Estetika špiny

Záchytku, v poradí druhú knižku Víťa Staviarskeho, tvoria tri prózy, ktoré spája spoločné prostredie a protagonista – ošetrovateľ na záchytke. Východiskom zápiskov boli autorove osobné zážitky v tomto povolaní.
Počet zobrazení: 1001
2410_37K_Recenzii_Estetika_spiny-m.jpg

Záchytku, v poradí druhú knižku Víťa Staviarskeho, tvoria tri prózy, ktoré spája spoločné prostredie a protagonista – ošetrovateľ na záchytke. Východiskom zápiskov boli autorove osobné zážitky v tomto povolaní. Knihu možno čítať ako spleť, mozaiku záznamov, fragmentov, ale tiež ako príbeh jednej záchytnej stanice kdesi na východnom Slovensku, v ktorom sa rutina jej fungovania prepletá s osudmi svojráznych indivíduí, ktoré s pravidelnosťou okupujú tieto priestory. V centre záujmu aj tentoraz stoja ľudia z periférie. To, z čoho nesmrdí život – ako sa Staviarsky vyjadril v jednom rozhovore – je preňho bezcenné a literárne nezaujímavé, má to byť estetika špiny. Autora fascinuje prízemnosť spojená s deklasovanými vrstvami, vyvrheľmi, alkoholikmi a jeho rozprávanie svedčí o tom, že špina, všednosť sú samozrejmou súčasťou bytia. Staviarsky síce svoje prózy vedome buduje na akejsi anestetike, ale nejde mu pritom o programovú snahu šokovať a zhnusovať. Chlad a zdanlivá bezcitnosť prístupu ošetrovateľov sa prelína s empatiou voči pacientom. Ustavičná oscilácia medzi odstupom a empatiou (blízkosťou) je pre autorov prístup signifikantná. Tento štylisticky účinný prostriedok využil aj v debutovej zbierke Kivader (2007) a zopakoval v Záchytke, hoci východisková situácia je odlišná. Jej protagonista nepatrí k spoločenskej vrstve, ktorú opisuje. Napriek tomu sa autorovi podarilo vytvoriť neobyčajne empatické portréty postáv, neskĺznuť pritom k odsudzovaniu, ani k sentimentálno-patetickému tónu. Autor sa nepokúša o zložité ľudské príbehy, hĺbkové sondy do psychiky postáv s cieľom nachádzať a pomenúvať motívy deformujúce život človeka. Pracuje s funkčnou fragmentárnosťou na úrovni sujetu i jazyka. Mozaikovité rozprávanie sa zakladá na jednoduchých, krátkych vetách, ktorých hovorovosť umocňuje a oživuje použitie šarišského nárečia. Na druhej strane rozprávanie ako tlmočenie vypočutých rozhovorov či ľudských osudov odkazuje k literárnosti textov. Autorka je literárna kritička (Víťo Staviarsky: Záchytka, Kalligram 2009)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984