, revolucionára a dobu, v ktorej žil, mimoriadne sugestívne, a nemožno zamlčať, že najmä v súvislosti so Slovenským povstaním v rokoch 1848/49 aj provokujúco polemicky s doterajšími závermi našej historiografie.

2. Pavol Dinka, Petr Žantovský: Necenzurované, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018.
Eseje a úvahy Pavla Dinku a Petra Žantovského vstupujú do najsúčasnejšieho  životného slovenského i českého priestoru a času, predovšetkým do našich mediálnych teremov, a to spôsobom  žeravým, ale zároveň kultivovaným, čím vlastne podčiarkujú nielen silu slova a myšlienky, ale i neľahkovážnu zodpovednosť za ne. A robia to nielen presvedčivo, ale i príťažlivo.

3. Sergej Makara: Na klávesoch vetra lístie šelestí, Spolok slovenských spisovateľov, 2018.
Sergej Makara patrí vyše šesť desaťročí nielen k popredným, ale i k najplodnejším autorom píšucim po ukrajinsky. Na svojom konte má vyše 20 básnických zbierok a sprostredkovanie výberu z jeho tvorby v slovenčine približuje nášmu čitateľovi autora motivicky všestranného a mimoriadne vnímavého voči bytostným, existenciálnym otázkam človeka. Ak som sa zmienil o polemickom duchu či apelatívnosti spomínaných autorov, v Makarovom prípade mám na mysli predovšetkým jeho básnickú skladbu Memento.


damska_jizda.jpg20. JAROSLAV ČEJKA, spisovateľ, básnik, publicista


Kde klesá poptávka, klesá i nabídka a naopak. A proto dnes konzumní a mnohdy pokleslá literatura poráží tu umělecky ambicioznější na celé čáře. Tedy alespoň co do počtu prodaných výtisků a tržeb. Jenže od nich se odvíjí výše nákladů a zájem knižního obchodu. Začarovaný kruh! Nejvíc na to doplácí poezie. Její reprezentativní edice skončily bez náhrady, rubriky veršů v denících a neliterárních časopisech také, na básně zanevřely televizní i rozhlasové stanice. Ale básně a básníci navzdory tomu všemu ještě pořád nepatří k druhům ohroženým vyhynutím. Jen se stáhli ze společenského výsluní do skrytějších míst a někdy dokonce až do podzemí. Ano, už je to tak, za tzv. reálného socialismu patřily k undergroundu především rockové kapely. Dnes poezie a její autoři, kteří často publikují „pouze“ na internetu. A když už jejich básně vydají na knížku, musí se o její vydání mnohdy zasloužit spříznění lidé. To je i případ dvou ze tří knih, kterým letos dávám svůj hlas. Ta třetí je naopak ukázkou cílevědomé a úspěšné snahy jejího autora nepodlehnout komerci a přesto prosadit svůj hlas - dokonce i za hranicemi. A není snad bez zajímavosti, že s prvním a třetím ze svých favoritů jsem se poprvé setkal ve Slovenském domě v Praze.

1. Dámská jízda, Nakladatelství Kmen, 2018.
Skupinový portrét jedné generace-negenerace českých básnířek přináší autobiografické medailonky esejistického střihu, ale především pak verše třinácti českých básnířek, souputnic mužské generace tzv. Pětatřicátníků od Albrechtové přes Badoučkovou, Brixi, Frantinovou, Hrubou, Chmarovou, Kafkovou, Málkovou-Eichackerovou, Mikyskovou-Semeckou, Procházkovou, Romanskou a Štemberkovou až po Tausingerovou. Za přečtení stojí všechny. A člověk si jen povzdechne při vzpomínce na ty, na které se nedostalo. Třeba na Zuzanu Trojanovou, jež tragicky zemřela už roku 1979 a nedočkala se tak ani vydání své jediné sbírky Hoře z nerozumu v Mladé frontě roku 1980.

2. Michal Záleta: Pamäť dvora, CCW, 2018.
Zdánlivě tradiční, vázaným veršem psané básně Michala Zálety pro mne znamenají až nečekaný objev. Jako kdybych v přesýpacích hodinách narazil na zlatý písek, v jehož lesklých zrnkách se zrcadlí čas, který jsme žili všichni a který nejde jen tak přetřít nějakým laciným dobovým nátěrem. Pravda, pozlatit lze kdejaký levný kov, bezvýznamné zlaté šupinky se najdou i v komerčně úspěšných alkoholech, ale vytěžit zrnka ryzího zlata ze dvora naší paměti či z paměti našeho „dvora“ svede jen skutečný básník.

3. Jozef Leikert: Osmičky galaxie, BONA FIDE, 2028.


pamat_obal.jpg21. VIKTOR TIMURA, filozof, spisovateľ


1. Michal Záleta: Pamäť dvora, CCW, 2018..
Hodnotenie som napísal v recenzii, ktorá vyšla v Literárnom týždenníku č. 41 - 42/2018.

2. Jaroslav Rezník: Rok s Jozefom Miloslavom Hurbanom, Matica slovenská, 2018.

3. Pavol Dinka, Petr Žantovský: Necenzurované, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018.

 

 

 



 


banas_stefanik.jpg22. FRANTIŠEK JEDINÁK, senior aktívny v samospráve i spoločenskom živote svojej komunity


Môj výber najlepšej knihy roka 2018 je ovplyvnený diskusiou o osmičkových rokoch. Myslel som však i na rok 2019, kedy budú rezonovať udalosti spojené s rokom 1989. Zaujali ma tiež disidentské prejavy v Rímskokatolíckej cirkvi (RKC) na Slovensku podnietene zrejme i „revolučnou“ rétorikou pápeža Františka.

1. Jozef Banáš: Prebijem sa! Štefánik Muž železnej vôle, Ikar, 2018.
Banáš je úspešný autor a pri tejto knihe opäť preukázal, že vie správne vybrať hrdinu svojho románu a prísť s knihou na trh v čase nanajvýš aktuálnom. To sa týka predovšetkým tohto románu o Štefánikovi. Neznamená to však, že by sa stal čitateľ obeťou autorovej špekulácie na úspech a nedostal to, čo očakáva. Prebijem sa! je dokumentárny román, v ktorom autor, samozrejme, využíva právo fabulovať, ale ponúka nám hrdinu vo všetkých farbách spektra, čo privíta i čitateľ, ktorý osobu Štefánika vníma hlbšie ako len z útržkov informácií v médiách či poznatkov, ktoré mu ostali v pamäti od školských čias. Banášov hrdina je človek z mäsa a kostí a  román je príspevkom k spoznávaniu osobnosti Štefánika i jeho zápasu o našu národnú existenciu.

2. Karol Lovaš, Alojz Lorenc: Je štátny prevrat, na víkend domov neprídem, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018.
Rozhovor bývalého novinára, teraz katolíckeho kňaza s bývalým 1. námestníkom federálneho ministra vnútra ČSSR v r. 1986 – 1989 približuje myslenie oboch účastníkov tejto diskusie. Reflektuje minulosť i súčasnosť a prehlbuje poznatky o dobe spred roku 1989 a jej konci, pri ktorom bol Lorenc významným aktérom. V rozhovore sa dotknú i osobnosti G. Husáka, V. Biľaka a A. Dubčeka. Zaujímavé sú Lorencové úvahy o spôsoboch, ako rozložiť štát z vnútra a vyvolať občianske vojny. Tvrdí, že „Kontrola ľudí a ich súkromia dosiahla úroveň pripomínajúcu fikciu, o ktorej kedysi písal George Orwell.“ Lorenca nesprávne označovaného za šéfa ŠTB tu spoznáme ako človeka, presvedčeného ateistu, ktorý otvorenie hovorí o viere, Bohu, cirkvi, o živote a smrti, vine a treste, o odpustení a zodpovednosti.

3. Michal Lajcha: Tragédia celibátu – mŕtva manželka. Populárna verzia. Vydané výlučne nákladom autora v Kľaku, 2018.
Otázka zrušenia celibátu je háklivou témou rímskokatolíckej cirkvi. Odvážne sa do nej pustili dvaja slovenskí kňazi, ktorí vydali knihu v dvoch verziách. Vedeckú verziu pre teológov a odborníkov a populárnu verziu pre širokú verejnosť. Autor populárnej verzie rozoberá podstatu, dôvody i históriu vzniku tejto zásady, ktorá nie je dogmou a platí od 12. storočia. Úvodom k problematike sú pohľady do zákulisia a úvahy autora, rímskokatolíckeho kňaza, vychádzajúc z jeho osobného príbehu. Problémy, ktoré vnímajú mnohí ,ale boja sa o nich hovoriť, analyzuje autor bez servítky. Celibát ako podmienku ku kňazstvu označil za hnisajúcu ranu rímskokatolíckej cirkvi, ktorá ignoruje výrok Biblie biskup nech je muž jednej ženy. Cirkev sa autorovi odvďačila tým, že ho biskup suspendoval.

 

gundzovniky.jpg23. MICHAL MACHÁČEK, historik
 

S pozváním k účasti na anketě jste mne sice potěšili, neméně však zaskočili. Váhal jsem, zda je vhodné, abych přijal, neboť jsem v loňském roce toho z nově vydané literatury zase tolik nepřečetl. Proto, prosím, chápejte můj výčet spíše jako tipy – inspiraci pro čtenáře, a to s omluvou těm autorům, jejichž díla by si rovněž zasloužila zmínit a které mne ještě otevřít čeká.

1. Július Satinský: Gundžovníky, Slovart, 2018.
Július Satinský udržoval mezi lety 1967 – 1984 vztahy s emigrujícími členy rodiny pomocí vlastnoručně vyráběného časopisu Gundžovník. Toto privátní periodikum má kronikářský rozměr, zrcadlí se v něm historie jak jedné rodiny, tak Československa, přičemž Satinský své rozverné texty i působivě ilustroval.

2. Anton Hruboň: Alexander Mach. Radikál z povolání, Premedia, 2008.
„Pre jedných charizmatický rečník a apoštol prvého slovenského štátu v dejinách, pre druhých fašista, Hitlerova pravá ruka na Slovensku a architekt holokaustu slovenských Židov.“ Kolega historik a kamarád Anton Hruboň, jenž se danou problematikou dlouhodobě zaobírá, si dal na této biografii záležet. Pojednává v ní nejen o jednom politickém radikálovi z povolání, ale zároveň o druhé světové válce a národním socialismu na Slovensku. Text je napsán s láskou k historickému řemeslu, neméně pak ke čtenáři.

3. Miroslav Londák, Slavomír Michálek a kolektiv: Dubček, VEDA, 2018.
Jedná se zatím o nejkomplexnější biografii, která pojednala u příležitosti 50. výročí československého jara o jeho první muži Alexandru Dubčekovi. Převažuje odbornost a snaha po hledání pravdy před sentimentem či lacinou dehonestací tohoto významného aktéra a symbolu našich dějin.


osudova-past.jpg24. LEOPOLD MORAVČÍK, spisovateľ, publicista
 

1. Graham Allison: Osudová past. Spojené státy versus Čína a Thúkýdidovo poučení z dějin, Prostor, 2018.
Český preklad je o niečo menej hrozivý, ako anglický originál (Destined for War – Smerujúce k vojne). Autor poukazuje na fakt, že v uplynulých 500 rokoch sa vyskytlo šestnásť prípadov, keď nárast ekonomickej a vojenskej sily niektorého štátu ohrozil dovtedajšie dominantné postavenie inej krajiny a v dvanástich prípadoch to vyústilo do vojny. V názve spomínaný grécky historik Thúkydides opísal prvý takýto konflikt medzi Spartou a Aténami. Teraz sa svet ocitol pred podobnou sedemnástou situáciou, lebo vedúce postavenie USA ohrozuje Čína. Kniha je cenná predovšetkým preto, lebo realisticky hodnotí súčasnú Čínu bez zbytočných ideologických predpojatostí, ktoré sú také typické pre naše silne zaujaté médiá. Za všetky príklady prudkého rastu Ríše stredu uvediem názor bývalého austrálskeho premiéra Kevina Rudda, podľa ktorého sa civilizačná explózia Číny rovná tomu, ako keby „anglická priemyselná revolúcia a globálna informačná revolúcia prepukli zároveň a zmrskli sa z tristo rokov na tridsať“. Problémom je, že v poslednom období pribúdajú prípady narastania napätia len preto, že Čína silnie.

2. Brigita Schmögnerová: Vieme odkiaľ, nevieme kam, Marenčin PT, 2018.
Vyzerá to tak, že bývalá ministerka financií a viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj, sa stáva aj úspešnou publicistkou, lebo po troch predchádzajúcich publikáciách literatúry faktu vyšla pred dvoma rokmi jej objemná Kniha o vládnutí a v tej najnovšej tvoria značnú časť články uverejnené v denníku Pravda štruktúrované do logických celkov a obohatené o nové poznatky. Najnovšia publikácia zaujala aj názvom, lebo vystihuje európske tápanie, pokiaľ ide o smerovanie vývoja jednotlivých krajín i politických zoskupení.

3. Jonas Jonasson: Stojeden-ročný starček, ktorý sa obával, že priveľa myslí, Ikar, 2018.
Je to pokračovanie úspešnej knihy Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol. Ako vo všetkých Jonassonových knihách, sa aj tu prelína fikcia s reálnymi svetovými udalosťami. Autorove znalosti vysokej politiky sú také prekvapujúce, že kniha miestami poslúži aj ako fundovaný komentár k aktuálnym medzinárodným udalostiam so schopnosťou vidieť do zákulisia svetového diania.


kuzel_bondy.jpg25. LADISLAV HOHOŠ, filozof, futurológ
 

Petr Kužel a kol.: Myšlení a tvorba Egona Bondyho, Filosofia, 2018.
Monumentálna päťstostránková monografia sa pokúša konceptuálne postihnúť najvýznamnejšie aspekty Bondyho diela, tak filozofické (nesubstančná ontológia, východné filozofie), ako aj literárnu tvorbu a politické myslenie. Vyzdvihnúť treba najmä reflexiu Bondyho filozofického diela, ktoré na rozdiel od básnickej tvorby a čiastočne jeho politického myslenia, bolo doteraz neoprávnene opomínané. Bondy vytvoril koncept nesubstančnej ontológie, čiastočne nesubstančnej teológie a predovšetkým sa stal vizionárom, ktorý naznačuje prekročenie biotu prostredníctvom artificiálnej formy existencie.

2. Ľuboš Blaha: Antiglobalista, VEDA, 2018.
Kniha sa zaoberá globálnym kapitalizmom, kvalifikovanou kritikou neoliberalizmu, extrémnej nerovnosti a nadvlády nadnárodných korporácií, ktoré spolu s násilím a vojnami kryje liberálna ideológia. Autor, ktorý má patričné politické skúsenosti, dokázal formulovať, aký by mal byť zástoj ľavice a analyzuje ľavicové hodnoty, v súčasnosti zdanlivo potlačené. Uvažuje o trende a hnutí deglobalizácie. Ľavica  musí byť realistickou alternatívou, zameranou na ekonomiku, sociálnu otázku a predovšetkým antikapitalizmus.

3. Axel Honneth: Právo svobody. Nárys demokratické mravnosti, Filosofia, 2018.
Rozsiahla monografia predstavuje opus magnum profesora Axela Honnetha, ktorý je riaditeľom Inštitútu pre sociálny výskum, kde pôvodne vznikla kritická teória Frankfurtskej školy. Das Recht der Freiheit (2011) systematizuje teóriu uznania v rámci sociálnej a morálnej filozofie. Honneth vychádza z Hegela, niekedy sa tvrdí, že postupuje pospiatky od Hegela k Marxovi, usiluje o formulovanie sociálnych základov demokracie prostredníctvom kategórie mravnej skutočnosti (Sittlichkeit). Širšiemu okruhu čitateľov sa toto významné dielo súčasnej  kritickej teórie stalo prístupným zásluhou zasväteného prekladu Břetislava Horynu
.

pamat_obal.jpg26. MARTA MORAVČÍKOVÁ, novinárka, publicistka
 

1. Michal Záleta: Pamäť dvora, CCW, 2018.
Písať niečo navyše ku glose, ktorá vyšla v Slove (Príbeh pamäti), by bolo zbytočné.

2. Štefan Žáry: Bratislavská bohéma, Tatran, 2018.
Dodávať niečo k vtipnému Žáryho rozprávaniu netreba. Stačí si Bratislavskú bohému prečítať.

3. Juraj Soviar: Tiger čaká na úsvit, Ikar, 2018.
Pri poézii tohto novinára, textára (Elán, Modus, Taktici, V. Patejdl, J. Lehotský, P. Drapák, orchester G. Broma) a básnika si dovolím súhlasiť s editorkou knihy Natašou Ďurinovou. Na záložke knihy uvádza, že J. Soviar „píše výlučne mestskú poéziu a jeho básne pripomínajú obrazy Hrenriho de Toulose-Lautreca, pravdaže, na bratislavský spôsob“. To je presné. Soviarova poézia je nielen spevná ako texty jeho piesní, ale aj farebná, nahodená často alla prima, no sem tam znesúca aj visieť v ráme nad stolíkom, kde sa dajú popíjať nielen básne.

(Pokračovanie)
 

Priemer: 4 (1 hlas)
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama