Referendové paradoxy
Politika má svoju pochmúrnu logiku. Platí, že ak povieš A, musíš povedať aj B a nakoniec sa môžeš týmto recitovaním abecedy dostať tam, kam si nechcel. Žiadnemu politikovi sa nedá vyčítať, že túži po moci. O tom vlastne celá politika je. Lenže, čo mu možno povedať, ak lezie do pasce, ak smeruje tam, kam mu cestu už pripravili iní?
Netreba byť odborníkom na politológiu, aby sme si uvedomili, že elektorát Smeru tvoria ľudia, ktorí vo voľbách v roku 1998 volili terajšiu vládnu koalíciu, no boli výsledkami jej politiky sklamaní. No na druhej strane ich nemožno považovať za potenciálnych prívržencov HZDS a SNS. Ak si chce Fico udržať svoju pozíciu, musí zdôrazňovať kritický postoj nielen voči súčasnej vláde, ale aj HZDS. Menovite voči Vladimírovi Mečiarovi. Výsledky prieskumov verejnej mienky ukazujú, že týchto sklamaných je značný počet a že ide predovšetkým o bývalých voličov SDĽ. Mnohé z našich zákonov, vrátane toho najvyššieho - ústavy, boli pred ôsmimi rokmi šité horúcou ihlou a obsahujú nebezpečné chyby. Týka sa to aj zákona o referende. Sú to chyby nielen technického charakteru - napríklad nie je určené, do akho času od konania petičnej akcie majú byť petičné hárky doručené do prezidentskej kancelárie, alebo do akej miery majú byť výsledky referenda záväzné.
Napríklad, aj keď v pripravovanom referende väčšina voličov odpovie kladne na referendovú otázku, že by parlament mal prijať ústavný zákon o predčasných voľbách, nemusí to poslancov vôbec zaväzovať k tomu, aby takýto zákon prijali. Bez ohľadu na výsledok referenda, o predčasných voľbách rozhodnú poslanci... Zatiaľ niet dôvodu predpokladať, že vládna parlamentná väčšina by sa rozhodla predčasne ukončiť svoje pôsobenie. Najmä ak výsledky prieskumov verejnej mienky jednoznačne ukazujú, že predčasné voľby by mali kontroverzný výsledok. Čo sa teda stalo? Prezident republiky referendum musel vyhlásiť. Podpisy boli v poriadku a otázka zjavne neporušovala podmienky predvídané zákonom. Konštatovala to aj väčšina posudkov právnych expertov vyhotovených pre prezidenta. On sám tiež dal jednoznačne najavo, že už nesmie záležitosti okolo referenda komentovať. I tak už povedal priveľa, napríklad v rozhovore pre Český rozhlas.
Kde je však pasca pre Fica a jeho Smer? Veď, zdá sa, práve on je v najvýhodnejšej pozícii. Preferencie Smeru stúpajú a teda práve on môže najviac získať z predčasných volieb. Lenže Mečiar je majstrom nečakane účinných politických ťahov. Keďže nik nevie vyčísliť, ako by sa voľby skončili, súčasná vládna väčšina neuzná prípadný kladný výsledok referenda. Podľa ústavy má zákonodarnú moc výlučne parlament a predčasné voľby možno vyhlásiť iba ústavným zákonom. Pasca na Fica je v tom, že bude musieť akceptovať kroky, ktoré Mečiar urobí, ak sa parlament odmietne rozpustiť. Darmo sa teraz od Mečiara dištancuje, tak ako povedal A, keď vyzval svojich potenciálnych voličov, aby išli hlasovať na referendum, tak bude musieť povedať B a podporiť Mečiarove protestné akcie. Tie isto budú a my iba nevieme aké. Vyhlásením referenda a stanovísk politických strán k nemu sa už rozbehli mechanizmy, ktoré sa nedajú zastaviť. Marenie referenda je predsa trestný čin. Ľudia sú kvôli súčasnej ekonomickej situácii nahnevaní a hnev oslabuje racionálny úsudok. Teda výsledok referenda nemožno s istotou predvídať. Najhoršie na všetkom je tá okolnosť, že polarizácia našej spoločnosti sa zväčší, možnosť hrať sa na toho tretieho, ktorý zhrabne výhru a všetkým sa vysmeje, už tu jednoducho nebude.
