Čo nového na Západe začiatkom roka?

Začiatkom roku 2002 prebralo Španielske kráľovstvo rotujúce predsedníctvo Európskej únie od Belgicka, ktoré ho vykonávalo posledný polrok. Naoko sa tým nič nemení, no starostlivý pohľad pod povrch ukáže, že sa črtajú dosť zásadné zmeny.
Počet zobrazení: 2577

Začiatkom roku 2002 prebralo Španielske kráľovstvo rotujúce predsedníctvo Európskej únie od Belgicka, ktoré ho vykonávalo posledný polrok. Naoko sa tým nič nemení, no starostlivý pohľad pod povrch ukáže, že sa črtajú dosť zásadné zmeny.

Belgické predsedníctvo pokračovalo viac-menej v prioritách predchádzajúceho držiteľa štafety, Švédska, a zároveň ukončilo posledné práce na spúšťaní spoločnej meny - eura.

Priority po španielsky
Španielske priority sú obohatené o nové momenty, vyplývajúce z dnešnej svetovej situácie, a takisto sa výrazne zmenila ich hierarchizácia. Na prvé miesto sa dostal boj proti terorizmu, čo je celkom pochopiteľné minimálne z troch hľadísk. Po prvé preto, lebo fenomén terorizmu je vskutku nebezpečná záležitosť, a to aj z hľadiska nepripravenosti európskeho priestoru ako takého na boj proti nemu. Európskej únii chýbajú hlbšie premyslené mechanizmy výmeny spravodajských informácií aj možnosti spoločných operácií spravodajských a represívnych zložiek. Ďalšie dve hľadiská sú skôr špecificky španielske, a to je tradičný atlantizmus dnešného španielskeho premiéra Aznara - boj proti terorizmu je aspoň symbolickým prejavom spolupatričnosti so Spojenými štátmi. V neposlednom rade treba pripomenúť, že Španielsko má aj svoj lokálny terorizmus, ktorý sa tu vyskytuje v periodickej a krvavej podobe už niekoľko desaťročí pôsobním separatistickej baskickej organizácie ETA. Veľkú pozornosť treba, samozrejme, venovať aj starostlivosti o stabilitu a zdravie novonarodenej spoločnej meny, ktorá neustále získava na obľúbenosti v takmer všetkých krajinách eurozóny i mimo nej.

Hospodárska a sociálna reforma
Treťou a ukazuje sa aj najmarkantnejšou prioritou pre toto predsedníctvo sa stala agenda hospodárskej a sociálnej reformy v EÚ. V tejto súvislosti treba vnímať politickú orientáciu španielskej vlády, ktorá sa svojím ekonomickým liberalizmom vymyká z doterajšieho sociálnodemokratického kurzu veľkého počtu predošlých predsedníctiev, kde od roku 1997 s výnimkou Luxemburska boli na čele vlád alebo aspoň spoluvládli socialisti (Holandsko, Veľká Británia, Rakúsko, Nemecko, Fínsko, Portugalsko, Francúzsko, Švédsko a Belgicko). Za touto prioritou sa skrýva jasný akcent na ďalšiu liberalizáciu európskeho hospodárstva a konkrétne na liberalizáciu trhov s energiami; elektrinou a plynom. Stalo sa dobrou tradíciou, že jarné summity predsedníctva „obetujú“ sociálnym a ekonomickým otázkam. Taký bol aj lisabonský summit spred necelých dvoch rokov, ktorý si stanovil do desiatich rokov dosiahnuť plnú zamestnanosť a vedomostne orientované hospodárstvo s najväčšou konkurencieschopnosťou a dynamikou na svete. Tento cieľ sa však dá dosiahnuť len pri ročnom raste hospodárstva okolo 3 percent, a ten mala Európska únia len v roku 2000, keď sa takýto cieľ optimisticky stanovil. Na pripravovanom barcelonskom summite, ktorý sa má konať 15. až 16. marca, sa Španielsko stanoveného cieľa nechce vzdať, ba naopak, chce ho potvrdiť. Je presvedčené, že v globalizovanom svete, kde sú globalizované aj trhy, treba pristúpiť k ortodoxnejšej aplikácii ekonomických reforiem spojených s väčšou liberalizáciou doteraz zatvorených a tabuizovaných trhov. Jeden z nich tvorí aj trh energetiky. Zatiaľ čo Španieli po liberalizácii silne volajú, niektoré štáty, ako napríklad Francúzsko či Nemecko sú zdržanlivejšie. Nemecký kancelár na piatkovej návšteve Španielska označil zhodu medzi dvoma krajinám za „absolútnu“, no stihol aj pripomenúť, že „vlak liberalizácie“ sa síce nesmie zastaviť, ale treba rešpektovať rovnováhu medzi liberalizáciou energetických trhov a reformami na trhu práce. Kancelár v Madride zdôraznil, že „Európa je jednotným trhom a musí tiež byť miestom sociálnej interakcie“. K reformám trhu práce doplnil, že sa musí hľadať rovnováha medzi flexibilitou, ktorú požadujú podniky, a istotami zamestnancov.

Rozširovanie EÚ
Z pohľadu kandidátskej krajiny sa od španielskeho predsedníctva dá očakávať aspoň jedno nóvum. Premiér Aznar oznámil, že kandidátske krajiny sa budú môcť po prvýkrát zúčastniť v Barcelone na pracovných zasadaniach Európskej rady a že predsedníctvo pripraví pôdu pre úspešné uzavretie negociácií koncom roka 2002. Predpokladá sa, že práve Španielsko bude rokovať s kandidátmi o kapitolách, ako sú poľnohospodárstvo či regionálna politika. Tieto kapitoly si vyžiadajú tvrdé kompromisy zo strany terajších členov únie, ako aj zo strany kandidátov. Pri poľnohospodárstve je komplikovaná hlavne sféra priamych dotácií poľnohospodárom, keďže niektoré členské štáty by o tieto peniaze prišli v prípade okamžitej aplikácie dotačnej politiky na nových členov. Aj komisár pre poľnohospodárstvo, Rakúšan Fischler, na minulotýždňovej berlínskej výstave Zelený týždeň poznamenal, že princípy Spoločnej poľnohospodárskej politiky netreba aplikovať v kandidátskych krajinách ihneď, lebo by im to odobralo motiváciu pre nevyhnutné štrukturálne reformy v tomto sektore a nechalo priestor na konzervovanie existujúcich pomerov. Zároveň upozornil na riziko, že v prípade poberania tých istých dotácii, ako sú v západnej Európe, by mohli vzniknúť sociálne nepokoje, keďže by poľnohospodári zarábali evidentne viac ako pracujúci v tom istom regióne. Pre Španielsko je ešte citlivejšia téma regionálnej politiky, keďže práve táto krajina patrí k najväčším poberateľom štruktúrnych fondov Európskej únie. Vstupom nových a chudobnejších štátov by stratila nárok na tieto ľahko zarobené peniaze, ktoré ju ťahali z problémov viac ako 15 rokov. Zatiaľ však Španielsko zostáva, aspoň verbálne, zástancom rozširovania a dalo si za cieľ ťažké kapitoly uzavrieť. A tým, samozrejme, otvoriť nové trhy pre španielske čoraz konkurencieschopnejšie výrobky a služby. Podľa štúdie Bank Austria, ktorá je lídrom vo finančných službách v strednej a východnej Európe, bude v krajinách strednej a východnej Európy vyšší rast ako v členských krajinách EÚ. Ten sa v roku 2002 síce spomalí, ale v roku 2003 by mal dosiahnuť okolo 4 percent, ak sa však nestiahnu z regiónu investori. Tento trend láka národohospodárov zo západnej Európy, ktorí už dávno neoperujú s rastom nad tri percentá, a v zahrnutí týchto krajín do EÚ vidia stimul pre stagnujúcu ekonomiku dnešnej EÚ. To je aj jeden z dôvodov prečo prítomnosť východoeurópskych lídrov v Barcelone bude určite vítaná.

Návrat liberalizmu...
Barcelonský summit sa pripravuje, ako sme už spomenuli, na liberálnych základoch v ešte stále viac ľavicovej ako pravicovej Európe. Napriek tomu sa zdá, že ružová dominancia nad kontinentom pomaly upadá. 15. januára si zvolil 626 členný Európsky parlament za svojho predsedu 49-ročného Íra, šéfa Liberálnodemokratickej skupiny v parlamente, Pata Coxa. Zo slovenského pohľadu je táto voľba ukážkou tolerancie, plurality a diverzity v EÚ, keďže Cox pochádza z malej krajiny, z malej politickej skupiny a napriek tomu sa mu podarilo získať na 30 mesiacov tento post. Porušila sa tým určitá tradícia, ktorá sa od prvej priamej voľby EP v roku 1979 zaužila. Socialisti a ľudovci ako dve najsilnejšie skupiny sa vždy dohodli a predsednícke miesto si v polovici mandátu posunuli. V tomto parlamente, ktorý vyšiel z volieb v roku 1999 mali ľudovci prvýkrát viac poslancov ako socialisti a nechali si do čela inštitúcie zvoliť Nicole Fontainovú za podpory liberálov. Minulý týždeň splatili konzervatívci liberálom dlh, tak sa mohla udiať táto netradičná nominácia. Cox je hlavne, ekonomicky liberál, od ktorého sa očakáva, že jeho zvolenie bude priamo vplývať na barcelonský summit a charakter reforiem, ktoré sa na ňom začnú....

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984