Do diskusie
Ako Košičan nemôžem mlčať
Na poslednom zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Košiciach poslanci väčšinou hlasov schválili zámer odpredaja mestských lesov s rozlohou takmer 20 - tisíc hektárov. Jediným dôvodom tohto kroku je získanie potrebných miliárd na splatenie dlhov, ktoré mesto má. Návrh bol schválený napriek tomu, že pred rokovaním podpísali viaceré významné osobnosti výzvu poslancom, aby dokument o odpredaji mestských lesov súkromnému vlastníkovi stiahli z rokovania a aby tento vážny krok, ktorý v budúcnosti zásadne ovplyvní život všetkých občanov, riešili spolu so svojimi voličmi formou verejnej oponentúry, prípadne cestou mestského referenda. "Stromy rastú storočia, nepredajte ich za jeden deň", končí sa výzva. Nechápem, hoci som sám ľavicovo orientovaný človek, skutočnosť, že poslanci za SDĽ, ktorý majú v prvom rade chrániť záujmy ľudu, bez ohľadu na majetkové pomery toho - ktorého občana, boli hlavnými iniciátormi tohto kroku. Veď, prečo si, okrem iného, neuvedomili, že práve KDH svojím, v tejto otázke správnym, postojom získalo a oni stratili ďalšie preferencie. Nemožno predsa konštatovať, že nik lesy z mesta neodvezie. Ako povedal jeden z poslancov SDĽ: "Lesy nie sú hovädzí dobytok, aby ich niekto po kúpe odohnal z Košíc." Tým rozosmial prítomných v sále. V tomto prípade skutočne nejde o výrub a odvoz kvalitného dreva za hranice, ako sa to udialo v mnohých iných častiach Slovenska. V prípade košických lesov však ide o čosi iné. Ak ich vezme súkromný majiteľ, pravdepodobne zahraničný, ktorý dá za ne dve miliardy slovenských korún, tak stromy rúbať nebude, lebo by na tom prerobil. On les postupne zhodnotí, v lukratívnych miestach dá zámožným povolenie na výstavbu objektov za patričné "výkupné" , alebo postaví vily či hotely sám a príde čas, keď už bežní občania, ale ani niektorí mestskí poslanci nebudú môcť zájsť do lesa nadýchať sa čerstvého vzduchu, alebo nazbierať si huby či lesné plody, lebo za vstup sa bude musieť platiť.
Viliam Gallo, Košice
Budúcnosť zabezpečí právny štát
Mnohé dnešné problémy a kauzy vznikli priamo alebo vyšli na povrch neskôr a šíria sa z podhubia minulej moci z rokov 1994 až 1998. V tom čase sa najviac porušovali elementárne zásady demokratického a právneho štátu. Všetko sa dialo podľa pravidla: Víťaz volieb berie všetko. Nezaškodí uviesť niekoľko príkladov a položiť si otázku: Ako, za koľko a z akých príjmov bolo možné nadobudnúť a exkluzívne zariadiť penzión Elektra v Trenčianskych Tepliciach? Väčšina pánov sa angažovala, rozličnými formami a metódami skryte alebo otvorene podporovala predstaviteľov moci, ktorá ich dosadila na zastávané posty. Je ich dosť, preto aj preferencie sú také, aké sú. Obnova našej dôveryhodnosti a dobrého mena v zahraničí vyžaduje obrovské úsilie a nemalé finančné prostriedky ako daň za chyby a svojvôľu bývalej moci. Z úst najvyšších predstaviteľov opozície počuť na adresu terajšej vládnej koalície neuveriteľné táranie. Hovorí sa, že účel svätí prostriedky. Oni svoj cieľ už dávno dosiahli, keď sa nezaslúžene a rýchlo nabalili. Dnes potrebujú odviesť pozornosť verejnosti a zvaliť vinu za biedu, ktorú po sebe zanechali, na súčasnú vládu. Všetko svedčí o tom, že budúcnosť našej krajiny a lepší život občanov má len jednu alternatívu, ktorou je demokratický a právny štát bez politických špičiek HZDS a SNS.
Ján Hruška, Martin
Z partizánskych spomienok
Priúčaniu sa bojovému partizánskemu správaniu v horách - to bola veru tvrdá škola. V rojniciach po povele "Vpred" sme absolvovali krst v skutočnom bojovom útvare. Vyraziť však do útoku proti nepredpokladanému obrnenému vlaku znamenal osudový zvrat v mojom partizánčení. Potom som sa mohol s prestreleným kolenom iba bezmocne prizerať zo skrýše v priekope s vysokou trávou na kruté likvidovanie zranených spolubojovníkov. Bol to prituhý zážitok pre moju 23-ročnú mladosť. Po noci strávenej v priekope ma ráno našiel pastier, ktorý išiel okolo s kozami. Sľúbil mi, že ma v noci odnesie k sebe. No nedočkal som sa. Ďalšie ráno mi prišiel oznámiť, že u nich v noci spali nemeckí vojaci. A tak bude vraj treba počkať do večera. Priniesol mi aspoň chlieb a mlieko. Predpoludním ale môj úkryt objavili šantiace deti a nadšene, vykrikujúc o partizánovi, bežali cez celú dedinu. Prišli teda nemeckí vojaci a na voze s hnojom ma odviezli na veliteľstvo. Skôr ako prišiel veliteľ Nemcov, náhodou sa pri mne pristavil vodič auta zo slovenskej vojenskej nemocnice v Prešove a podujal sa previezť ma k nim. Tam ma ukryli na lôžko a previazali mi oko, ktoré bolo akože zranené. Nemecký veliteľ potom zúrivo hľadal partizána s prestreleným kolenom, no márne. Ako slovenského vojaka ma neskôr liečili v tamojšej nemocnici. Takto sa skončil môj dramatický zážitok spred 56 rokov.
Ján Osvald, Levice
