Reklama
Reklama

A ty, občan, buď múdry!

Počet zobrazení: 1508

Premiér Igor Matovič povedal Kajetánovi Kičurovi (bývalému riaditeľovi Správy štátnych hmotných rezerv), že ho mediálne zareže. Pri koaličnom partnerovi Richardovi Sulíkovi vyhrážky obišiel... Zabávač Jozef Pročko (OĽaNO) nás upokojoval, že Matovičove komunikačné chyby sú „v poriadku, lebo je to čestný človek“. (spravy.pravda.sk, 7. 3. 2021) Pročkov idol, ktorý si ani neprečítal diplomovku, ktorú zaňho niekto naťukal, má za ušami viac. Okrem iného dvakrát predal jeden a ten istý regionPress. Najprv osobne zamestnancovi Pavlovi Vandákovi a potom manželka Pavlína českej firme Z+HPress. (TASR, 9. 11. 2017) Akoby vládnej zostave nestačil piskot z opozičných lavíc, z politického dôchodku ju poučil Ivan Mikloš. „Mikuláš Dzurinda nám vo vláde aj v SDKÚ–DS zdôrazňoval, že pri politickom rozhodovaní sa musíme riadiť pravidlom, že najdôležitejšie je to, čo je prospešné pre krajinu, potom pre moju stranu a až potom pre mňa samotného. A myslím si, že sme sa snažili toto pravidlo dodržiavať, a aj preto boli Dzurindove vlády pre krajinu prospešné.“ (komentare.sme.sk, 8. 3. 2021) Za úspech pravdepodobne považuje rozpredaj štátnych strategických podnikov. Pročkovinou zaváňa aj ustavičné povzbudzovanie do boja proti mafiánskemu štátu. Najmä z úst Andreja Kisku, ktorého „ani úrad prezidenta neodradil od požičiavania peňazí za vysoké úroky. Verejne potvrdil vlastníctvo v ČR pôsobiacej nebankovky TGI Money“. (spravy.pravda.sk, 15. 6. 2015) Ako predseda NR SR Boris Kollár vystupoval po schodoch Prezidentského paláca, posiveným svedkom zatrmalo. Keď si pred obrazovkou uvedomil, že o pokračovaní povolebnej očisty Slovenska ide rokovať ďalší plagiátor a účastník mafiánskych dovolenkových slávností. Znudené čvirikanie médií prezradilo, že hostiteľka sa ho neopýtala na bývalú missku v troskách vládnej limuzíny, hoci sa na to po havárii štátnicky zastrájala. (www1.pluska.sk, 27. 10. 2020) Neprebrala s ním ani jeho konflikt s nemocničnými sestričkami, pri ktorom „sa postavila na ich stranu“. (cas.sk, 27. 11. 2020) Raz darmo, keď ide o „krajinu“, triviálnosti musia nabok.

Naša pani prezidentka si zaiste uvedomuje environmentálnu záťaž triviálností pre budúcnosť, ale uprednostnila zachovanie vlády Zmeny. Veď „voľby podľa prezidentky potvrdili túžbu po zmene.“ (prezident.sk, 2. 3. 2020) Vládnu koalíciu preto vyzvala na sebareflexiu doterajšieho správania. Ak stranícki protagonisti náhodou neubrzdili pamäť pri veľkolepom podpisovaní koaličnej zmluvy a zosunuli sa hlbšie do minulosti, určite vyvaľovali oči, že „minister spravodlivosti Daniel Lipšic a predseda Smeru Robert Fico si včera porozumeli aj v otázke sporného zákona o preukazovaní pôvodu majetku“. (sme.sk, 22. 5. 2005) Aj nad tým, že Robert Fico „sa pustil do šéfa Ústavného súdu Jána Mazáka. Fica nazlostilo, že ÚS pozastavil účinnosť zákona o preukazovaní pôvodu majetku... Je to dobrá správa pre zlodejov a podvodníkov a nedobrá pre tých, čo chcú niečo urobiť s korupciou a klientelizmom.“ (24hod.sk, 8. 5. 2005) Už len doložme, že „ústavnosť zákona na strane NR SR a vlády obhajoval Daniel Lipšic. Najskôr ako minister spravodlivosti a neskôr (po voľbách v roku 2006 – pozn. aut.) ako poslanec.“ (cassovia.sj, 26. 4. 2006) Šokovaní museli byť aj bojovníci proti súkromným zdravotným poisťovniam. Keď Ficova vláda v roku 2007 pripravila novelu o obmedzení ich zisku, opoziční poslanci „ako Iveta Radičová, Mikuláš Dzurinda, Lucia Žitňanská, Zsolt Simon, Pavol Hrušovský sa obrátili na ÚS. ÚS 26. 1. 2011 rozhodol, že obmedzenie zisku bolo v rozpore s Ústavou.“ (www.hpi.sk, 26. 1. 2011) Podielnici na historickej Zmene 2020 sa museli zmieriť s tým, že jedna Zmena ich predbehla. Vo voľbách v roku 1998. Najmä však s tým, že k porážke mečiarizmu a teda k nášmu vykročeniu do NATO i EÚ prispelo rádio Twist, ktoré financoval „zlý“ oligarcha Jozef Majský. Isto ich zaskočilo aj to, čo v súvislosti s pandémiou pripomenul prezident Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár. „Uplynulý rok odkryl všetky slabiny slovenského zdravotníctva. Ukázal nám, že cesta ktorou sme kráčali od roku 2004 (pod vedením ministra Rudolfa Zajaca – pozn. aut.), nás k cieľu nedoviedla.“ (domov.sme.sk, 8. 3. 2021)

Takmer tridsaťdvaročná neviditeľná ruka trhu má za nechtami priveľa brudu na to, aby ju vláda mohla zalakovať značkou LEBOFICO. Asi preto koaliční lídri znervózneli a s povzdychom kde sú sladké časy spoločného boja proti korupcii! vyrazili proti sebe. Vicepremiérka Remišová požaduje odchod premiéra Matoviča a vicepremiéra Sulíka. Vicepremiér Sulík si pýta premiérovu hlavu a sľubuje k nej svoju. Predseda parlamentu Kollár odmieta zmeniť poslanecké lavice na pieskovisko pre nezbedníkov Igorka a Riška. A na oltár štvorkoalície príkladne obetoval ministra Krajniaka. Pred Matovičom sa už kohútia aj médiá, hoci dosiaľ žijú z jeho predvolebných sloganov. Čo iné ostalo OĽaNO, ako vyhlásiť, že „je proti predčasným voľbám a ospravedlňuje sa za svoj podiel na koaličnej kríze.“ (spravy.pravda.sk, 14. 3. 2021) Ako inak, LEBOFICO!

O čo hlučnejšie – nie však zásadovejšie! – buntošia koaliční rebelanti, o to nástojčivejšie zaznieva otázka, prečo spod premiérových nadávok, urážok a pľuvancov vystrčili nosíky až teraz. Po dovoze ruskej vakcíny Sputnik V. Navyše až po alarme bývalého veľvyslanca v USA a ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka, ale aj bývalého veľvyslanca pri NATO Tomáša Valáška (donedávna Za ľudí). A ktovie, či onedlho nezačujeme premiérovo Aj ty, Jarko Naď? Keď posivený svedok sledoval tlačovku sasistov (15. 3. 2021), pri pohľade na „úradníka“ Korčoka v popredí na okamih zneistel, či je Korčok nominantom SaS–u, alebo stranícky líder Sulík nominantom Korčoka. Posivený svedok takisto zaváhal, či by pre Slovensko bolo potešujúcejšie, keby Ivan Korčok stál vedľa Matoviča...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama