Sloboda kultu zvrátenosti
Vražda manželky amerického režiséra Romana Polanského, herečky Sharon Tateovej znásobila traumu, v ktorej sa svet ocitol koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia. Krátko predtým v krížovej paľbe atentátnikov vyhasli životy čierneho apoštola Martina Luthera Kinga a senátora Roberta Francisa Kennedyho.
Nikdy neodhalení vrahovia zmasakrovali odborárskeho predáka Josepha Yablonskeho s manželkou a dvadsaťpäťročnou dcérou. Vtedy sa ešte verejnosť za veľkou mlákou i na starom kontinente spravodlivo rozhorčovala.
V roku 1989 tridsaťjedenročný floridský rocker Brian Warner založil kapelu Marylin Manson. Pre svoj umelecký pseudonym si vypožičal krstné meno plavovlasého hollywoodského idolu a beštiálneho vraha. Priemerný interpret metalu a hardrocku žne už vyše desať rokov úspechy na vypredaných megakoncertoch (nedávno v Prahe) nie pre brilantnú muzikálnu virtuozitu, ale najmä zásluhou obscénneho exhibicionizmu. V médiách ho vynášajú na Parnas ako hollywoodského šialenca zbožňujúceho satanské rituály, trhajúceho pred očami publika "Knihu kníh", demonštrujúceho najkonsternujúcejšie sexuálne úchylky. Bude len otázkou času, kým daktorá agentúra predstaví "šokistu" Mansona lačnej slovenskej tínedžerskej pospolitosti holdujúcej tvrdému rocku. Akákoľvek cenzúra by v dnešných podmienkach virtuálnej komunikácie strácala účinnosť i zmysel. Keď adolescenti nájdu v extrémistickom šoumenovi zaľúbenie, bude to ich právo voľby, záležitosť ich rozkolísaného, protirečivého vkusu.
Ne to je šumne, co je šumne, aľe co še pači!
Prieniku Briana Warnera na našu scénu pop music výdatne pomáhajú slovenské médiá. Napríklad jeden z najčítanejších týždenníkov napísal: "Už názov kapely, ktorú stvoril, je zarážajúci. Skombinoval dve veľké osobnosti 20. storočia - sexi krásavicu Marilyn Monroe a beštiálneho masového vraha Charlesa Mansona." Nuž, plavovlasá diva strieborného plátna síce nebola nepoškvrnenou sväticou, ale prečo sa má post mortem v osobnostných parametroch rovnať psychopatickému vrahovi, nevedno... Ešteže si Warner nevypožičal namiesto krásnej Marylin trebárs Mahátmu Ghándího! V optike slovenskej žurnalistiky by sa na jednu úroveň dostali dve absolútne nesúmerateľné, totálne protipólové bytosti, na spôsob šarišského príslovia: "Ne to je šumne, co je šumne, aľe co še pači!"
Popretie elementárnej súdnosti a etiky v hodnotiacich pohľadoch má oveľa vyššiu výpovednú hodnotu o stave, úrovni spoločenskej morálky na Slovensku, než by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Patologický násilník Charles Manson vynímajúci sa v erbe vychytenej metalovej americkej kapely a navyše prezentovaný priam sťa "osobnosť 20. storočia", môže mať veľmi konkrétny dosah na vedomie najzraniteľnejšej populačnej vrstvy.
Výdobytkom doby sa nedá ubrániť
Vplyv prezentovaného násilia na mladú psychiku neprebieha tak priamočiaro, ako sa to na prvý pohľad zdá. Nie každý podľahne bezprostredným dojmom z televíznych krvákov natoľko, že stratí ostatné zvyšky sebaovládania, prepadne brutálnemu násilníckemu pudu. Našťastie, dosť mladých ľudí sa prirodzenou inteligenciou, vnútornou harmóniou, duševnou vyrovnanosťou vystuženou silným rodinným zázemím dokáže brániť tlakom komerčne legalizovaného násilia. Pokiaľ však budú populárne magazíny našej omladine sústavne prezentovať exotov typu Briana Warnera alias Marylin Mansona ako "osobnosti storočia", potom takáto sloboda kultu zvrátenosti môže priniesť veľmi trpké plody.
Autor (1958) je publicista
