Korupcia a plytvanie v zdravotníctve
Neprejde deň, aby sa v médiách nepísalo a nehovorilo o zdravotníctve. Tento rezort sa evidentne dostal do krízy. Je to dôsledok niekoľkoročného zanedbávania problémov, najmä z hľadiska financovania. Zdá sa však, že vláda si nedostatočne uvedomuje, že ďalšie predlžovanie tejto krízy jej môže zlomiť väzy. Nespokojnosť občanov totiž vrcholí.
Občania sú pritom presvedčení, že riešiť problémy zdravotníctva by v prvom rade mala vláda. Svedčí o tom prieskum verejnej mienky, ktorý sa uskutočnil v októbri. Reprezentatívna vzorka občanov Slovenska vo veku od 15-69 rokov v ňom definovala sektor, ktorý by mal štát prednostne financovať. Výsledok bol jednoznačný: až 95% (!) občanov si myslí, že v prvom rade treba financovať zdravotníctvo. Hoci výsledky prieskumu trochu skresľuje fakt, že sa agentúra nepýtala na financovanie tvorby nových pracovných miest, vychádza z neho jednoznačne, že občania požadujú od štátu, teda od vlády, aby urýchlene riešila problémy okrem iného aj tým, že do rezortu bude plynúť viac financií.
Návrh ľavičiarov
Nejde pritom len o štátny rozpočet. Odborníci z SDĽ prišli začiatkom októbra s návrhom, aby sa zvýšila sadzba zdravotného poistenia o 1%, pričom by toto zaťaženie bolo rovnomerne rozdelené na zamestnanca i zamestnávateľa. Vtedy tento návrh vyvolal negatívne ohlasy, lebo by to bol vraj opačný trend, než aký vláda sľúbila - neznižovalo by sa, ale naopak, zvyšovalo by sa odvodové zaťaženie. Dnes sa však znižovanie daňového zaťaženia posunulo na 30% pre právnické osoby (to je 10%-né zníženie oproti súčasnosti) a v prípade občanov v nižších príjmových skupinách je to aspoň 40-50%-né zníženie daňového zaťaženia. Vo svetle týchto faktov sa zvýšenie odvodovej povinnosti o 0,5% javí predsa len inak, najmä ak si uvedomíme, že pre podnikateľov ide o nákladovú položku.
Takto by bolo už v budúcom roku možné získať do zdravotníctva vyše 3 mld. korún, pričom štátny rozpočet by to zaťažilo len asi 800 miliónmi. Na druhej strane len veľmi ťažko možno obhajovať fakt, že zdravotné poistenie za ekonomicky neaktívnych občanov štát už tretí rok zaplatí v rovnakej výške, akoby sa náklady v zdravotníctve nezvyšovali. Treba si navyše uvedomiť, že štát platí zväčša za osoby, ktoré najviac využívajú zdravotnícke služby (napríklad deti a dôchodcovia) a rozhodne potrebujú viac než tých rozpočtovaných 283 korún mesačne. Napokon je pravda, že aj situácia v zdravotníctve závisí predovšetkým od stavu ekonomiky. Ak by bolo viac zamestnaných, ich platby do zdravotného poistenia by boli určite vyššie, než sú platby NÚP za nezamestnaných. Budúcoročný trend asi aj v tejto oblasti spôsobí zdravotníctvu ďalšie problémy.
Systémové zmeny
Na druhej strane však problémy zdravotníctva nie sú skryté len v nedostatku finančných prostriedkov. Rezort musí robiť aj kroky, ktoré povedú k šetreniu výdavkov, resp. k ich racionalizácii. V skutočnosti totiž nemožno veľmi šetriť, o čom svedčí porovnanie výdavkov na zdravotníctvo na jedného občana u nás a v zahraničí (napr. SR - 195 USD, ČR - 295 USD, najmenej v EÚ dáva Grécko - 969 USD, NSR - 2363 USD). Na druhej strane však treba výdavky presúvať, lebo v niektorých oblastiach sa zbytočne plytvá. Takou oblasťou je nemocničná lôžková starostlivosť. Už v budúcom roku dôjde k transformácii lôžkových častí v nemocniciach, niektoré oddelenia zaniknú.
Proti tomu možno očakávať protesty občanov i samospráv, ale tento krok nie je apriori namierený proti občanovi. Ide o to, že máme priveľa lôžok akútnej starostlivosti, ktoré si vyžadujú vysoko profesionálny personál, množstvo dôležitých prístrojov a nástrojov, množstvo zdravotníckeho materiálu, pripravené lieky a liečivá na sklade. Lenže na takýchto lôžkach často ležia ľudia, ktorí v skutočnosti akútnu starostlivosť nepotrebujú. Ide napríklad o dlhodobo chorých alebo starých, ktorí len potrebujú pravidelný dohľad, aby si brali lieky, merali teplotu, absolvovali liečebnú kúru. Starať sa o takýchto pacientov však možno aj pri oveľa nižších nákladoch, v menej vybavených priestoroch, s menej vyškoleným personálom. Takouto zmenou účelu lôžok (nie ich rušením!) možno ušetriť stovky miliónov korún. Je napríklad jasné, že pľúcne oddelenie v meste, kde funguje veľká chemická fabrika znečisťujúca životné prostredie, je nezmysel, takto chorí ľudia by sa mali liečiť niekde v Tatrách.
Zároveň musí ministerstvo uskutočňovať zmeny tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia a životov, teda k ohrozeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Preto musí uplatniť veľmi citlivý prístup, ktorý bude jednotlivé mestá a nemocnice hodnotiť, t.j. či treba príslušné oddelenie zrušiť alebo stačí zredukovať počet lôžok. Zároveň treba myslieť na to, ako sa uplatnia ľudia, ktorí takto prídu o svoju doterajšiu prácu.
Prísna lieková politika
Štát musí zabezpečiť, aby ľudia dostali lieky, ktoré potrebujú. Nikto nesmie mať ohrozené zdravie preto, lebo nemôže dostať liek, ktorý mu pomôže. Dnes je však situácia v tejto oblasti priam katastrofálna. Lieky často nedostať bez ohľadu na to, či sú bezplatné, alebo na ne treba doplácať. V tomto smere by mal veci pohnúť dopredu nový zákon o liečebnom poriadku. Podľa jeho návrhu by sme mali na Slovensku mať vyše 900 bezplatných liekov, na ďalších zhruba 3500 budeme doplácať.
V liečebnom poriadku sa však musí presadiť filozofia, že na každé ochorenie existuje aspoň jeden bezplatný liek, ktorý spĺňa najvyššie kvalitatívne požiadavky. Zároveň je treba zjednodušiť systém výnimiek, lebo sa stáva, že niekto pre komplikované ochorenie jednoducho môže brať iba liek z druhej kategórie. Takýto občan nemôže byť znevýhodnený a zdravotná poisťovňa mu musí liek zaplatiť v plnej výške.
Ale aj pri liekoch, na ktoré sa dopláca, treba uplatňovať princíp sociálnej únosnosti. Nemožno dopustiť, aby niekto musel doplácať mesačne niekoľko tisíc korún. Súčasná predstava preto obsahuje asi 56% liekov, na ktoré sa nebude doplácať viac ako 50 korún, pri iba necelých 30% liekov by doplatok mal presahovať 100 Sk. Lekári by mali byť nútení predpisovať lacnejšie lieky, aby občan nemusel veľa alebo vôbec platiť. V kategorizácii by sa mali uprednostňovať generické lieky, teda také, na ktoré už neexistuje patentová ochrana a môže ich vyrábať ktorýkoľvek výrobca. Ich cena je totiž výrazne nižšia.
Napokon treba robiť kroky aj smerom k obmedzeniu spotreby liekov. Reprezentatívna analýza, ktorú vykonali v troch okresoch Slovenska na vzorke 37 tisíc obyvateľov v roku 1998 ukázala, že občania s liekmi jednoducho plytvajú. Až 793 občanov si v lekárňach vyzdvihlo vyše 100 balení liekov (!), čo je jednoducho nespotrebovateľné množstvo. Šokujúcejší je aj fakt, že 2138 pacientov dostalo viac ako 5 balení antibiotík, pričom v skupine dvojročných a mladších detí 665 detí spotrebovalo viac ako tri balenia antibiotík! Takéto množstvo zásadným spôsobom oslabuje imunitný systém, upozorňujú špecialisti.
Rozbujnená korupcia
Nemožno obísť ani problém lekárov. Podľa spomínaného prieskumu v roku 1998 v troch okresoch predpisovalo 3152 pacientom lieky viac ako 5 lekárov! Môžeme len uvažovať, čo ich k tejto "aktivite" vedie. Lekári sú agresívne ovplyvňovaní distributérmi a výrobcami liekov. Vyznačujú sa v tom najmä zahraničné subjekty, ktoré ponúkajú rôzne zvýhodnenia a "pozornosti", ak sa budú predpisovať ich lieky. Tento problém je spojený s vysokou cenou liekov, v čom musí mať právomoci ministerstvo zdravotníctva a musí do cenotvorby liekov na Slovensku razantne vstúpiť. Nie je predsa možné, aby sa u nás predávali lieky drahšie ako na Západe.
Nemožno paušálne obviňovať všetkých lekárov, lebo asi každý z nás pozná aspoň jedného, ktorému nikdy nič nemusel ponúknuť. Lenže pravda je tvrdá: väčšina lekárov takých nie je, korupcia a úplatkárstvo sú rozbujnené najmä v nemocniciach. Ťažko by sme našli človeka, ktorý nemusel dať primárovi úplatok za to či ono vyšetrenie, o operácii nehovoriac. Často treba zaplatiť čo i len za hospitalizáciu. V tejto oblasti úplne zlyhávajú stavovské organizácie. Slovenská lekárska komora sa domáha väčších právomocí (a v novelách zdravotníckych zákonov, ktoré sú v parlamente, sa k nim aj dostáva), ale sama nevie urobiť medzi lekármi žiadny poriadok. Vôbec neháji česť lekárov napríklad aj tým, že sa zbaví takých, ktorí berú úplatky. Lenže aj tento problém treba otvorene riešiť, lebo za tie peniaze, ktoré vydajú ľudia na úplatky, by sa určite dala zdravotná starostlivosť skvalitniť.
Autor je hovorca SDĽ
