Vízia socializmu G. B. Shawa
Do učebníc sa G.B. Shaw dostal spolu s iným Írom, Oscarom Wildom. Obaja na začiatku tohto storočia priniesli do britských a neskôr svetových divadiel originálny sarkastický humor vysmievajúci sa z najvyšších britských vrstiev. Obaja boli nielen majstri jazyka, ale aj paradoxu. G. B. Shaw sa však snažil priniesť ešte čosi navyše, nové myšlienky o spoločnosti, sčasti dokonca socialistické. Bol to však svojský typ socializmu - tzv. fabiánsky.
Quintius Fabius Maximus, zvaný Cunctator (váhavec) bol rímsky vojvodca z II. storočia p. n. l. Najväčšieho súpera Ríma, Kartágo, nechcel poraziť jedným úderom, ale dlhodobým vyčerpávajúcim bojom. Zakladateľom fabiánskej spoločnosti bol škótsky filozof Thomas Davidson, ku ktorému sa pridali okrem G. B. Shawa aj H. G. Wells, Annie Besantová, Sidney Webb a jeho neskoršia manželka Beatrice. Členkou spoločnosti sa tiež stala dcéra Karla Marxa Eleanor.
Členovia spoločnosti nepopierali ovplyvnenie Marxom, no jeho idey chceli kriticky prehodnotiť. Predovšetkým, prijímali jednak Marxovu kritiku kapitalistickej spoločnosti a zároveň jeho myšlienku, že kapitalizmus musí byť vystriedaný inou, sociálne spravodlivejšou spoločnosťou. Samotný názov spoločnosti naznačuje, že neprijateľná bola pre nich myšlienka, že novú spoločnosť by bolo možné nastoliť násilným prevratom. Napríklad, fabiánsky socialista H. G. Wells sa snažil vysvetliť Leninovi, že to, čo sa stalo v Rusku v roku 1917 nebola revolúcia, ale prevrat spôsobený vojnovou katastrofou.
Fabiánci nechceli byť politickou stranou, ale skôr spoločenstvom, ktoré by vplývalo na premenu spoločnosti propagáciou nových myšlienok. Boli tu však aj iné momenty. Karol Marx síce podal presvedčivú kritiku kapitalizmu, ale nevytvoril projekt novej spoločnosti. Podobné projekty ako "utopizmus" odmietal. Krátko pred zánikom Sovietskeho zväzu jeden z Gorbačovových poradcov uznal, že to bola vážna chyba. Fabiánci chceli nielen kritizovať kapitalizmus, ale presvedčiť spoločnosť o výhodách socializmu, a to znamenalo diskutovať o jeho projekte.
Tu prichádzame k ďalšej problematickej stránke Marxovho učenia. Už v Komunistickom manifeste zavrhol všetky iné socialistické koncepcie ako nesprávne a svoju ako jedine správnu. Ekonóm Keynes to nazval metódou "koránu", kde sa tiež zavrhujú všetky iné náboženstvá a trpia sa iba tie, ktoré sú uznané za predstupeň islamu. V neskoršej dobe Marx najtvrdšie bojoval proti tým socialistickým mysliteľom, ktorí mu boli najbližšie - Lassalovi a Bakuninovi, kde často namiesto vecných argumentov používal absurdné obvinenia (napríklad, že Lassale bol agentom Bismarcka a Bakunin ruskej tajnej služby). Fabiánci oproti Marxovi propagovali pluralizmus socialistických ideí, napríklad Wellsove názory o socializme sa výrazne líšili od Shawových.
Nakoniec však všetko bolo inak. Fabiánski socialisti (najmä Shaw, Wells a Webbovci) dávali neskôr najavo až prílišné sympatie k Sovietskemu zväzu...
Shawova predstava socializmu
Neskoršia marxistická kritika fabiánskeho socializmu mala pravdu v jednom naozaj kľúčovom momente: fabiánci nereprezentovali a neobhajovali záujmy "proletariátu", ale svoje vlastné záujmy intelektuálov patriacich k strednej triede. Už Marx poukázal na dôležitosť toho, aby si príslušníci utláčanej triedy alebo spoločenskej vrstvy uvedomili svoje skutočné záujmy. Ruskí profesionálni revolucionári tiež vlastne patrili k intelektuálskej strednej triede ako fabiánci, no namiesto toho, aby priznali, koho záujmy bránia, predstierali, že ide o záujem mýtickej väčšiny.
G. B. Shaw súhlasil s Marxom a platí to vlastne dodnes, že kapitalizmus v honbe za ziskom nepozná zľutovanie a necúvne pred ničím, ba ani pred zmrzačovaním a hromadným vraždením, bielym a čiernym otroctvom, masovým šírením drog a narkotík, ak by mu to malo priniesť o niečo vyšší zisk. V Politike pre každého Shaw napísal: "Nie je pravda, že všetky ukrutnosti kapitalizmu sú výrazom ľudskej neresti a zlej vôle: naopak, sú zväčša dôsledkom zmyslu pre rodinu, pokrokovosti a filantropie a všetkých iných sociálne cenných vlastností. Nesvedomití lakomci a hrabivci nemávajú na svojej strane verejnú mienku... Kapitalizmus nie je besnením ľudského zla, ale zakladá sa na utópii, ktorá zviedla na scestie veľa dobrých ľudí..." Táto utópia spočíva v tom, že kapitalizmus vytvára podmienky pre šťastie a úspech u každého schopného človeka. Vo svojich hrách G. B. Shaw ukázal, že úspech v kapitalizme nevyplýva z dodržiavania zásad fair-play.
Pokiaľ Shaw kritizoval kapitalizmus a najmä práve kapitalizmus svojej doby, mal pravdu, lenže ako východisko ponúkal predstavu, ktoré bola ešte utopickejšia ako mýtus o chlapcovi predávajúcom noviny, ktorý sa svojou usilovnosťou stal miliardárom: v Shawovom socializme sa mala zaviesť rovnosť príjmov. Shaw sám uznal, že to by to nebolo zďaleka spravodlivé a navrhol dve kompenzácie: buď striedanie funkcií (raz byť robotníkom a raz majstrom), či dokonca čím náročnejšia práca, tým kratší pracovný čas.
"Potemkinovské dediny"?
Hoci mal G. B. Shaw iné predstavy o socializme, ako to, čo sa dialo v ZSSR, tento slávny dramatik nakoniec prijal koncepciu, ktorá by sa dala vyjadriť neskorším pojmom "reálny socializmus". Hoci niekoľko ráz nepriamo naznačil, že by sa v ZSSR mohlo diať aj niečo nie celkom dobré, v sovietskom systéme videl realizáciu určitého modelu socializmu. Uznanie sovietskeho systému za socializmus ho však viedlo k tomu, že od ospravedlňovania negatívnych stránok sovietskej skutočnosti nakoniec prešiel k akceptácii vyslovených lží.
Narážame na paradox, že Shaw uznal, že napríklad v nacistickom Nemecku malo síce robotníctvo niektoré sociálne vymoženosti, ktoré napríklad v medzivojnovom období neboli vo Veľkej Británii, ale tento moment nazval "kompromitáciou socialistických ideí". Mimochodom, z ľavicových intelektuálov to bol iba Andre Gide, ktorý vo svojej knihe Návrat zo Sovietskeho zväzu konštatoval, že to, čo sa ukazuje návštevníkom je "upravená" realita. Shaw akosi nechcel vidieť, že nakoniec aj sovietsky systém povedie ku kompromitácii socialistických ideí.
"Prekrásny nový svet" a "1984"
Shawovu víziu socializmu sa pokúsil domyslieť Aldous Huxley. V roku 1932 vydáva román Prekrásny nový svet (po slovenský vyšiel v roku 1970, český preklad mal názov Konec civilizace). Je to jedna z takzvaných antiutópií. Huxley ukazuje, že údajne sociálne spravodlivá spoločnosť v skutočnosti vedie k odľudšteniu človeka. Pravda, v Huxleyho antiutópii nie sú ľudia nešťastní, ani nežijú v biede.
O iný druh polemiky nielen so Shawom, ale s fabiánskym socializmom vôbec sa pokúsil George Orwell. Jeho román 1984 ukazuje, ako by asi vyzeral sovietsky systém prenesený do západnej Európy. Sám Orwell mal už s tým skúsenosti zo španielskej občianskej vojny. Samozrejme, že Orwellova vízia bola ešte obludnejšia ako Huxleyova, no zároveň bola oveľa bližšie k realite.
Shawova vízia socializmu však nebola ani medzi fabiánskymi socialistami jediná. Inú koncepciu, ktorá vychádzala z analýzy trendov XX. storočia a zároveň bola kritickejšia aj voči Sovietskemu zväzu, mal H. G. Wells, ale o tom hádam inokedy.
