Priveľa ambicióznych mužov
Opozícia má tému číslo jeden: referendum o predčasných voľbách a bezplatný vysielací priestor vo verejnoprávnej televízii a rozhlase. Nič na tom nemení fakt, že účastníkov všeľudového hlasovania zrejme nebude dosť. Hoci sa vraví, že keď Boh dá, aj motyka vystrelí.
Nech sa to skončí všelijako, už teraz opozícia zbiera prvé ovocie. Odkladajú sa dlho očakávané rozhodnutia vlády o reforme verejnej správy, séria sociálnych zákonov, novela ústavy... Referendum by malo vládnu koalíciu skôr zjednocovať ako rozdeľovať, no práve teraz, keď sa rozhoduje o jej ďalšom bytí či nebytí, prichádzajú Langošovi demokrati s návrhom na odvolanie ministra Pavla Koncoša. Ten zas v televízii verejne pripúšťa, že by sa súčasnej vládnej moci lepšie dýchalo bez Maďarov. SMK pre zmenu vydiera koaličných partnerov ultimátami, spojenými s pôdou neznámych vlastníkov a komárňanskou župou. Naozaj zamotané klbko, no prečo by ho mali rozmotávať práve tí, čo majú leví podiel na súčasnej abnormálnej polarizácii spoločnosti? S rizikom predčasných volieb zrejme počítajú nielen zástupcovia 12 rómskych strán, no i časť politického spektra od stredu doľava.
Sociálnodemokratická koalícia? Hmlistá predstava, ktorú rozvíjal veľkopodnikateľ Jozef Majský - vytvoriť z poslancov SOP, SDSS, zelených, časti HZDS a "rozumnejších" z SDĽ parlamentný klub a následne politický subjekt, dostáva jasnejšie kontúry. Podľa kandidáta na podpredsedu SDSS Rastislava Blašku jeho strana ašpiruje na to, aby sa stala jadrom širokej sociálnodemokratickej koalície. Je to odvážna vízia vzhľadom na to, že už pol roka vo výskumoch verejnej mienky SDSS dosahuje nulapercentné preferencie. Zo štyroch poslancov NR SR jej po odchode podpredsedu Jozefa Krumpolca do SDKÚ ostali iba traja. Zelení sú na tom podobne - v prieskumoch i v snemovni. Štvrté poslanecké kreslo, pôvodne, nie nezištne poskytli Pavlovi Prokopovičovi, predsedovi Únie živnostníkov, podnikateľov a roľníkov, ktorá zatrúbila ku kolektívnemu prestupu do SDKÚ. Napokon, s touto myšlienkou koketujú aj náčelníci SZS. Ich zakotvenie v pravicovej strane by sa stalo európskym unikátom. Dokumentuje to úpadok enviromentálnej politiky na Slovensku. Veď všetky aktivity v tejto oblasti už dávnejšie prevzali radikálne občianske združenia. Hlavným iniciátorom procesu fúzie stredoľavého priestoru, predseda SOP Pavol Hamžík má nepochybné ambície stáť i na čele budúceho zoskupenia, aj keď sa sám síce cíti byť skôr sociálny liberál ako sociálny demokrat. Ďalšieho potenciálneho partnera - Liberálnodemokratickú úniu - zosobňujú Ján Budaj a profesor Juraj Švec, ktorý vo vlaňajšej kampani vystupoval ako kandidát na prezidenta z pravicovoliberálnych pozícií. Ich stranícky kolega z DU Jozef Moravčík do SDKÚ tiež nemieni prejsť. V krátkom čase, keď Mečiar pripúšťal existenciu viacerých názorových prúdov v HZDS, považoval sa práve Moravčík za predstaviteľa sociálnodemokratickej platformy, ktorej nebola vzdialená predstava prechodu do SDSS. Nakoniec uprednostnil založenie DU. Pre nesúhlas s vytvorením SDK však za toto zoskupenie odmietol vo voľbách v roku 1998 kandidovať. Stredoľavá oscilácia bratislavskému primátorovi podľa viacerých pozorovateľov umožňuje, aby sa uchádzal o líderstvo v tvoriacom sa subjekte.
Takáto šanca sa nevylučuje ani v súvislosti s predsedom ponovembrovej vlády národného porozumenia Milanom Čičom, prvým podpredsedom strany Stredu. Hviezda jej šéfa, bývalého blízkeho Mečiarovho spolupracovníka Ivana Mjartana po raketovom nástupe Roberta Fica v Smere zhasla. Obaja spočiatku oslovovali približne rovnaký okruh ľudí, oficiálne ich cieľom bolo rozhodiť siete na sklamaných voličov HZDS. Ukázalo sa, že šíky tohto hnutia sú zatiaľ nerozleptateľné, a tak Fico viac chytá v rybníku terajšej vládnej koalície. Časť podnikateľov, ktorá sa krútila okolo Mečiara, no nemala záujem ho v záverečnej etape privatizácie sprevádzať i v opozícii, napokon uprednostnila perspektívnejšieho Fica, a nie Mjartana. To sa odzrkadlilo i na finančných možnostiach. Na základe série vyhlásení predstaviteľov Smeru sa dá ťažko hovoriť o ľavicovej orientácii. Preto sa nedá vylúčiť, že tí, ktorých znechutilo pôsobenie SDĽ v súčasnej vláde, sa ešte raz dočkajú hlbokého sklamania. Mnohých poslucháčov Sobotných dialógov SR prekvapilo, ako vedúci ekonomickej sekcie Sneru Roman Václavík tvrdo kritizoval ministerku Schmögnerovú z pravicových pozícií.
Po piatku, trinásteho Hamžík, Volf a ďalší pred očami verejnosti hamovali budúcu fúziu stredoľavých strán odkazom na to, že počkajú, ako sa vyvrbí 6. zjazd SDĽ. Ľudia okolo Petra Weisa totiž neodmietali myšlienku prestupu do SDSS, resp. širšej stredoľavej formácie. V piatok 13. októbra republikový výbor akceptoval v podstate všetky ich pripomienky k návrhu programových téz strany. To ovplyvnilo i závery sobotňajšieho zasadnutia platformy „SDĽ ako moderná európska socialistická strana“ u jedného z jej signatárov – lučeneckého primátora Jozefa Murgaša. Deklarovali, že neopustia rodnú stranu, ktorej venovali najlepšie roky života. Na druhý deň v relácii TV Markíza Na telo Koncoš, všeobecne považovaný za najtvrdšieho odporcu Weissovho krídla, prekvapujúco uvítal vytvorenie frakcie a prezradil, že i on sa pohráva s myšlienkou založenia pôdohospodárskej platformy.
Keď sme už pri Markíze, jej spolumajiteľ Pavol Rusko sa tiež netají ambíciami v stredoľavom priestore. Údajne by mu zatiaľ postačilo miesto prvého podpredsedu nového politického subjektu. Drží totiž v rukách tromf – televíziu, ktorej sledovanosť je vyššia ako čitateľnosť či počúvanosť všetkých denníkov, Slovenského rozhlasu a Rádia Twist dokopy. Napokon, najmä vďaka Markíze sa už zástupcovia jedného politického subjektu dostali do parlamentu, vlády i na najvyšší ústavný post. Dlhodobá propagácia podujatí Ruskovej nadácie na obrazovkách nie je náhodná. Navyše začal rokovať s ďalšími vplyvnými masmédiami. Aj takto sa robí stredoľavá politika. Najväčšou bariérou jej efektívnosti sú podľa všetkého vzťahy, či priam antinapätie medzi jednotlivými osobnosťami a osôbkami. Väčšina z nich už bola členmi viacerých politických strán rozličného zamerania (KSČ, VPN, HZDS ...), kde si v minulosti niekoľkokrát skočili do vlasov. Nie všetci voliči, ale zato mnohí si to dobre pamätajú.
