Reklama
Reklama

Čas pre nového prezidenta

Počet zobrazení: 3536

George B. Tindall vo svojich Dejinách Spojených štátov píše, že prvý americký prezident George Washington sa rád predvádzal s veľkou pompou a okázalosťou. Jazdil na žiarivo bielom koni so sedlom, pod ktorým bola koža jaguára, na spoločenské udalosti sa nechával doviezť v koči ťahanom šiestimi plavými koňmi, sprevádzalo ho služobníctvo v livrejach, sedem čiernych otrokov pomáhalo jeho žene udržiavať prezidentskú rezidenciu, každý týždeň sa konali slávnostne večere... Keď nastúpil vo svojich 57-ich rokoch do úradu, bol to vysoký dôstojný, trocha prešedivený chlap. Bol však už aj nahluchlý, takmer bezzubý a nevynikal ani politickou obratnosťou ani politickým talentom. Nebol dobrým rečníkom, písal  škrobene a pri inauguračnom prejave sa vraj viditeľne triasol... Národ však potreboval mať svojho „otca vlasti“ a George Washington sa ním aj stal. Kongres dokonca deň jeho narodenia vyhlásil za sviatok a v roku 1885 mu Američania postavili 169 metrov vysoký pamätník. Ani táto sláva však nestačila na dôstojné uctenie si jeho pamiatky. Po smrti ho povýšili na šesťhviezdičkového generála. Takú hodnosť v armáde dovtedy a ani potom nikto nedosiahol a ani nedosiahne. Ani takáto pocta nebola ešte dosť veľká a sochár Gutzon Borglum vytesal do skaly v Južnej Dakote jeho 18 metrov vysokú bustu. Od roku 1927 až do roku 1941 nerobil nič inšie, len rúbal a vŕtal do skaly, aby pomocou kladiva, vŕtačiek i dynamitu naveky zvečnil pamiatku na najdôležitejších amerických prezidentov. Okrem Georga Washingtona vytesal do skaly totiž aj Thomasa Jeffersona, Abrahama Lincolna a Theodora Roosevelta (na obrázku zľava doprava). Až v roku 1971 prezident Nixon rozhodol, že Deň prezidenta slávený  na počesť G. Washingtona bude premenovaný na Deň všetkých prezidentov. Niektoré štáty si totiž uctievali vo februári nielen tohto velikána, ale aj Abrahama Lincolna, ktorý sa tiež narodil v tomto mesiaci.

americki_prezidenti.jpgFoto: Wikimedia Commons














Američania majú radi tento sviatok, nielen pre voľno a slávnosti, ale aj preto, že dostávajú v obchodoch pri nákupe rôzne bonusy, lacnejšie autá alebo elektroniku... dokonca vraj aj pôžičky bez úrokov. Ktovie, ak by sa čosi také zaviedlo aj na Slovensku, či by sme tiež mali radšej aj takých prezidentov, akými boli napr. Klement Gottwald, Antonín Zápotocký alebo Antonín Novotný, ak by sa v deň ich narodenín rozdávali podobné darčeky. Nič takého sa však nestane, pretože v našej histórii niet prezidenta, ktorého by si obľúbil celý národ. Aj tak si však myslím, že sme lepší ako Američania – my si svojich prezidentov nestrieľame, až na prípad, keď sme si jedného obesili. Doteraz, ani po dlhých desaťročiach od tých čias nie sme všetci zajedno, či je to naša sláva alebo hanba. A potom, nemali sme ich až toľko, koľko ich bolo v Spojených štátoch. Barak Obama je už štyridsiaty štvrtý a keď aj v zdraví prežije svoje druhé volebné obdobie, žiaden sochár nebude do skaly vytesávať jeho podobizeň, pretože to s jeho obľúbenosťou doma i vo svete nevyzerá najlepšie, aj keď neviem prečo získal už Nobelovu cenu za mier. Tohoročný Deň prezidentov však už majú Američania niekoľko mesiacov za sebou, no vstúpili do iného obdobia, ktoré by sme mohli nazvať – Čas pre nového prezidenta. Je to obdobie, kedy si môže každý Američan splniť svoj sen a stať sa prezidentom v tejto najbohatšej a najmocnejšej krajiny vo svete.

Čas pre nového prezidenta – je predvolebná kampaň, ktorú otvorili začiatkom augusta republikáni tým, že predstavili svojim voličom a svetu 17 kandidátov na tento najvyšší úrad. Doteraz najviac zabodoval miliardár Donald Tramp, ktorý aj nás prekvapil svojimi výrokmi. Stihol si to rozdať už s McCainom, Hillary Clintonovú a Baraka Obamu označil za najhorších politikov, akých kedy mali Spojené štáty, a veľa politológov tvrdí, že najviac preferencií získal, keď sľúbil Američanom, že ich zbaví všetkých nelegálnych prisťahovalcov, hlavne z Mexika, ktorých sú už v jeho krajine milióny. Vidno, že aj Američania, tak ako Európania, majú s migráciou veľký problém a považujú ju za civilizačné nešťastie. Keď sa ho spýtali, čo bude s deťmi „nelegálov“, bez zaváhania odpovedal, že pôjdu preč aj s rodičmi, pretože on rodiny trhať nebude. Aj vtedy mu zatlieskali. Nešetril však ani svojich spolukandidátov, keď porozprával, koľko peňazí už do ich aktivít vrazil. Rovnako priznal, že vrazil veľké peniaze s dobrým úmyslom aj do fondu Hillary Clintonovej, ak ju chcel mať na svojej svadbe. Nezabudol však podotknúť, že ich zneužila na nákup súkromných lietadiel, na ktorých lieta po celom svete. Konkrétne ona a Barak Obama zničili vzťahy s Ruskom a Čínou, dodal ešte. Uvidíme, čo na to povedia demokrati, keď tiež začnú svoju predvolebnú kampaň, pretože nový prezident vzíde až z tohto súboja.

Nám môže byť jedno, kto bude šéfovať v Bielom dome, ak sa nezmení zahraničná politika Spojených štátov, ak nenastane zmena vo vzťahoch s Ruskom a Ukrajinou. Bob Dylen, americký hudobný skladateľ a spevák v jednom svojom songu spieval – Nepotrebujem na to veternú ružicu, aby som zistil, odkiaľ vietor fúka. Myslel tým na vietor pofukujúci z Bieleho domu do celého sveta. Aj preto sledujeme výroky kandidátov, no predovšetkým na túto tému.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama