Reklama
Reklama

Miliardové úniky

Všetci sa zhodujú, že lesy sú národným bohatstvom, preto majú ostať v majetku štátu. SLOVO dostalo informácie, podľa ktorých sa však nevyužívajú v prospech všetkých. Náš drevospracujúci priemysel upadá aj preto, lebo viacerí správcovia štátnych lesov presadzujú nadmerný vývoz dreva, z ktorého však profitujú oni a nie štát.
Počet zobrazení: 455

Všetci sa zhodujú, že lesy sú národným bohatstvom, preto majú ostať v majetku štátu. SLOVO dostalo informácie, podľa ktorých sa však nevyužívajú v prospech všetkých. Náš drevospracujúci priemysel upadá aj preto, lebo viacerí správcovia štátnych lesov presadzujú nadmerný vývoz dreva, z ktorého však profitujú oni a nie štát.

Aj ministerstvo hospodárstva pokračuje v pochybnej politike vydávania licencií na export dreva. Okolo 40% územia Slovenska pokrývajú lesy, čím sme štvrtý najlesnatejší štát v Európe. V lesoch máme asi 384 mil. kubických metrov dreva, z ktorých sa ročne vyťaží takmer 5,5 milióna. Je celkom prirodzené, že sa drevospracujúci priemysel dostal u nás na vysokú úroveň. Vyrábal široký sortiment výrobkov od polotovarov až po finálne produkty na domáci trh i na vývoz a zamestnával desaťtisíce ľudí. To všetko je minulosťou. Lesy pre rôzne negatívne vplyvy (škodliviny v ovzduší, vode i pôde) chradnú a necitlivá transformácia narušila tradičné väzby lesného hospodárstva a drevospracujúcich závodov. Tých ostalo iba niekoľko a ich budúcnosť je čierna.

U nás je to tak

Spracovaním dreva sa na Slovensku živí asi 41-tisíc ľudí, ktorých podiel na hrubom domácom produkte dosahuje 8,1 a na celkovom vývoze SR 9,5%. Meter kubický dreva zhodnotia na 7450 Sk, čo pri vstupnej cene 1259 Sk znamená päťnásobné priemerné speňaženie. Niet nad čím jasať: v susednom Rakúsku zhodnotia vstupnú surovinu asi 14-násobne! Je to pochopiteľné, lebo drevo ako ekologická a obnoviteľná surovina opäť získava na popularite a západoeurópske krajiny podporujú lesníctvo. Na európskom trhu vzniká prebytok reziva, vyspelé štáty preto obmedzujú vývoz (nehovoriac už o vývoze surovej guľatiny) a uprednostňujú jeho spracovanie doma. Do zahraničia sa potom vyvážajú vysoko hodnotné výrobky, ktoré prinášajú vyššie zisky.

Prvým krokom "samostatnej" slovenskej vlády bolo zrušenie ministerstva lesného a vodného hospodárstva, čím sa zodpovednosť za komplexné využitie dreva dostala na plecia dvoch rezortov: hospodárstva a pôdohospodárstva. V roku 1993 sa však druhý Mečiarov kabinet vlastným uznesením zaviazal "presadzovať celospoločenský záujem komplexného spracovania dreva kapacitami na území SR, pri tom mať na zreteli zníženie nezamestnanosti, najmä v horských a podhorských oblastiach". Lenže už v tom istom roku stúpol vývoz dreva z 248 000 v roku 1992 na 460 000 kubíkov. V súlade s asociačnou dohodou medzi SR a EÚ sa od roku 1997 prestal regulovať vývoz dreva a zvyšovanie exportu nabralo hrozivé obrátky: v roku 1996 - 683-tisíc, 1997 - 1,081 mil. kubíkov, čo je približne štvrtina všetkého vyťaženého dreva v SR.

Drevársky a nábytkársky priemysel je na Slovensku v kríze najmä pre zastavenie bytovej výstavby i nízku konkurencieschopnosť v zahraničí. Vlani jeho strata vystúpila na 2 mld. Sk. Paradoxne k tomu veľkou mierou prispievajú štátne lesy, ktoré zvýšili ceny guľatiny až na úroveň európskych, ale jej kvalitu pre domácich odberateľov znížili. Výsledkom toho bol reťazový krach píl najmä na Horehroní, kde o prácu prišli stovky ľudí. Hoci 300 kubíkov dreva spracovaných doma vytvorí jedno pracovné miesto, my sme ich vyviezli milión.

Diskriminácia domácich

Jedným z negatívnych faktorov sú technické normy na drevo z roku 1985. Zatiaľ čo si zahraniční partneri určujú vysoké kvalitatívne požiadavky, domácich spracovateľov lesníci odbíjajú starými normami. Za tú istú cenu im predávajú menej, resp. nekvalitnejšie drevo. Napr. pri meraní priemeru výrezov guľatiny sa hodnoty zaokrúhľujú v zahraničí nadol, u nás opačne. Naviac tam sa drevo meria bez kôry, u nás s ňou, čo v praxi znamená, že pri tej istej cene (a povedzme aj kvalite) dostane domáci spracovateľ asi o desatinu metrov kubických dreva menej ako cudzinec. Zahraniční odberatelia dostávajú bežne 30-dňové lehoty splatnosti, ale slovenskí musia platiť vopred, v lepších prípadoch do 14 dní, čo sa pri súčasných podmienkach rovná likvidácii. Ľahko potom lesníci argumentujú, že vyvážajú, lebo domáci drevári neplatia.

Pokiaľ ide o kvalitu, zaráža, že pre Slovensko je jedľa i smrek na tej istej úrovni, ale pre vývoz sa jedľa stáva menej kvalitná a preto je lacnejšia. V dodávkach pre tuzemských spracovateľov sa vôbec neobmedzuje zastúpenie menej kvalitných drevín, ak pri exporte prekročí ich podiel päťpercentnú hranicu, znamená to presun do nižšej triedy a zníženie celkovej ceny.

Podľa našich informácií vedenie lesných závodov zvýhodňuje cudzincov aj inak. Deklaruje vývoz istého množstva dreva v určitej kvalite. Podľa toho vystaví faktúru na vysokú sumu. Colníci bez podrobného merania všetko potvrdia, až zahraničný partner vlastnými meraniami zistí napr. menší priemer alebo dĺžku guľatiny a dokonca aj horšiu kvalitu. Faktúru potom reklamuje, u nás ju "opravia" a v skutočnosti dostanú zaplatené menej.

Štát tak prichádza o stovky miliónov korún ročne, šéfovia lesných závodov naopak. Hovorí sa o veľkých úplatkoch, ktoré im "obchodníci s drevom" platia za takýto postup. Podobné veci sa vraj dejú na ministerstve hospodárstva, kde licencie na vývoz udeľujú už roky tí istí ľudia. To všetko vedie k finančným stratám štátu i likvidácii pracovných miest v nezamestnanosťou najviac postihnutých oblastiach. Ani jedno, ani druhé si dnes Slovensko nemôže dovoliť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama