Osobná Mečiarova porážka
Hlavný iniciátor referenda o vypísaní predčasných parlamentných volieb neuniesol osobnú porážku ako chlap. Na tlačovej konferencii ho po zverejnení informácií o "katastrofálnej" neúčasti občanov zastupoval tajomník HZDS-ĽS Jozef Grapa s mladým Jozefom Božikom, na televíznu besedu s lídrami parlamentných strán zase poslal podpredsedu hnutia Jána Gabriela.
Možno išiel Vladimír Mečiar na pivo, ako avizoval tesne pred referendom, hoci v interview pred niekoľkými dňami zdôrazňoval, že alkohol vôbec nepije. Alebo sa vybral "za medveďmi", ako tvrdil, keď chodieval vo funkcii premiéra ešte za VPN trucovať na chatu do hôr. V každom prípade mal by o čom rozjímať. Veď ide o jeho tretiu osobnú porážku počas posledných dvoch rokov po neúspešných voľbách do Národnej rady SR v septembri 1998 a vo voľbách hlavy štátu na jar 1999. A keď už je taký grand, čo keby tých 160 miliónov, o ktorých sa vďaka referenda štátna pokladňa ochudobnila, zaplatil? Napríklad zdravotníctvo alebo školstvo priam volá po korunkách. Mečiar by mohol vypísať zbierku medzi svojimi privatizérmi. Hádam sa všetci i so svojimi miliardami nestratili na španielskom azúrovom pobreží.
Bomba vybuchla, ale...
Predseda HZDS-ĽS by mohol zverejniť aj názov agentúry, na ktorú sa odvolával, keď sa dušoval, že sa na plebiscite o osude Dzurindovho kabinetu zúčastní viac ako polovica oprávnených voličov. Pravdepodobne ide o tú istú "inštitúciu", ktorá pred dvoma rokmi Jánovi Ľuptákovi našepkávala, že ZRS vyhrá voľby: obaja zrejme svojrázny sociologický výskum organizovali na straníckych mítingoch. Jednoducho za týmito bonmotmi nebola ani smietka pravdy.
Napriek tomu iba 20-percentnú účasť neočakávali ani tie z Mečiarovho pohľadu najpesimistickejšie odhady stavu verejnej mienky, ktoré vykonali renomované firmy. Už sa môžeme tešiť na slovné kľučkovanie ich šéfov, keď budú vysvetľovať, prečo sa pri prorokovaní výsledkov všeľudového hlasovania až tak sekli. Vari rátali so štatistickou chybou, ktorá vychádzala z expremiérových vyhrážok, že sa v prospech referenda 48 hodín pred jeho konaním zvráti názorová hladina? Mediálna bomba naozaj vybuchla - oznámením, že k referendovým schránkam prišla sotva pätina občanov a ani jeden okres nedosiahol 50-percentnú účasť. Ide o podstatne nižší počet ľudí, akým disponuje tradičná volebná základňa HZDS-ĽS. Pritom svojich členov aktivizovala aj SNS, KSS, ZRS, Ficov Smer či Mjartanov Stred.
Nešlo o hlas ľudu
V našich zemepisných šírkach referendum postupne stráca na vážnosti. Netreba sa tomu čudovať, veď iniciátorom hlasovaní na celoštátnej úrovni, ktorí sa farizejsky skrývali za hlas ľudu, išlo iba o úzke politické záujmy. Na jeseň 1994 si chceli v predčasných voľbách vylepšiť skóre ľuptákovci referendom o preukazovaní pôvodu príjmov privatizérov. Na jar 1997 došlo k zneužitiu otázok ohľadom priamej voľby prezidenta a vstupu SR do NATO, kam nás dosiaľ nik oficiálne nepozval, a k následnému zmareniu referenda. Vodu na mlyn Mečiarovmu hnutiu malo pre dvoma rokmi v deň parlamentných volieb nahnať zase populistické hlasovanie o zákaze privatizácie strategických a energetických podnikov. A to nepripomíname ďalšie pokusy v réžii HZDS a SNS o plebiscity s protiústavnými otázkami, ktoré sa skončili totálnym fiaskom.
Nie náhodou Klausova ODS a ostatné pravicové strany v Česku pri odbíjaní opakovaných návrhov vykonávacieho zákona o všeľudovom hlasovaní argumentujú negatívnymi skúsenosťami Slovenska. Napriek tomu, že Ústava ČR a Listina základných práv a slobôd existenciu referenda predpokladá a Európska únia ho od svojich súčasných i budúcich členských krajín požaduje. Aj v najnovšom prípade sa Mečiar oháňal vôľou národa. Pritom sme boli opäť svedkami manipulácie s podpismi vyše pol milióna občanov na petičných hárkoch, ktoré predložili prezidentskej kancelárii až po polroku, kalkulujúc s termínom konania referenda. Ani to mu nepomohlo.
Prvý Ficov debakel
Aj Robert Fico by sa mal zamyslieť nad sebou a vyvodiť personálne konzekvencie voči radcom, ktorí mu odporučili zamotať sa do Mečiarovej pasce. Smer prvú zaťažkávaciu skúšku nezvládol. Jeho sympatizanti Ficove výzvy ignorovali, veď iba 12 percent z nich sa zúčastnilo na referende. Prečo podstúpil toto riziko, prekročil postoj konštruktívneho kritika a otvorene sa pridal na stranu opozície? Asi k tomu prispela nervozita z klesajúcich preferencií. Pomaly sa stráca efekt zo všetkých strán bitého politika a po realistickom hodnotení vládnucich pomerov verejnosť od mladého ambiciózneho muža očakáva aj recepty na boľačky tejto spoločnosti a nové výrazné tváre v strane, o ktorých Fico stále hovorí, ale akosi nevystupujú z jeho tieňa. Mečiar hodil na poslednom televíznom okrúhlom stole udičkou práve smerom k nim, keď vyhlásil, že budúcu vládu zostaví iba HZDS-ĽS a Smer. Docielil však opak. Opakované výroky, že nebude na vládnej úrovni spolupracovať so stranami, ktoré sa negatívne stavajú k integračným zámerom SR, odradili tradičných voličov SNS. A tak referendum bude mať zrejme dohru práve v opozícii.
Samozrejme, bolo by hlúpe tvrdiť, že 80 percent voličov automaticky podporuje Dzurindovu vládu. Svojím dielom prispela celková nechuť obyvateľstva z politiky a z politikov. Predstaviteľom rozhašterenej koaličnej štvorke by najviac uškodilo, keby zaspali na vavrínoch. Svätomartinské referendum by mali chápať skôr ako novú, no možno poslednú šancu, ktorú im dali občania.
