Filipiky

Sociológia chaosu

Moderný svet vymyslel novú vednú disciplínu: sociológiu chaosu. Vivat! Progres nezastavíš. Ešte mi doznievajú v ušiach chichoty politikov nad neúspechom plánovaného ekonomického systému. Prehnali to kultropčíci socializmu. No slobodný systém trhového chaosu a demokracia zlodejstva je výsmechom už pri zrode. Koniec tisícročia predznamenáva potrebu vytriezvenia a novej humánnej iniciatívy v ľudstve. Ešte sa dejiny krútia a musia krútiť. Ešte sa ľudstvo pachtí po pravde života. Ešte človek túži vystúpiť z chaosu.

Pravda a lesť

Keď Prométheus modeloval ľudský rod, vymodeloval jedným ťahom aj Pravdu. Mala sa stať sudkyňou ľudí. A raz, keď Zeus povolal Pravdu, využila Lesť nestráženú chvíľu a ako učnica Prométhea sa ukradomky pokúsila napodobniť Pravdu. No nestihla to, a predovšetkým jej nestačila privyrobiť nohy. Prométheus dal obe sochy vypáliť a vdýchol im dušu. Pravda odvtedy kríva svetom. Bohyňa lesť sa zakráda, sleduje ju a kde len môže, miesto nej súdi a rozsudzuje. Je múdra, to sa musí nechať. Zväčša jej ľudia skôr uveria ako statočnej Pravde. Viete, kým sa tá prišuchce na miesto činu... Ako v prípade Galilea Galileiho, ktorého rehabilitovali až nedávno.

Zbierať zberbu

Múzeá mi pripomínajú hrobky starej materiálnej kulúry. Pošťastilo sa artefaktom a prežili. Ich súputnikov spálili do tla, alebo ich rozbité odhodili do smetí. Ale aj tam sa niekedy zatúla civilizovaný človek nového veku a vyhrabe, pozliepa, obnoví a trochu aj ozvláštni veci dávne. A odrazu stúpnu na cene. Začnú sa o ne ľudia zaujímať dávajúc za ne o to neprimeranejšie sumy. O čo viac sme nimi pohŕdali, na smetiská vláčili, ba aj do nich kopali vo svojej dobe, o to si ich viac považujeme. Aj keby to boli aj poobíjané sochy napodobňovateľov. A koľkokrát podstúpia ľudia aj riziko hanby a odhodlajú sa ku krádeži. Tak akosi vznikajú pokladnice zabudnutej ľudskej minulosti. Alebo sa len časť ľudí rada pozerá na staré, ale úchvatné ľudské osloviny?

Ľud

Páčia sa mi najmä tie myšlienky, ktoré sa nepáčia ľuďom, ktorí sa nepáčia mnohým z nás, čo sa nazývame ľud. Kto sme my, ktorí sa nazývame ľud? To je tajomstvo nášho občianskeho zoskupenia. Žije len v ilegalite. Nemáme sekretariáty, ani poslanecké kluby, ale pôsobíme všade. Keby sme sa všetci poznali, možno by sme sa nakoniec rozchádzali v zlom. Len ako ľudia. To sme my, ľudia v pomnožnom čísle. Lebo my, ľudia, nie sme, ani keď sme mnohí. Ak sa aj stretneme, buď sa zjednotíme a sme jeden, alebo sa rozídeme. To je podstata kategórie, ktorú sa mi trochu podarilo osvetliť. Ale viac vám už nemôžem prezradiť. Sme totiž najtajomnejšia sekta. Sme výcuc z ľudstva. Už ste ma pochopili? Asi budete patriť medzi neho. Ľud.

Totalita je ako had

Nielen tlama, ale aj brucho, ba ešte i chvost patrí príšere zvanej totalita. Každý o nej vie, ale skúste ju vypátrať. Odrazu niet tota Lity. Ba ešte i disidenti, ako jej ovocie prevzali jej zbrane. Snaha vyvliecť sa z hadej kože je, takpovediac, genetická. Ale zlieniť sa môže len mladý organizmus. A čo, ak jazvy dostali už genetickú pamäť? A už majú svoj kód v sústave chromozómov? A ak v mladej generácii zakotvila ako mladá príšera chamtivosti a sebectva?

Bez hviezd aj vtáky blúdia

Ľudská spoločnosť si vyvára osobitý typ nebasklonu plného hviezd. Podľa nich potom formujú lietadlá, autá, módu, mravy, dozrievajú ich epigóni i geniálne originály a samozrejme politika, spravodlivosť, demokracia a sloboda a všetky tie nehmotné tovary, ktorých cenu tiež určujú podľa hviezd. Aj keď už prestali žiariť, ešte by sa radi aspoň blysli. A vtedy sa na nich vešajú ich súputníci a obdivovatelia, najmä tí, ktorým sa nedostalo tepla a výrobkov z tamtých čias.

Ikarov syndróm

Lietadlo sa pri istej rýchlosti vznesie na krídla, ale len ak ich nastavíme na vzdor. Keď Ikara napomínal skúsenejší Daidalos, aby neletel k Slnku, lebo sa mu roztopí vosk, ktorým lepili krídla, chcel zabrániť práve tomuto vzdoru. Mýlil sa. Príčina bola v malej rýchlosti. Odvtedy mladí ľudia musia vedieť, že ak chcú lietať, musia mať okrem rozjazdovej dráhy aj patričnú rýchlosť a ešte onen Ikarov Syndróm - vzdor. Musia nastaviť krídla na vzdor a vzoprieť sa konvenciám, musia sa vzoprieť zákonom zotrvačnosti i samotným géniom, u ktorých sa priúčali. Hmota násobená rýchlosťou plus vzdor sa rovná vzletu. Len prosím vás, nie až k Slnku. Nie som si celkom istý, či aj Daidalos nemal trochu pravdy.

Na čele ľudstva

Vždy zvykol chodiť na čele ľudstva. Či už ho bolo málo a či celá manifestácia. Išiel v čele a buď sám niesol zástavu, alebo velil zástavníkom. Keď nevládal, tak ho i niesli, ale opäť na čele sprievodu. Nik sa nepredbieha, všetci sú uzrozumení, že On je na čele. Štyria Ho podopierajú ako corgoni budovu mestskej polície. Na svojich krčných stavcoch Ho nesú a On akoby ešte kráčal. A opäť na čele. Nikto nechcel prerážať trpkú atmosféru iba On, ako vždy. Tentoraz je na čele sprievodu smerom do večnosti. O komže to? Akože, to o Ňom.