anketa

Nedalo nám, aby sme sa s prichádzajúcim školským rokom neobrátili na pedagogických pracovníkov s otázkou: "Aké problémy evidujete vo vašej škole? Ktoré z nich považujete za najnaliehavejšie?" Odpovede boli nasledovné:

Mgr. Mária Gajdošová, Stredná zdravotnícka škola, Braneckého ul., Trenčín: V prvom rade je naším najväčším problémom skutočnosť, že nemáme vlastnú budovu. Tá, ktorú máme k dispozícii, je prenajatá od Biskupského úradu z Nitry. Bolo by dobré, keby nám mesto dopomohlo získať nejakú ďalšiu, lebo za túto platíme vysoký prenájom. Samozrejme, odčerpáva nám to financie a nemôžeme si dovoliť zaobstarať iné potrebné veci. Zmluva je platná ešte dva roky, avšak tento problém sa snažíme riešiť prostredníctvom mesta a krajského úradu už teraz. Nemáme peniaze na kupovanie nových učebných pomôcok. Sme odkázaní na drahšie laboratórne vybavenie, lebo v našom odbore zdravotnícky laborant je prístrojová technika náročnejšia. Do plánu si vždy dávame aj nákup väčších základných prostriedkov, ale tie môžeme dostať vždy iba v obmedzenom množstve. Učebnice pre nás zatiaľ problémom nie sú. Potrebujeme zväčša odborné, tie však máme k dispozícii. Na druhej strane nám učebnice chýbajú v novootvorených učebných odboroch, ale toto riešime priebežne. S čím nemáme absolútne žiadny problém, je kvalifikácia pracovníkov, napriek tomu, že máme veľa odborných predmetov, napríklad špecializácia pedagogika, ošetrovateľstvo alebo psychológia. Jedine tam azda nie je doriešené, že kolegyne, ktoré s touto aprobáciou končia na Martinskej univerzite, nemajú pedagogické vzdelanie.

RNDr. Mária VasiĽová, ZŠ Gelnica, Hlavná 121: Najviac nás trápi nedostatok finančných prostriedkov. Aby som bola konkrétna: nemáme natreté všetky tabule, v škole máme priestory, kde sa 14 rokov nemaľovalo - odkedy bola budova odovzdaná do prevádzky - okolo školy nie sú natreté ploty, pri vstupe do budovy opadáva dlažba a obklady, drevené obklady sú spráchnivené, linoleum na chodbách je zničené, telocvičňa a bazén sú v dezolátnom stave… Nejaké peniaze sme dostali od ministerstva školstva, máme totiž aj takmer storočnú budovu, kde sme opravovali chlapčenské sociálne zariadenia. Rovnako sme tam riešili problémy s dažďovou vodou, momentálne nám odkiaľsi uniká voda… Azda jediný problém, ktorý nemáme, sú učebnice.

Mgr. Marek Szitás, ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským, Komárno, Eötvösova ulica 39: Finančné problémy sú u nás na prvom mieste. Sme "socialistická stavba", teda veľká, a stále potrebujeme čosi opravovať. Potrebovali by sme ťažké tisíce, a tie nemáme. Na udržiavanie chodu školy dostávame tak málo peňazí, že keby nebolo sponzorov a rodičov, neviem, ako by sme prežili. Oprava strechy - samozrejme rovnej - opravy okien, nátery… Ak to takto pôjde ešte rok-dva, tak sa nám to tu rozpadne. Treba investovať obrovské čiastky. Dostali sme už všelijaké sľuby o tom, že sa to bude riešiť. Uvidíme. Právnu subjektivitu budeme mať až od januára, zatiaľ takéto záležitosti prechádzajú cez odbor školstva. S kvalifikáciou pedagógov nemáme absolútne žiadne problémy, teraz sme, bohužiaľ v dôsledku zvyšovania úväzkov museli dvoch prepustiť. Máme aj mladých učiteľov, sme situovaní v strede mesta a záujem mladých tu je. Horšie je to s učebnicami. Sú tam veľké plány a sľuby, najmä čo sa týka špeciálneho vyučovania slovenského jazyka pre deti, ktoré schválilo ministerstvo školstva. Je to veľmi efektívny spôsob výučby, praktizovali sme ho päť rokov. Vlani, keď boli deti ešte v piatom ročníku, dostali sme sľub, že v tomto spôsobe výučby budeme môcť pokračovať. Deti začínajú šiesty ročník a ešte stále nemáme potrebné učebné pomôcky. Ani pre piatakov, ani pre šiestakov. Boli by sme veľmi radi, keby v tom deti mohli pokračovať.

Mgr. Ľubomír Raši, riaditeľ ZUŠ, Hodžova ul. Lipt. Mikuláš: Ako každá iná škola, aj my máme finančné problémy. To však vôbec nepovažujem za prioritnú skutočnosť. Tou je fakt, že nedokážeme uspokojiť záujem verejnosti. Na školu je nápor a centrálny nedostatok financií nás obmedzuje nielen čo sa týka počtu učiteľov, ale aj z hľadiska priestoru. Skutočne nedokážeme pokryť existujúci záujem, a to považujem za úžasne dobrý znak. Rovnako finančné zdroje nám neumožňujú prijať väčší počet učiteľov. Školy mávajú problémy s nedostatkom financií, ale napríklad aj s tým, že sa znižuje počet žiakov. My vnímame tento problém trocha inak: financií je síce málo, ale populácie je čoraz viac a viac. Prevádzka školy a opravy nás samozrejme tiež niečo stoja, ale nepatríme medzi frfľošov a do riešenia týchto otázok sa aktívne zapájame aj sami. Štát nám pomáha, kým má silu, ale aj my hľadáme ďalšie možnosti a zdroje. Prežijeme preto, lebo chceme prežiť. Nestojíme so založenými rukami a nehovoríme, že sa nedá, lebo štát nemá. Napríklad nám vybuchla kotolňa. Ale vyriešime to, aj keby sme ju mali sami dostavať. Sme optimisti a v tomto nachádzame priateľov.