Reklama
Reklama

Dilema boja proti pandémii

Spomaľovať, alebo podporovať šírenie koronavírusu?
Počet zobrazení: 1978

Slovenská vláda na túto dilemu odpovedala jasne už pri nástupe pandémie: zastaviť ju a obrániť každého občana pred jej infikovaním.
Obrana občanov pred pandémiou v situácii, keď minimálne 2/3 občanov by malo byť infikovaných, vytvára zložitú a paradoxnú pozíciu. Pomáhať ľuďom, aby sa nenakazili za podmienky, že nemožno sa vyhnúť nákaze, je to isté, ako keby sme odrádzali niekoho so zlými zubami od návštevy zubára.
Keď v marci prebehla médiami informácia, že pani Merkelová sa vyjadrila, že 60 –70 % občanov Nemecka bude nakazených touto chorobou, na moje prekvapenie ani zo strany odbornej verejnosti, ani zo strany médií na to nikto nereagoval.
Považovalo sa to za nejasný a nezrozumiteľný výkrik nemeckej kancelárky.
Dnes, s odstupom času zreteľnejšie vidíme, že v EÚ i vo svete sa vyprofilovali tri prístupy k riešeniu pandémie:
      I. nechať jej voľný priebeh
      II. zabrániť jej šíreniu
      III. kombinácia dvoch predchádzajúcich.
Slovensko sa rozhodlo pre cestu zastaviť šírenie pandémie a ochrániť jej občanov pred nákazou.
Nemecko, Veľká Británia... spočiatku zostávali na pozícii jej voľného šírenia, ale pod tlakom vnútri svojich vlád, médií a občanov sa rozhodli pre skombinovanie oboch prístupov. Svoj liberálny postoj začali spájať s karanténnymi opatreniami.
Táto zmena upevnila vieru slovenskej vlády v správnosť jej prístupu dať STOP koronavírusu.
Inštitút zdravotnej politiky (IZP) vypracoval tri scenáre, z ktorých prvý zahŕňal aj nemecký prístup, t. j. nechať voľný priebeh pandémii. Našej verejnosti bol predstavený ako najhorší a najnebezpečnejší, ktorý by viedol ku kolapsu celého zdravotného systému. Pandémia by dosiahla vrchol po 25 dňoch a nakazilo by sa 2 milióny ľudí. Na základe predpovedí, že by tento scenár mohol mať za následok tisíce obetí, sa zamietol (parameter mŕtvych v dôsledku nákazy IZP v svojich modeloch nesledoval).
Druhý scenár vychádzal z čiastočných zásahov štátu do jej šírenia. Prejudikoval, že na 60. deň by na Slovensku bolo infikovaných 1,3 mil. obyvateľov a bol tiež zamietnutý.
Slovenskej vláde tak nezostalo nič iné, iba prihlásiť sa k tretiemu scenáru a všetky opatrenia vlády oprieť o tento model.
Dnes, s odstupom času sa zdá, že jeho cieľom bolo aj vyvolať oprávnenú paniku a strach u občanov, aby začali pandémiu brať vážne a aby si osvojili vládne opatrenia a správali sa podľa nich.
Tri scenáre IZP sa od seba líšili iba časom, kedy epidémia dosiahne vrchol. Prvý scenár po 25 dňoch, druhý po 60 a tretí po 100 dňoch.
Každý scenár je rozčlenený do desaťdňových blokov, podľa ktorých je možné zrovnávať model s realitou.
Výsledok prvého desaťdňového bloku, t. j. od 16.3. do 26.3. dopadol tak, že namiesto predpokladaných 752 infikovaných, 455 so symptómami a 34 hospitalizovaných a piatich, ktorí by vyžadovali intenzívnu starostlivosť, sme dosiahli iba 226 infikovaných, čo bolo menej ako 1/3 predpokladaného počtu.
IZP zareagoval na túto situáciu tak, že vypracoval štvrtý scenár, založený na korekcii čísiel tretieho scenára.
Vrchol nákazy nebude v polovici júna, ale až 11. júla. Nakazených nebude 500 tisíc občanov, ale iba 170 tisíc (nie 10 %, ale iba 3 %).
Na nemocničnú starostlivosť nebude odkázaných 24 tisíc, ale iba 17 tisíc a na jednotkách intenzívnej starostlivosti nebude 3 300 pacientov, ale iba 1 030.
Z porovnania tretieho scenára so štvrtým vidíme obrovské rozdiely, ktoré sa pripisujú veľmi tvrdým a rozhodným opatreniam vlády.
Ak po 10 dňoch sa zmenili odhady infikovaných z 500 tisíc na 170 tisíc v jeho najvyššej fáze, niečo dôležitého uniká IZP pri monitorovaní pandémie a iba ťažko to možno považovať za presnú vedeckú predikciu.
Rovnako i druhý desaťdňový blok, t. j. od 27.3. do 7. 4. vykazuje závažné odchýlky od prognózy.
V utorok 7. apríla by sme mali mať podľa pôvodnej koncepcie 3 700 infikovaných, ale vo štvrtom scenári sa tento počet už znížil na 2 897.
Realita k 7.aprílu je opäť úplne iná. Slovensko má 581 nakazených, z toho 120 potrebuje nemocničné lôžko a 3 sú na JIS-ke.
Treba povedať, že matematické modely sa nenaplnili a zdá sa, že hovorili o inej neznámej epidémii, ktorá však, chvalabohu, neprišla!
Analytici si už uvedomili, že odhad rýchlosti šírenia nákazy je precenený a znížili jeho dynamiku v počtoch i v čase.
Našou úlohou by však nemalo byť iba potlačenie šírenia nákazy, ale regulovať ju tak, aby sme ohrozeným skupinám mohli medicínsky pomôcť a zabezpečiť im efektívnu starostlivosť.
Extrémne silné, plošné opatrenia môžu mať však za následok, že neriešia problém kolektívnej imunity, t. j. aby si cca 2/3 obyvateľov vytvorilo protilátky voči pandémii.
Dogmatická obhajoba koncepcie bránenia proti vírusu je preto nevhodná a je výsledkom politikov, ktorí by sa radi ukázali, že bojujú za svojich občanov.
Ochrana občana pred KOVID-19, nech to vyzerá akokoľvek paradoxne, by mala spočívať v tom, aby bola infikovaná majoritná časť populácie, ale iba za predpokladu, že máme dobudované nemocničné zariadenia.
Neadekvátne silné opatrenia môžu mať za následok spomalenie šírenia vírusu, čo môže viesť k jeho obnoveniu a nástupu druhej vlny. Opatrenia vlády by mali vytvoriť aj podmienky na to, aby si väčšia časť obyvateľstva bezpečne vytvorila prirodzenú imunitu.
Riadiť pandémiu znamená reagovať na dynamiku jej šírenia pri zohľadňovaní potreby získavania kolektívnej imunity ako aj nákladov na jej likvidáciu.
Riadiť KOVID-19 znamená regulovať množstvo infikovaných tak, aby počty infikovaných zodpovedali kapacitám zdravotného systému.
Za riadenie pandémie KOVID-19 nemožno považovať jej zastavenie (nebezpečenstvo druhej vlny) a ani prizeranie sa jeho prirodzenej evolúcii (extrémne šírenie nákazy v krátkom čase znamená kolaps zdravotného systému), ale voliť medzi oboma prístupmi.
Nebezpečenstvo striktných opatrení proti pandémií vedie aj k nevyužívaniu existujúcich zdravotných zariadení.
Slovensko vyčerpalo asi už všetky reštrikčné opatrenia v boji proti vírusu, výsledkom čoho je jeho spomalenie.
Odvrátenie predpokladaného vrcholu má za následok nielen to, že doba pandémie sa neúmerne predlžuje, ale najmä to, že neumožňuje nám využiť už existujúce kapacity zdravotného systému.
Ak doterajšie modely šírenia vírusu modelovali iný vírus, s inou dynamikou šírenia, potom musíme povedať, že tento sa v spoločnosti nevyskytuje. Takýto záver by mal mať aj závažné dôsledky na zmenu prísnosti či plošnosti opatrení, ktoré prijala slovenská vláda.
IZP by sa nemal koncentrovať iba na to, o koľko dní dosiahne pandémia vrchol, ale mal by pracovať s číslami, ktoré mu povedia, aký vrchol šírenia pandémie by slovenský zdravotný systém zvládol.
Zásadnou požiadavkou na nový model je, aby bol prepojený s postupným uvoľňovaním vládnych opatrení vo vybraných lokalitách.
To si bude vyžadovať vybrať okresy, resp. mestá, ktoré budú testované na protilátky a v závislosti od možnosti zdravotníckeho systému uvoľňovať zákony a nariadenia, ktoré viedli k uzatvoreniu obchodov, škôl a služieb. V prípade, že by testy na protilátky nám potvrdili, že nie sú veľké rozdiely medzi krajmi, okresmi a mestami, možno začať s uvoľňovaním prísnych karanténnych opatrení.
S najväčšou pravdepodobnosťou analytici IZP budú musieť prísť k vypracovaniu piateho scenára.
V poslednom období za hlavný nástroj v boji proti KOVID-19 sa považovalo zvyšovanie počtu testov. Dnes, keď sme zvýšili šesťnásobne počet testov, musíme skonštatovať, že to neviedlo k nárastu nových prípadov KOVID-19.
Nový scenár IZP by mal byť vyvážený aj z nákladovej stránky a mal by zohľadňovať aj nástup ekonomického rozvoja. Bolo by vhodné, aby piaty model IZP nepracoval s odpozorovanými číslami   iných druhov epidémií a z iných krajín, ale aby prísne vychádzal z čísiel a podmienok SR.
Ukazuje sa, že reálna rýchlosť šírenia pandémie je oveľa nižšia, a to v násobkoch, ako predpokladali všetky scenáre IZP. Z toho nám vyplýva, že spomaľovanie šírenia vírusu sa dostalo do bodu, kedy možnosti získať kolektívnu imunitu sa zastavili.
Vážnym dôsledkom zavádzania najprísnejších karanténnych opatrení sú ekonomické straty, ktoré môžu prevýšiť straty na životoch, ktoré v našich podmienkach sú zatiaľ sporné.
V prípade hospodárskej paralýzy je možné, že spoločnosť prestane byť schopnou vytvárať zdroje na riešenie dopadov pandémie. Nezamestnanosť, krach spoločenských štruktúr, strata majetku, prepúšťanie z práce môžu prevýšiť straty z pandémie. To môže vytvoriť hospodársku situáciu, že dostať sa na predkrízové čísla bude Slovensko potrebovať veľa rokov.
Riadiť pandémiu znamená kombinovať plošné zásahy s cielenými lokálnymi karanténami podľa miesta a počtu infikovaných.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama