Reklama
Reklama

Úplne zbytočné vajatanie

O čo vlastne ide v "kauze" DPH?
Počet zobrazení: 1088

"Kritický stav", "neúnosnosť terajšej situácie" či "na pokraji totálneho prepadu". Odborníci týmito alebo ešte pesimistickejšími slovami hodnotia slovenské hospodárstvo už dlhší čas. Odhalenia novej vlády ukazujú, že najhoršie je na tom podniková sféra - fabriky v takmer všetkých kútoch Slovenska a v najrôznejších oblastiach výroby sú doslova na kolenách. Zadlžené až po uši, bez akejkoľvek nádeje na výrobný program, ktorý by produkoval výrobky schopné odbytu (najmä exportu do ekonomicky silných štátov). Ich jedinou skutočnou nádejou je nový silný vlastník, ktorý prinesie nielen prepotrebné financie, ale i moderné, aj za našimi hranicami konkurencieschopné technológie a nové trhy. Hovorí sa im zahraniční investori.

Jasné kritériá

Prilákať ich na Slovensko považuje Dzurindov kabinet za jednu zo svojich najdôležitejších úloh. Lenže v čase finančnej krízy, ktorá ako vlna zasahuje jednu oblasť sveta za druhou, si investori viac ako inokedy vyberajú, kam umiestniť voľné zdroje. Politická stabilita, úroveň vzdelania, jasná hospodárska stratégia vlády, jednoznačná legislatíva a rýchla vymožiteľnosť dodržiavania zákonov sú hlavné kritérá, podľa ktorých sa zahraniční investori rozhodujú. Naplniť ich je dnes pre transformujúce sa krajiny strednej Európy rovnako dôležité, ako ťažké. Celkom konkrétne to pocítil Vladimír Mečiar, keď sa v poslednom roku svojej vlády, na základe reálnych ekonomických výsledkov "slovenskej cesty privatizácie" pokúsil na poslednú chvíľu prilákať zahraničný kapitál úplne nesystémovými a rozsahom bezprecedentnými daňovými, odvodovými a colnými úľavami. Samozrejme, absolútne neúspešne. V nezávideniahodnej situácii je z tohto pohľadu súčasná vláda. Ani jedno z vyššie uvedených kritérií totiž nemožno naplniť tak rýchlo, aby prílev zahraničných investícií pocítila naša chorá ekonomika ešte v tomto roku. Až na jedno - politickú stabilitu.

Zbytočné správy o nestabilite

Prvé týždne po minuloročných voľbách a po vytvorení novej vlády boli sprevádzané vzostupom dôvery v nových reprezentantov Slovenska zo strany zahraničných investorov i veľkých finančných inštitúcií. Krehká dôvera však dostala prvý úder veľmi skoro: vystúpenie Vladimíra Palka a ďalších poslancov z SDK a verejne prezentovaný nesúhlas s jednou z koaličných (písomných) dohôd už počas vianočných a novoročných sviatkov naznačili, že vládna koalícia môže mať vážne problémy s jednotným postupom pri napĺňaní svojich cieľov a proklamácií. Ďalšie spory vnútri vládnej koalície ukázala príprava a prijatie balíčka ekonomických, resp. sociálnych opatrení. Lenže V. Palko nie je ekonóm a niet pochýb, že jeho ideologická zaslepenosť mu ani neumožňuje vidieť dôsledky jeho konania pre hospodárstvo tohto štátu. O to prekvapujúcejšie je, že najnovším zástavníkom spochybňovania politickej stability vlády sa stal jej ekonomický podpredseda Ivan Mikoš. Úplne šokujúca je z tohto pohľadu "kauza" DPH. Pre zahraničných ekonomických odborníkov nebola dobrým signálom, pritom vôbec nemusela byť.

Samozrejme, nikto (ani zahraniční investori nie) nepochybuje o existencii rôznych názorov na riešenie katastrofálnej hospodárskej situácie SR našou vládou. Tá však musí navonok vystupovať jednotne a rozhodne.

I. Mikloš odštartoval politickú diskusiu o potrebe zvýšiť dolnú hranicu DPH cez médiá namiesto toho, aby so svojimi kolegami o tom hovoril na zasdniach vlády či jej poradných orgánov. Nielenže tak dal svetu najvo nejednotnosť kabinetu v niektorých otázkach hospodárskej reformy, ale spochybnil vieru, že sa vládne strany dokážu na zásadných veciach dohodnúť. Nehovoriac o tom, že iba nahral tým, ktorí hovoria, že budúci rok budú musieť byť voľby, lebo táto koalícia "to nemôže dlho vydržať". Pre zahraničie viac netreba - do takej nestabilnej oblasti, v ktorej nie je jasné, či už o rok nenastane preskupovanie vládnych subjektov s následnou zmenou hospodárskych priorít nikto neinvestuje ani dolár. Napokon dôsledky takéhoto postupu nedali na seba dlho čakať: prestížna agentúra Standard & Poor`s potvrdila negatívny rating SR a rovnako prestížna Moody`s svoj neutrálny výhľad dokonca zhoršila. Niet pochýb, že práve s týmto faktom súvisel aj následný pohyb kurzu slovenskej koruny koncom uplynulého mesiaca smerom nadol o približne 2%.

Výsledku nátlaku

Možno to znie tvrdo, ale tieto udalosti výrazne poškodili úsilie o obnovu zničeného slovenského hospodárstva a veľký podiel na nich má pardoxne ekonomický vicepremiér, pričom konkrétne v tomto prípade vlastne o nič veľké ani nešlo. Návrh Ivana Mikloša sa stretol s odmietnutím zo strany niektorých ekonomických ministrov. Preto o ňom bolo treba viac diskutovať, predkladať argumenty. Vláda si mohla určiť termín konečného rozhodnutuia (v podstate bol jasný, lebo išlo o zámer spojený s prijatím zákona o štátnom rozpočte) a to potom verejnosti oznámiť. Až keď bude všetko jasné. Žiadne medializované spory, žiadne zbytočne silné slová. A žiadne lži. Celá story sa totiž odohrala trochu inak, než ako ju vykreslil médiám Ivan Mikloš.

Dňa 22. januára podpredseda vlády pre ekonomiku predložil porade ekonomických ministrov materiál, ktorý obsahoval aj návrh na zvýšenie dolnej hranice DPH. Členovia vlády za SDĽ už vtedy vyslovili vážne výhrady, rovnako ao na ďalšej porade 8. februára, na ktorej sa dohodli, že problém definitívne uzavrú ešte pred schvaľovaním štátneho rozpočtu vo vláde, a to 22. februára. I. Mikloš však o svojom návrhu informoval medzitým aj sociálnych partnerov na zasadaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody i ekonomických odborníkov na rokovaní Hospodárskej rady vlády. Na týchto fórach mu skutočne ministri za SDĽ neodporovali. Podľa Petra Magvašiho jednoducho preto, aby najmä voči sociálnym partnerom vystupovala vláda jednotne, pred nimi by sa jej ministri skutočne nemali "hádať". To je skutočne postoj zodpovedného a vyspelého politika. Naopak sa zdá, že Ivanovi Miklošovi praskli nervy a keď sa mu nepodarilo presvedčiť svojich kolegov za múrmi úradu vlády, rozhodol sa pre osvedčený postup slovenskej pravice - partnera či protivníka pritlačiť k múru mediálnym nátlakom. I. Mikloš pritom doslova zneužil uvážlivý postoj ministerky financií Brigity Schmögnerovej, ktorá jednoducho odmietla viesť s ním protirečivú diskusiu prostredníctvom médií. Dôsledky takéhoto počínania sú jej totiž jasné od samého začiatku.

Pochybný prínos zvýšenia daní

Celý "spor" je o to bizarnejší, že jediný reprezentant Demokratickej strany vo vláde odmietol opačné názory bez toho, aby tie svoje podoprel pádnymi argumentmi. Podľa odborných prepočtov by totiž zvýšenie dolnej hranice DPH zo 6 na 8% prinieslo do štátnej pokladnice asi 4 miliardy korún ročne, zvýšenie na 10% približne dvojnásobok. Keďže toto opatrenie by podľa I. Mikloša malo platiť od 1. apríla, znamenalo by to v tomto roku o štvrtinu menej. Nehovoriac už o tom, že reakciou trhu by pravdepodobne bolo ďalšie zníženie dopytu. Naviac sa v tejto daňovej sadzbe nachádzajú potraviny i stravovacie služby alebo periodická tlač, teda komodity, na ktoré vynakladjú prostriedky aj štátne inštitúcie, resp. samospráva. Takže skutočný prínos pre štátny rozpočet by mohol byť na úrovni asi 2-5 mld, čo je maximálne tretina vládou predpokladaného deficitu na tento rok. Naopak, podľa tých istých prepočtov by takéto zvýšenie DPH znamenalo nárast cien o 10, resp. 12-13%. A keďže - zopakujme to - ide o také citlivé komodity, ako sú potraviny či periodiká, zdraženie by pocítili skutočne všetci a najviac tí najchudobnejší, ktorých je však stále viac. Lebo jesť sa musí aj keď politici vedú plané reči. Nespomínajúc už fakt, že pohyb týchto cien by sa okamžite odrazil na nákladoch ďalších producentov, ktorí by ho buď preniesli na plecia občanov (a to by sa už negatívne odrazilo aj na vývoji inflácie), alebo by sa im znížil zisk pred zdanením, čo by pocítil štátny rozpočet v oblasti daňových príjmov. Takže iba na okraj patrí tvrdenie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny P. Magvašiho, že takýto cenový vývoj by vytvoril ďalšie požiadavky na štátny rozpočet v oblasti sociálnych dávok. Vyvstáva teda otázka, či by napokon zvýšenie dolnej hranice DPH malo praktický odraz v príjmovej časti štátneho rozpočtu a ak aj áno, či v čase na prasknutie zvyšujúceho sa sociálneho napätia má význam plátať diery v rozpočte štátu takými malými a (z politického hľadiska) takými drahými záplatami.

Pád tejto vlády by pravdepodobne uvrhol Slovensko do dlhodobého chaosu a posunul ho o výrazný kus smerom k Rusku. Fakt, že si to neuvedomuje bežný občan nie je ani prekvapujúci, ani hodný kritiky. Denne by to však mali mať na pamäti tí, ktorí na najbližšie štyri roky dostali moc do svojich rúk. Je potešiteľné i povzbudzujúce, že SDĽ si to uvedomuje a podľa toho sa vo vláde správa.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama