Malá spomienka na veľkého človeka
Jedného dňa som na bratislavskej filozofickej fakulte v suteréne pri prednáške spoznala veľmi zaujímavého profesora. Na prvý pohľad ničím zvláštnym neupútal moju pozornosť, no keď som ho dlhšie počúvala, nechtiac som podľahla sugestívnemu kúzlu, ktoré vyžarovalo z jeho každého slova a gesta, ktorými sa obracal na študentov.
V posluchárni nás nebolo veľa, a nie každého si hneď získal. Boli aj takí, ktorým sa vari zdala čudná jeho zaujatosť pri sprístupňovaní antropologických súvislostí. Mne sa však páčilo rozprávanie o tom, ako sa dá z tvaru lebky odhadnúť inteligencia človeka a čosi som polonahlas, skôr iba tak pre seba, poznamenala. A profesor Karol Stráňai, lebo on to bol, sa na konci hodiny obrátil na publikom so slovami: "Som rád, že tu mám rebelov, čo radi protestujú." Zdalo sa mi, že sa pozeral pritom na mňa. Odvtedy som nevynechala ani jednu jeho prednášku.
Časom sa s viacerými poslucháčmi zblížil natoľko, že sa s nimi delili so svojimi predstavami o ďalšom rozvoji masovej telesnej výchovy. Jednou z nich som bola aj ja. Tak sa stalo, že som bola po jeho boku i na Trati mládeže, kde si prišiel svoje teoretické názory na vplyv fyzkultúry, ako sme vtedy vravievali, overiť na brigádnikoch. Spolu s nami preskakoval na telovýchovných kurzoch priekopy, aby nás naučil prekonávať všakovaké prekážky. V tom bol naozaj majstrom. Neraz som mu to aj zazlievala a hnevala sa na neho, keď nás na lyžiarskom kurze na Martinských holiach hnal do snehovej fujavice. No večerné prechádzky na lyžiach, na ktorých hovoril o veciach pre nás dovtedy takmer neznámych, mi navždy utkveli v pamäti. Prvýkrát so mnou ktosi debatoval tak otvorene a slobodne o živote, láske, práci, prírode, o vzťahu medzi mužom a ženou.
Neraz som si neskôr pomyslela na to, čo nám vštepoval do hláv, radil ako priateľ priateľom, ktorý nič nezľahčuje a nezakrýva. On zase hádam vycítil vo mne chuť rozmýšľať, hľadieť na svet inak, ako som to robila dovtedy. Kdekoľvek sme sa počas môjho štúdia na filozofickej fakulte stretli, či v lodenici na Dunaji, v prvomájovom sprievode, na majálese vo vysokoškolskom internáte v Horskom parku, ale aj potom neskôr, vždy ma tešila jeho prítomnosť. Veď svojou múdrou rozvážnosťou a úprimným nadšením pre fyzkultúru a kultúru človeka nenapodobiteľne ovplyvnil každého, kto sa dostal do jeho blízkosti. Pritom nikdy ani slovom, ba ani posunkom nenaznačil, že aj on je iba zraniteľný človek ako každý iný. No a ja vo svojej neomylnej božskej mladosti by som samozrejme nič také nebola ani predpokladala. A tak som len brala všetko to hlboko ľudské, čo mi tento, na prvý pohľad nenápadný človek nevdojak plným priehrštím poskytoval.
Autorka je spisovateľka a publicistka
Keď sme pred niekoľkými dňami oslovili univerzitného profesora Karola Stráňaia, aby prispel do ankety SLOVA k 55. výročiu SNP, netušili sme, že sa jeho odpovedi nedočkáme. Zahynul náhle po autonehode 31. júla vo veku nedožitých 94 rokov (narodil sa 13. októbra 1905). Počas Povstania v rodnom Rajci založil Revolučný ONV, pôsobil ako veliteľ rajeckého oddielu Čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika, neskôr Slovenskej národnej partizánskej brigády. Po zatknutí v januári 1945 ho odvliekli do koncentračného tábora v Mauthausene, kde sa tiež zapojil do ilegálnej činnosti. Po vojne sa venoval rozvoju telovýchovy aj ako teoretik, pedagóg (začas i dekan Fakulty telesnej výchovy UK v Bratislave), organizátor, publicista, autor viacerých vedeckých prác. Po novembri 1989 nechýbal na nijakom mítingu proti prejavom neofašizmu a rasizmu, ktoré organizovali bratislavskí odbojári, MDĽ a SDĽ. A nechýbal - hádam netreba zdôrazňovať, že ako aktívny športovec - ani na jednom ročníku Bielej stopy. Odtiaľ, z roku 1998 je aj fotografia, na ktorej stojí profesor Stráňai tretí sprava s číslom 29. "Mladí sú omnoho múdrejší, ako si myslíme. V každom z nás sa skrýva anjel aj čert. Úlohou rodiča, pedagóga je dosiahnuť, aby sa v mladom človeku prejavoval predovšetkým anjel," neraz zdôrazňoval a zvykol dodať: "Mladí ľudia má vždy inšpirovali k novému rozmýšľaniu." A my musíme dodať, že táto inšpirácia bola prinajmenšom obojstranná.
(mk)
