Reklama
Reklama

Láska nie je len slovo

Malá scéna SND odkrýva problematiku sexuálneho obťažovania na vysokých školách. Hra amerického literáta, herca, režiséra a scenáristu Davida Alana Mameta Oleanna odštartovala sériu aprílových premiér na profesionálnych scénach bratislavských činohier a ponúkla nevšedný divadelný zážitok mnohým divákom.
Počet zobrazení: 685

Malá scéna SND odkrýva problematiku sexuálneho obťažovania na vysokých školách. Hra amerického literáta, herca, režiséra a scenáristu Davida Alana Mameta Oleanna odštartovala sériu aprílových premiér na profesionálnych scénach bratislavských činohier a ponúkla nevšedný divadelný zážitok mnohým divákom.

Oleanna mala svoju americkú premiéru v máji roku 1992 a jej transfer do Európy sa uskutočnil v júni 1993, kedy ju mohli vidieť diváci Royal Court Theatre v Londýne. Inscenácia vyvolala búrlivé polemiky a diskusiu na tému sexuálneho obťažovania, znásilnenia, politickej korektnosti, feminizmu a boja o moc. Zápas o miesto "za učiteľským stolom" je skutočne bojom o moc, miesto, postavenie, ale aj bojom dvoch pohlaví. Boj dvoch pohlaví od prírody absolútne odlišných, ale zároveň nebezpečne rovnakých, pohlaví odsúdených k večnému spolužitiu, pohlaví zapadajúcich do seba ako puzzle - jeden hľadá toho druhého. A bojuje. Kto z koho a kto o koho.

Na začiatku hry prichádza študentka Carol, aby sa dozvedela, či jej profesor udelí zápočet za jej seminárnu prácu. Profesor uplatňuje nad ňou právo "vyučujúceho", často ju privádza do pomykova, zhadzuje, ironicky reaguje. Hovorí jej o svojich pocitoch, o svojich túžbach, sklamaniach a problémoch, navrhuje Carol intímne stretnutie. Prekračuje hranice svojho statusu, ponúkne jej "jednotku" na celý semester a vyjadrí sa, že Carol mu je blízka. Zo škaredého, zakríknutého káčatka, čo sedávalo na seminároch v kúte a nechápalo, o čom to všetci hovoria, zrodí sa krásna labuť. Labuť, čo si učiteľovu náklonnosť vysvetlí po svojom ... Johnovi však uniknú jej skutočné city a túžby, nedáva jej ani potrebný priestor, aby ich vyjadrila, ich komunikácia je prerývaná vnútornými aj vonkajšími bariérami (neustále vyzváňa telefón, a to vždy vtedy, keď chce Carol povedať to najdôležitejšie, keď sa k tomu konečne odhodlá, keď aj John chce ...) Carol sa citovo pripúta k profesorovi, neuvedomujúc si, že jeho vzťah k nej je diametrálne odlišný. Postupne však vycíti, že je profesorovi ľahostajná, neznamená pre neho viac, než ktorákoľvek iná študentka... Rozhodne sa zaútočiť. Ich stretnutie vyústi do násilia, vydierania, teroru a nenávisti. Carol napíše sťažnosť, v ktorej opisuje profesorovu hru s mocou, diskrimináciu študentov, ich zneužívanie, fyzické i psychické vydieranie. Obvinenia sú potvrdené a Carol donúti profesora k hrozným činom...

Režisér Jozef Gombár vybudoval inscenáciu vychádzajúcu z problematiky narušenia medziľudských vzťahov, prameniacu v nedorozumeniach ľudskej konverzácie. Podáva dráždivú a provokačnú konverzáciu muža a ženy, pedagóga a študentky, v ktorej došlo k zámene signálov a nepochopeniu, ale zároveň odkrýva citlivú a ľudsky teplú stránku oboch pohlaví, v ktorej obaja fungujú na princípe otca a dcéry. Dramaturg Martin Porubjak sa rozhodol pre európsku verziu hry, v ktorej sa z autoritatívneho a pevné miesto v škole zaujímajúceho pedagóga stáva zneužitý a "prevrátený" jedinec, poslušne opakujúci pokyny Carol a ostatných študentov.

Komorný priestor Oleanny podčiarkuje aj komornosť scény ( Marek Hollý ) - jedna stolička pre Carol a pohodlné kožené kreslo pre Johna spolu s písacím stolom predstavujú všetok nábytok pracovne. Za písacím stolom sa John a Carol striedajú podľa toho, kto práve "vedie, kto je na koni". Do úlohy Carol obsadili tvorcovia inscenácie herečku Gabrielu Dzuríkovú, ktorá svoju úlohu zvládla viac než majstrovsky. Jej nepriebojná, intelektovo menej schopná a zakríknutá Carol sa postupne mení v pragmaticky uvažujúcu, ale zároveň citmi a hlavne pudmi ovládanú bytosť, ktorá sa snaží zachrániť svoje vlastné JA. Carol miluje a nenávidí, trpí a bojuje, plače a smeje sa. Neustála ambivalentnosť jej pocitov osciluje v priestore javiska až do úplného konca. Jej hereckým partnerom v úlohe profesora Johna je František Kovár, ktorý sa najskôr štylizuje do pózy autoritatívneho, prísneho a vedecky činného pedagóga, ale zároveň vypočítavého a márnomyseľného chlapa, neuvedomujúceho si, čo dokáže so ženou urobiť slovo a dotyk. Kovár najskôr len hrá, akoby hľadal pevnú pôdu pod nohami, no napokon sa stáva prirodzenejším, aby sme mu uverili, že Carol sa naozaj do neho mohla zaľúbiť. Ale ľúbiť môže až Johna z druhého dejstva, lebo len ten je tým plnokrvným profesorom, obhajujúcim svoje práva, ale zároveň vydaným na milosť a nemilosť študentov, či skôr jednej študentky.

Zrkadlová stena pracovne nám dáva možnosť nahliadnuť do diania vysokoškolského systému, na prvý pohľad nekomplikovaného a bezproblémového, no po silnejšom zrkadlení závažného a hrozivého, ale zároveň nastavuje zrkadlo aj nám samým, aby sme v Carol a Johnovi videli to, čo je v nás a priamo okolo nás ...

Autorka študuje divadelnú vedu na VŠMU

David Mamet : Oleanna Réžia: Jozef Gombár Dramaturgia : Martin Porubjak Scéna a kostými : Marek Hollý Premiéra 16. apríla 1999 Malá scéna SND

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama