Reklama
Reklama

Bude Pellegrini nový predseda Smeru?

Počet zobrazení: 2222

Posledné voľby okrem iného ukázali, že jediná relevantná, a ako tak ľavicová strana na Slovensku je Smer-sociálna demokracia. Takže ak chceme uvažovať, aká je budúcnosť ľavice na Slovensku, musíme sledovať, ako sa vyvinie situácia v tejto strane.
 

Absencia diskusie medzi intelektuálmi
 

Všetko sa rozhodne v najbližších mesiacoch, preto je zvláštne, že o budúcnosti ľavice a Smeru prakticky neexistuje debata medzi ľavicovými intelektuálmi. Ak sa aj nejaká analýza v ľavicovom spektre objaví, väčšinou sa zaoberá všetkými možnými pol-percentnými stranami bez akéhokoľvek vplyvu a jedinej strane, kde sa o budúcnosti ľavice reálne môže rozhodnúť, sa venujú len sporadické analýzy, ktoré nejdú do hĺbky a len akoby moralizujú.

Diskusia o budúcnosti ľavice je preto momentálne mimoriadne dôležitá. Nejde o sympatie k tomu, či onomu politikovi, nejde o to, kto je krajší, a kto to či ono krajšie povedal, ale ide o to, či autentická ľavicová politika prežije túto temnú dobu.
 

Odohráva sa v Smere mocenský súboj?
 

To, že sa v Smere pomaly začína súboj o predsednícku stoličku, ktorý vyvrcholí na sneme v závere roka, naznačili už obaja horúci kandidáti na túto funkciu. Pellegrini hneď po volebnej noci a viackrát zopakoval, akú dostal dôveru vo voľbách, a že ho to nejakým spôsobom zaväzuje. Fico hneď počas volebnej noci priamo vylúčil, že by ho Pellegrini mohol vymeniť na stoličke a okamžite túto debatu ukončil. Takisto jeho často opakované tvrdenie o tom, že chce mať zo smeru čisto ľavicovú stranu znie skôr, ako posolstvo jeho straníckym oponentom, ako odkaz pre voličov.

Fico a Pellegrini sú jediní potenciálni lídri, z ktorých môže vzísť predseda strany Smer po ďalšom sneme. To, ako to dopadne, sa musí rozhodnúť už pred snemom, na ktorom sa to len potvrdí. Aj keď v súčasnosti strana navonok pôsobí stabilným dojmom, vnútri sa už určite začala pozičná vojna frakcií oboch mocenských táborov.
 

Aké mocenské a ideologické prúdy sú v smere?
 

Každý, kto trochu dlhšie sleduje politiku, si na základe posledných mesiacov musel všimnúť, že v Smere sú minimálne dva mocenské a dokonca tri ideologické prúdy.

Z politologického hľadiska situácia v strane Smer dosť pripomína Labouristickú stranu Británie. V nej sú plus mínus tri hlavné prúdy:

  1. blairisti (centristi, ideológia Tonyho Blaira),
  2. soft left (tradičná sociálna demokracia, aktuálny predseda Keir Starmer),
  3. hard left (tvrdá ľavica, radikálna ľavica, ľavý okraj, Jeremy Corbyn, predtým Tony Benn)

V Smere centristov (liberálov) reprezentuje Pellegrini, tradičnú sociálnu demokraciu Fico a tvrdú ľavicu Blaha, ktorý ale nemá mocenské postavenie a z mocenského pohľadu spadá určite pod Ficov tábor.


Ideologické rozdelenie Smeru
 

Ak by som spomínané prúdy chcel rozobrať z ideologického pohľadu, vyzeralo by to zrejme nejako nasledovne:

Pellegriniho prúd

Pellegrini by sa dal najlepšie prirovnať k Tonymu Blairovi zo spomínaného britského príkladu. Politicky skôr patrí do politického stredu a na ideológiu nekladie veľký dôraz. Je to skôr taký technokratický typ doplnený pekným marketingom.

Voliči by si ho vedeli pohodlne predstaviť aj v iných stranách u nás, ako napríklad PS-SPOLU, alebo Druckerovej Dobrej voľbe. Ak ostane v Smere, bude ho určite viac ťahať k „modernejším“ a progresívnejším témam. Takisto bude viac posilňovať pro-atlantickú a pro-európsku orientáciu.

Na tento moment upozornil aj doc. JUDr. Branislav Fábry, PhD. v článku Pellegriniho „progresívny“ Smer?, ktorým reagoval na útoky Petra Pellegriniho voči Ľubošovi Blahovi: „… pokiaľ P. Pellegrini s M. Lajčákom budú útočiť na Ľ. Blahu a súčasne podporovať stránky ako Zomri, Smer-SD na Slovensku dlho neprežije. Ak totiž vláda podporuje tých, ktorí hanobia voličov Smeru-SD ako práve stránka Zomri, tak zrádza mandát, ktorí jej voliči udelili. A aj tí »najskalnejší« voliči na to raz prídu…“ .

Možno aj následkom tohto článku Pellegrini zastavil útoky voči Blahovi a začal ho rešpektovať ako zástupcu relevantného radikálne ľavicového prúdu. Uznal, že Blahove názory „rezonujú“ a majú podporu u určitej časti voličov, čo označil za „zdravý balans“.

Ficov prúd

Opiera sa hlavne o tradičné chlebové témy, na ktoré bežní ľudia reagujú. Podporuje spoluprácu s odbormi, kladie dôraz na sociálne témy, sociálny štát, alebo rodinu, ale nejde ďalej k radikálnejším ľavicovým témam (družstvá, štátne strategické podniky, nájomné byty, bezplatné zdravotníctvo, antikapitalizmus…).

V kultúrnych otázkach je skôr konzervatívny, dá viac na ľudové inštinkty. V zahraničnej politike usiluje o balancovanie medzi západom a východom (téma o jadre EÚ, alebo kritika sankcií, aj keď proti nim nezahlasoval).

Blahov prúd

Podobne ako iné radikálne ľavicové prúdy v Európe a vo svete osciluje medzi marxizmom (znárodňovanie, triedny boj, revolúcia, robotnícky záujem, boj proti kapitálu, socializmus) a ľavicovým populizmom (v neutrálnom zmysle slova, nielen robotníci, ale celý ľud, všetky ľudové prúdy, vrátane národných, niečo ako Podemos). Z kultúrnej stránky sa najviac vyhraňuje voči liberálnym a progresívnym témam.

Fábry Blahu označuje ako svedomie ľavice v Smere: „Po roku 2016 prebral v Smere SD úlohu »ľavicového svedomia strany« Ľ. Blaha. Jeho ideologické názory z minulosti, jeho schopnosť odhaliť a agresívnym jazykom popísať nedostatky súčasného systému v statusoch na Facebooku pôsobili na ľavicového voliča presvedčivo.“

Tieto tri prúdy sa spoločne v jednej strane nachádzajú zväčša len v bipartistických systémoch. Či už v Británii, alebo USA. V politických systémoch s viacerými stranami často tvoria samostatné strany.
 

Ako sú ďalší významní predstavitelia strany zaradení?
 

Po voľbách možno pozorovať nasledovný rozvrh zvnútra strany (z pohľadu najvýraznejších predstaviteľov strany):

Do Pellegriniho tábora môžeme zaradiť ľudí, ako Raši, Saková, Žiga, Beňová a menej významní členovia Eštok alebo Kmec. Pellegrinimu nahráva fakt, že získal vo voľbách najviac krúžkov a taktiež v posledných dňoch počas koronakrízy si spravil veľmi dobrý imidž a získal aj veľa tradičných voličov Smeru. Určite si toho je vedomý a pravdepodobne s touto kartou bude najviac hrať. Otázne je, ako mu to pomôže. Pellegriniho podpora sa primárne odvíjala od jeho funkcie a dobrý imidž môže postupne vyprchať.

Ficov tábor pozostáva hlavne z nasledujúcich tvári: Tomáš, Blanár, Richter a menej významnejší Číž, Kamenický alebo Petrák. Mnoho ľudí z médií a politiky sa snaží vykresliť Fica ako Mečiara, ktorý stiahne svoju stranu so sebou. To je však skôr ich prianie ako realita. Fico mal síce menej krúžkov ako Pellegrini, ale nebolo to ani zďaleka málo. Mečiar by o takej podpore pred koncom svojej kariéry mohol len snívať. Taktiež treba vziať do úvahy, že Fico je v politike ako ryba vo vode. Čiže je veľmi silný politický hráč a zároveň má v strane stále silnú podporu.

Ľuboš Blaha z mocenského hľadiska nemá v strane pozíciu a ani žiadny vlastný tábor. Počas kampane sa však ukázalo, že má dosť výraznú podporu v členskej základni. Jeho získaných 60 tisíc krúžkov, síce nie je veľa, ale je veľký predpoklad, že má najviac voličov mimo strany. Pravdepodobne aj viac ako v Smere. Čo možno pozorovať pod jeho statusmi (časté reakcie typu „keby ste bol v inej strane“). Taktiež sa počas kampane začal obklopovať mladými tvárami, ako napríklad Igor Melicher, alebo Erik Kaliňák, ktorí sú ale z mocenskej pozície strany zanedbateľní.
 

Ako sa pozičný boj medzi troma krídlami prejavuje po voľbách
 

Pellegrini sa snaží orientovať hlavne na liberálneho alebo „slniečkarského“ voliča. Dobrým príkladom je téma ĽSNS. Tu je Pellegrini pri každej príležitosti výrazne kritický a snaží sa to zdôrazňovať. Najlepšie to demonštroval, keď pred voľbami priamo zaútočil na Fica za jeho video o Mazurekovi.

Fico po voľbách vyšiel do protiofenzívy zdôrazňovaním ľavicovosti Smeru. V tomto Smere nemôže Pellegrini konkurovať, pretože nikdy nebol v ľavicovom prostredí a vždy patril skôr k podnikateľskému prostrediu v strane (predtým tvorili tzv. V4 – Glváč, Kažimír, Žiga a Pellegrini).
 

Blahov boj o šéfa ľudsko-právneho výboru
 

Nikto z Pellegriniho krídla (Raši, Žiga atď.) sa počas voľby predsedu ľudsko-právneho výboru neozval. Takisto bolo vidieť, že aj Ficovo krídlo (Blanár, Tomáš a pod.) to nechalo kompletne na lídra, čo je jasný signál, že Pellegriniho krídlo je od Blahovho najvzdialenejšie, zatiaľ čo Ficovo krídlo v otázke Blahu tiež lavíruje.

Pellegrini chce, aby bolo mediáne jasné, že sa od ľavicového Blahovho prúdu dištancuje. Fico síce za Blahu bojoval, pretože mocensky potrebuje v pozičnej vojne s Pellegrinim podporu ľavicového prúdu (nedá sa budovať „čistá ľavicová strana“, o ktorej Fico hovorí, bez ľavičiarov), ale Fico s Blahom sa neukazujú ako tandem, naopak, pretrváva silná komunikačná deliaca čiara medzi všetkými troma prúdmi.
 

Oddelená komunikácia všetkých troch prúdov
 

Pozornejšiemu pozorovateľovi určite neunikol fakt, že všetci traja hlavní predstavitelia strany takmer výlučne komunikujú samostatne. Fico a Pellegrini sa takmer nikdy neobjavia spolu na tlačovke (okrem situácií, kedy je prítomný celý poslanecký klub). Blaha s nimi takisto nie. Blaha na tlačovke po voľbách do ľudsko-právneho výboru bol dokonca sám.

Pellegrini sa objavuje na tlačovkách väčšinou buď sám, alebo v poslednom čase so Sakovou. Fico takmer vždy má po boku Erika Tomáša. Zaujímavý je aj fakt, že Blahova komunikácia na Facebooku, kde najviac dominuje, je poväčšine oddelená od „línie“ Smeru a so stranou rezonuje skôr náhodne.

Každý z týchto troch prúdov zámerne alebo spontánne vytvára dojem „samostatnosti“, vzájomne sa nekontaminujú a ide o akési manévre pred vojnou.
 

Zahraničná politika
 

Pri zahraničnej politike je rozpor najväčší. Pellegrini je zo všetkých najvýraznejšie orientovaný pro-EÚ a pro-NATO. Najviac to bolo vidieť, ako ešte pred voľbami zaútočil na Blahu na euro-výbore. Fico je z pohľadu zahraničnej politiky taktiež orientovaný na EÚ a NATO, čo často opakuje, ale smerom na Rusko alebo Čínu nie je konfrontačný, ale skôr racionálny. Blaha je v zahraničnej politike dosť kritický k EÚ a USA. Čo môže dráždiť aj pro-atlantické štruktúry v strane. Aj to môže byť jedným z dôvodov, prečo sa strana tak rýchlo zmierila s jeho nezvolením do zahraničného výboru.
 

Navonok zatiaľ súboj výrazne neprebieha
 

Pri pohľade z vonku strany to vyzerá, že je strana jednotná a bez vnútorných treníc. Uvediem zopár dôvodov prečo tomu tak v skutočnosti nemusí byť:

  • Pellegrini nikdy nehovorí pochvalne o Ficovi alebo Blahovi a taktiež sa ich nikdy verejne nezastane, maximálne pri priamej otázke povie, niečo v zmysle, že aj takých v strane treba kvôli jej veľkosti, ale ako keby dával vedieť, že on to chce inak.
  • Na Ficovi je vidieť, že sa snaží byť v strane zmierovateľ. Keď môže, zastane sa aj jednej aj druhej strany. No svojím spôsobom komunikácie, to, že tlačovky vedie bez Pellegriniho, alebo Blahu, sa ako keby nepriamo k nim vymedzuje.
     
  • Blaha síce drží stranícku líniu a často v statusoch obhajuje Pellegriniho a najmä Fica, ale jeho statusy sú od Smeru odtrhnuté, nijako so Smerom nesúvisia a dá sa očakávať, že pochopí, že ho Pellegriniho krídlo za tichého súhlasu Fica odsúva a postupne sa bude od obhajoby Pellegriniho dištancovať.
     

Ako dopadne snem?
 

Všetko smeruje k straníckemu snemu, ktorý bude na konci tohto roku, kde sa to rozhodne. Aké sú pravdepodobné scenáre?

  1. Fico obháji pozíciu a udrží status quo – pravdepodobne je tento scenár aj Ficovym cieľom, minimálne je pre neho najviac výhodný. Na to, aby sa to mohlo dosiahnuť, musela by sa uhrať dohoda, aby každá strana bola ako tak spokojná. Čiže Pellegrini by mal dostať záruku, že bude exekutívny líder po najbližších víťazných voľbách a Blaha by mal byť zvolený aspoň za podpredsedu strany. Hlavne pre vyváženie ľavicových voličov. Ak by sa s tým obe krídla zmierili, mohol by Smer ostať silnou stranou ako britská Labouristická strana.
  2. Pellegrini sa stane predsedom – Pellegriniho cieľom je, aby zvíťazilo jeho liberálne krídlo. V tom prípade sa ako ideálna možnosť „upokojenia“ javí vymyslieť Ficovi nejakú čestnú funkciu a pravdepodobne sa pokúsiť vytlačiť Blahu. Minimálne by sa tým zapáčil liberálnej tlači a marketingovo zabodoval. Alebo sa na to nepodujme, a Blaha odíde sám, keďže v liberálnej strane jeho ďalšie pôsobenie veľmi nebude mať zmysel.

Ako to celé dopadne, je v súčasnosti ťažko odhadnúť, no v najbližších mesiacov sa to začne rysovať, lebo táto mocenská hra musí byť dohratá ešte pred snemom. Tam sa to už len oficiálne potvrdí.

Pellegrini je momentálne na koni aj kvôli svojím krúžkom, aj kvôli jeho úspešnému zvládnutiu koronakrízy na konci vlády a určite si toho je vedomý. Na druhej strane jeho popularita sa odvíjala hlavne od jeho funkcie.

Fico je zase veľmi silný politický hráč a v strane má stále veľkú podporu. Na druhej strane, niekedy pôsobí dojmom, že už toho má dosť a viackrát už dal najavo, akoby chcel odísť (prezidentské voľby 2014, voľby za predsedu Ústavného súdu…).

Možné scenáre vývoja situácie po sneme sa pokúsim rozobrať v najbližšom článku.


(Článok vyšiel na DAV DVA, 23. 4. 2020)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama