Jozef Adamec, legendárny Hatrlo

Spomienka na priateľa
Počet zobrazení: 3315

„Nestačí len vedieť, treba to aj využiť. Nestačí len chcieť, treba to aj dokázať.“  Goethe

Každému z nás pri narodení dávajú sudičky niečo do vienka, čo nás sprevádza celým našim životom. Potom závisí už len od nás, ako tieto dary dokážeme v našom žití využiť.

Jožko Adamec určite okrem futbalového talentu dostal do vienka aj loptu a kopačky, ktoré ho nielen sprevádzali celým životom, ale aj preslávili na celom svete. Aj keď Slovensko je malou krajinou, má množstvo vynikajúcich ľudí, osobností, ktoré sa stali legendami už počas svojho života. Medzi nich určite patrí športovec, futbalista, strelec, aký sa narodí raz za desiatky rokov – Jožko Adamec.

adamec_843.jpg
Na snímke: Jozef Adamec, stojaci autor Ľubo Dzurák a generálny riaditeľ Unipharmy Tomislav Jurik. 
Foto: Archív autora

Ako chlapcovi z Vrbového mu doslova počarovala futbalová lopta. Aj on mal svoje sny, ktoré sa mu vďaka neobyčajnému talentu, cieľavedomosti a zdravej ctižiadostivosti podarilo aj naplniť.

Svoju doslova hviezdnu futbalovú kariéru začal ako 17-ročný za Spartak Trnava v roku 1959. Jeho nevšedná futbalová kariéra trvala až do roku 1978, teda takmer 20 rokov. Počas týchto rokov získal 6 titulov majstra Československa, štyri v drese Spartaka Trnava a 2 v Dukle Praha.

V 383 ligových zápasoch strelil úctyhodných 170 ligových gólov. Futbaloví fanúšikovia spomínajú predovšetkým na ligový zápas s Třincom, kde Jožko strelil 6 gólov. Aj preto bolo úplnou samozrejmosťou, že sa stal už v mladom veku reprezentantom. V roku 1962 hral na MS v Chile, kde bol našim najmladším hráčom. Na týchto MS sme sa dostali až do finále, v ktorom sme prehrali s Brazíliou. O osem rokov neskôr si zahral aj na MS v Mexiku, kde spolu s Dobiášom a Petrášom patrili k našim najlepším hráčom. Za reprezentáciu odohral 44 zápasov, v ktorých strelil 17 gólov. Nezabudnuteľný bol zápas proti Brazílii 23. 6. 1968 na Tehelnom poli. Vyhrali sme 3:2 a Hatrlo strelil všetky tri góly. To sa odvtedy podarilo len takým hráčom, ako bol Paollo Rosi a súčasný futbalista Barcelony Lionel Messi.

Aj po skončení futbalovej kariéry zostal Jožko pri futbale. Ako tréner pôsobil v Trnave, Interi i Banskej Bystrici. V rokoch 1999 – 2001 bol trénerom reprezentácie Slovenska.

Svoje futbalové umenie predvádzal aj v drese Internacionálov Slovenska. Práve na týchto zápasoch som sa s ním bližšie spoznal. Bolo pre mňa neskutočným zážitkom byť s ním v jednej kabíne a hrať s ním na jednom ihrisku, v jednom družstve. No neboli to len futbalové zážitky. Mal som ho príležitosť bližšie spoznať aj na množstve spoločenských podujatí. Skromnosť, pokora, priateľstvo a úprimnosť, to bolo to, čo z neho vyžarovalo, to bolo to, prečo som si ho nielen ja, ale aj mnohí ďalší, vážil a obľúbil.

S neskrývanou radosťou som privítal, keď jeho športové úspechy boli aj zaslúžene ocenené. V hodnotení futbalista storočia skončil na 2. mieste. Dostal sa do futbalovej Siene slávy a ako jediný futbalista do športovej Siene slávy.

Jožko Adamec, výnimočný futbalista, dobrý a skromný človek, úprimný kamarát. Aj preto som s veľkým zarmútením prijal správu o jeho smrti. Odišla naša veľká futbalová legenda.

Ostáva však v našich srdciach a spomienkach.

Česť jeho pamiatke!

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984