Prezentácia vlastnej malosti
Keď sa minulú stredu večer prechádzal po Hlavnom námestí v Bratislave generálny tajomník OSN Kofi Annan, väčšina obyvateľov nášho hlavného mesta ani nevedela, kto to je. Až keď holandskí a nemeckí turisti vybuchli nadšením, začali si podaktorí všímať, že ten černoch tu asi nie je ako turista. Smutná výpoveď o našich znalostiach sa však netýka iba jednoduchých ľudí.
Tesne po príchode vzácneho hosťa sa novinári na letisku opýtali Mikuláša Dzurindu, čo očakáva od tejto historickej návštevy. Premiér celkom vážne odpovedal, že dúfa, že Kofi Annan nám pomôže dostať sa do NATO. Ani viacerí slovenskí diplomati neverili svojim ušiam, keď to počuli. Asi by mal nášho predsedu vlády niekto taktne upozorniť, že Javier Solana a Kofi Annan sú síce obaja generálni tajomníci, obaja majú briadky, ale rozdiel tu predsa len je...
Oveľa trápnejšia situácia nastala počas tlačovej konferencie v budove vlády, kde Dzurinda vymenoval priority slovenskej zahraničnej politiky, no pojem OSN sa v jeho prejave neobjavil. Pritom mu vôbec neprekážalo, že vedľa neho sedí šéf svetovej organizácie, že podpora cieľov OSN je jedným z pilierov vládneho programového vyhlásenia v oblasti zahraničnej politiky, že sa Slovensko usiluje o členstvo v Bezpečnostnej rade OSN. Zato svojmu partnerovi nezabudol povedať, že sa chceme dostať do NATO, EÚ a OECD, že sme prijali zákon o jazykoch menšín a že od nás utekajú Rómovia. Živý dôkaz našej vlastnej malosti.
Pri porovnaní s návštevou Kofiho Annana v Českej republike by pozornosti verejnosti nemalo ujsť, že v Prahe sa o problémoch našich susedov prakticky nehovorilo. Česi správne pochopili posolstvo najvyššieho predstaviteľa svetovej organizácie a skôr sa mu usilovali demonštrovať svoju oddanosť ideálom OSN a záujem o riešenie globálnych problémov. Praha potvrdila fakt, že malý štát sa nemusí nevyhnutne prezentovať malosťou. Spomeňme si: keď sa prezident Václav Havel začal vyjadrovať k problémom svetovej politiky, spočiatku to na domácej scéne vyvolávalo úsmevy a chápalo sa to ako velikášstvo. Dnes sa tento postoj cení ako vzácny záujem. Keď vo februári tohto roku zomrel jordánsky kráľ Husajn, americká CNN citovala Havlove slová medzi piatimi najvýznamnejšími štátnikmi sveta. Žiaden zo slovenských predstaviteľov sa vtedy k smrti tohto muža nevyjadril. Považovali sme to za nehodné nášho vplyvu. Nuž, aj nás budú brať tak, ako sa sami budeme prezentovať.
Je zarážajúce, aká neznalosť až mytológia sprevádza na Slovensku aktivity spojené s fungovaním OSN. Pritom pre malý štát je vždy výhodné, ak nie životne dôležité presadzovať mechanizmy svetovej organizácie, mechanizmy medzinárodného práva. Premiér mal tú drzosť na spomínanej tlačovej konferencii vyhlásiť, že "slovenská vláda podporovala nálety na Juhosláviu preto, lebo stojí na rovnakých civilizačných hodnotách ako OSN". Pritom taktne prehliadol poznámku šéfa svetovej organizácie, že v prípade útokov NATO boli princípy OSN porušené.
Návšteva Kofiho Annana, ktorá mala pre mnohých priam magickú príchuť, by za určitých okolností mohla byť prelomom, signálom k obnoveniu a prehĺbeniu tradične dobrých zväzkov s touto organizáciou. To si však vyžaduje aj väčšiu rozhľadenosť našej politickej reprezentácie, ktorá vie neraz oveľa viac o tom, čo sa deje vo Východnom Timore ako v najdôležitejšej medzinárodnej organizácii na svete.
