Číselná hra s ciframi

Počet zobrazení: 3393

Začiatok roka býva tiež výzvou k porovnávaniu minulého s očakávaným. Zo servisu TASR si všimnem najskôr výsledky prieskumu agentúry AKO ešte z októbra 2018. Slovenská manipulatívna tlač ich predvídateľne vydáva za nevídaný paradox: „Smer, Kotleba i nové strany rastú, opozícia klesá.“ Voľby by opäť vyhral Smer-SD so ziskom viac než 22 percent. Na druhom mieste by skončila strana SaS a na treťom mieste Kotlebova ĽSNS.

Najdôveryhodnejším z politických lídrov bol prezident Andrej Kiska. Dôverovalo mu 62 % opýtaných. Naopak, nedôveruje mu 35 % občanov. Pri porovnaní s rovnakým prieskumom AKO z apríla sa ukazuje, že Kiskovi dôveryhodnosť klesla o päť percentuálnych bodov. Popradský „padlý“ anjel môže byť rád, že v úrade končí, lebo v prípade otvoreného a pravdivého informovania o jeho daňových a pozemkových kauzách by sa jeho dôveryhodnosť a popularita v roku 2019 blížila k bodu mrazu. Hlas by dostal z vďačnosti za tohtoročné škandalózne udelenie štátnych vyznamenaní vari už len od „vreštiaceho herca“ Richarda Stankeho a od mediálneho magnáta, s neobjektívnym oligarchickým denníkom SME Alexeja Fulmeka.

spravy_rtvs.jpgNews and Media Holding zase informuje, že od tretieho štvrťroku 2018 má podľa prieskumu opäť najobjektívnejšie spravodajstvo RTVS. Generálny riaditeľ Jaroslav Rezník s Vahramom Chuguryanom urobili kus dobrej práce. Vymenili napríklad nenávistné tváre a zredukovali stav politických aktivistov prezlečených za novinárov. Ak by niekto spochybňoval tento môj postoj, podopriem ho číslami. Z odídencov sa štyria pelešia v redakcii .týždeň, dvaja v denníku SME, po jednom zakotvili v denníku N a Aktuality.sk. V Mikovej a Dikovej „partičke“ dosiahla napríklad početnosť račkujúcich redaktorov verejnoprávneho média až stupeň ohrozenia zrozumiteľnosti 4! Za pol roka 2018 ho znížili na znesiteľnú výnimku... Ak ma uši neklamú, aj ten posledný – Boris Latta – zrejme už poctivo navštevuje logopéda. Ustáli tiež útoky mediálnych snajperov a podkurovanie nepravdou v tlači i v parlamente opozičnými briketami. Verejnoprávna inštitúcia sa tak dostala v štatistike pred súkromné televízie. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Median SK. Spravodajstvo RTVS označilo za najobjektívnejšie 23,4 percenta respondentov, čo je najvyšší podiel spomedzi všetkých staníc. Ako druhá skončila v prieskume televízia Markíza s tesným rozdielom. Nárast oproti predošlému meraniu zaznamenala televízia Joj. K tej sa v prieskume Medianu priklonilo 19,9 percenta respondentov. Spravodajstvo TA3 označilo za najdôveryhodnejšie 16,6 % opýtaných.


obrazok1.jpg
 

A práve zo súkromnej spravodajskej televízie TA3 sa dozvedám, že na Slovensku sme v roku 2018 prekonali rekord. Automobilky u nás vyrobili viac než milión áut. Na výrobných linkách montéri poskladali až 1.080.000 automobilov.

Čo je nám to však platné? Či už objektívne, menej objektívne alebo vyslovene lživé a manipulatívne mainstreamové médiá sa pálčivým a najvýznamnejších témam aj faktom vyhýbajú. Globalizačná a neoliberálna mediálna doktrína, ktorej sú podriadené, im to zakazuje. Inak by sa napríklad aj v reláciách RTVS „Večera s Havranom“, „Silná zostava“ či „Reportéri“ museli zblízka a podrobne prizrieť na to, že v tých „slovenských“ autíčkach sa vozíme príliš draho... Museli by investigatívne pátrať po tom, že priemerná cena benzínu bola v roku 2018 v EÚ (po celosvetovom poklese cien ropy) 0,606 €. Prečo v Dánsku tankovali liter benzínu za 0,703 €, na Slovensku za 1,409 EUR.

kalkulacka.jpgNemuseli by pritom ani odhaliť už dávno odkryté, že my – Slováci – mesačne najviac míňame na bývanie. V rámci spotrebného koša tvoria výdavky na bývanie, vodu, elektrinu či plyn takmer štvrtinu. Na potraviny a nealkoholické nápoje vynakladáme 18 % zo všetkých mesačných výdavkov, treťou najnákladnejšou položkou je rekreácia a kultúra (10 %). Najmenej stojí mesačne vzdelávanie, a to necelé 2 %. Mohli a mali by klásť otázky, prečo v porovnaní s krajinami EÚ mali Slováci aj za rok 2018 jedny z najvyšších nákladov nielen na bývanie, ale aj na potraviny a nealkoholické nápoje. Doslova „cibuľový efekt“ má tiež porovnanie hodinovej mzdy, ktorá je v krajinách EÚ uzákonená od 1.1.2018: Luxembursko 8,69 €, Nemecko 8,50 €, Francúzsko 8,03 €, Holandsko 7,96 €, Írsko 7,65 €, Belgicko 7,48 €, Veľká Británia 7,36 €, Grécko 3,86 €, Španielsko 3,78 €, Malta 3,35 €, Slovinsko 3,03 €, Portugalsko 2,62 €, Slovensko 2,76 eur, Česká republika 1,78 €. Aspoň tu sme už niekoho predbehli... Uvidíme dokedy. Otrocké postavenie veľkej časti obyvateľstva žijúcej v chudobe a na hranici biedy je skoro konštantou. Chudoba ohrozuje viac ako pol milióna Slovákov.  Informoval o tom na tlačovej konferencii predseda Štatistického úradu Alexander Ballek. „Hranica rizika príjmovej chudoby dosiahla hodnotu 4 310 eur na rok. Medziročne vzrástla o 139 eur“. 

Hra s číslami sa médiám i politikom páči. Isto sa nimi nadchýnajú na bankových účtoch, v kufríkoch, škatuliach od vína či od topánok, no ešte radšej s numerami hrajú, žonglujú. Ako potrebujú a ako sa im hodí... Žiaľ, najčastejšie iba a len v prípadoch verejných obstarávaní a v súvislosti so záujmami podnikateľov. Väčšine obyvateľov Slovenska by viac pomohla analýza súvislostí s hľadaním východísk.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984