Alternatíva k transformácii existuje
V 24. čísle tohto týždenníka na 1. strane v článku, ktorý uvádzal besedu Klubu nového SLOVA Milanom Ftáčnikom vnútri novín, bola oponovaná myšlienka tohto podpredsedu SDĽ s ďalšími účastníkmi. Je prirodzené, že M. Ftáčnik ako minister vo vláde, kde majú silné zastúpenie v sociálnoekonomických rezortoch práve členovia SDĽ, obhajoval postup vlády i týchto ministrov konštatovaním, že iná rozumná alternatíva k tej súčasnej ekonomickej transformácii neexistuje.
Ale na prebiehajúcej diskusii zaznelo aj to, že vlastne SDĽ vôbec nevyužíva svoj mozgový potenciál sympatizantov, členov i socialisticky orientovaných ekonómov a vlastne aj Národohospodárska komisia SDĽ vedená profesorom Jozefom Košnárom akosi pri týchto aktivitách "zaspala". Robert Fico svojím odchodom akoby "uniesol" komunikáciu a diskusiu odborníkov na aktuálne spoločenské a ekonomické témy z prostredia SDĽ. Takže ako človek, ktorý sa "motá" okolo analýz v mikroekonomickom prostredí, v manažmente, marketingu, ľudských zdrojoch a obchode a moje meno je natoľko známe, že niektorí redaktori Pravdy si hoja svoj odchod od socialistickej orientácie jeho verejným zosmiešňovaním, môžem potvrdiť, že alternatívy existujú. Akurát sa nedajú uplatniť v politicko-koaličnom kŕči, ktorý ťaží slovenskú spoločnosť v roku 2000.
Tou alternatívou je cieľová orientácia na ťažkosti voliča a nemajetného občana SR bez ohľadu na jeho politické presvedčenie. Ak sa podarí dať socialistom dokopy skupinu odborníkov, ktorí si ako prioritu namiesto kráčania do Európy, či na brehy Atlantiku a namiesto makroekonomickej rovnováhy vypočítanej úradníkmi z Bruselu či bankovými úradníkmi zo Svetovej banky vytýčia najmä, aby prestal byť občan ohrozený ekonomicky, morálne a bezpečnostne, tých alternatív bude niekoľko a každá bude lepšia ako tie Miklošove. Pretože treba otvorene potvrdiť, že ministri SDĽ plnili celé dva roky Miklošov pravicovo-liberálny program voľnej hry globálnych trhových síl a sociálnej reštrikcie, ktorý sa mimochodom nepáči už ani pápežovi Jánovi Pavlovi II. Tento program totiž nepriniesol nič iné, len ďalšie schudobnenie minimálne 1,5 milióna dôchodcov, 0,5 milióna nezamestnaným a určite aspoň poldruha miliónu ľudí, ktorí sa živia prácou svojich rúk a hlavy či už ako námezdne pracujúci, alebo ako živnostníci.
Za žiadne privatizačné machinácie nikomu neodňali súkromný majetok a zabavené financie, žiadny z vládnych činiteľov sa ani len nepokúsil o taký rozvojový impulz, ktorý by týmto ľuďom umožnil pracovať a zabezpečil im dôstojnú existenciu a solídne perspektívy. Ak sa však SDĽ dnes nespamätá a nezačne uplatňovať alternatívy vychádzajúce z princípov ochrany obyvateľov pred sociálnym zbedačením, kriminalitou a sociálnou nespravodlivosťou, ujdú jej aj poslední prívrženci do HZDS a do Smeru.
