Strata nádeje na lepší život

Prakticky všetky médiá, u nás i v Česku, si spomenuli na 33. výročie vpádu vojsk Varšavského paktu na naše územie. Táto invázia znamenala, že sa na dlhý čas stratila nádej na lepší život pre väčšinu obyvateľov našej krajiny. Onedlho nasledovali masové čistky.

Keď sa hovorí o odkaze obrodného procesu v roku 1968, pripomínajú sa predovšetkým jeho politické ciele. Už od marca 1968 prestala existovať cenzúra, na krátky čas vládla taká sloboda slova, aká nebola nielen v minulosti Slovákov a Čechov, ale v dohľadnej budúcnosti sa jej už asi ani nedožijeme. Bolo to prvé z ľudských práv, ktoré u nás reálne existovalo. Čoskoro mali nasledovať ďalšie. Medzi nimi napríklad náboženská sloboda.

Preverenie komunistov

Akčný program KSČ predpokladal zavedenie politickej plurality. Iné politické strany v Národnom fronte už mali byť formálnymi organizáciami. Politická moc komunistov sa mala preveriť v slobodných voľbách. Navyše sa mala obnoviť sociálnodemokratická strana, ktorej existencia by umožnila dať reálny politický základ diskusiám o rôznych formách socializmu. Súčasťou obrody bola aj snaha o rehabilitáciu obetí politických procesov z päťdesiatych rokov. V roku 1968 už v tomto prípade nešlo iba o nespravodlivo postihnutých komunistov, ale o všetky obete vykonštruovaných procesov. Súčasťou politického programu obrodného procesu bolo nielen spravodlivé vyriešenie vzťahu Čechov a Slovákov, ale aj postavenia národnostných menšín. O svoje práva sa práve vtedy začali hlásiť napríklad aj Rómovia.

Tretia cesta

Lenže obrodný proces mal nielen svoj politický, ale aj ekonomický program. Ten spočíval v uskutočnení nielen všestrannej demokratizácie spoločnosti, ale aj radikálnej ekonomickej reformy. Tu prichádzame k otázke, ktorá je z odkazu obrodného procesu v roku 1968 najviac spochybňovaná. Podstatou Šikovej reformy bolo zavedenie socialistického trhového hospodárstva. Znamenalo to zaviesť takú reformu systému centrálne direktívneho riadenia ekonomiky, ktorá by znamenala jeho postupnú likvidáciu a nahradenie trhovým mechanizmom. Vo vtedajšom Československu neexistoval žiaden priestor na súkromné podnikanie - teraz sa mal vytvoriť. Takýto ekonomický model sa nazýva "tretia cesta".

Sen o demokracii

Je trpkým paradoxom, že možnosť jeho existencie dnes vyvracajú prívrženci "čistého trhu" skoro rovnakými argumentmi, ako Šikovu reformu kritizovali ekonomickí teoretici tzv. normalizácie. Existuje buď trhová alebo direktívne riadená ekonomika. Nič iné. Lenže pre Šikovu reformu bola jedným zo vzorov sovietska Nová ekonomická politika (NEP) zo začiatku 20. rokov minulého storočia a ekonomický model, ktorý existoval vo vtedajšej Juhoslávii. Dnes by sme mohli argumentovať úspešnosťou čínskeho hospodárstva, ktorého reformátori sa inšpirovali nielen NEP-om, ale aj Šikom.

Sen o demokracii sa nám splnil po novembri 1989. Je model sociálneho trhového hospodárstva, "tretej cesty", naozaj utópiou alebo niečím, čo raz príde? Dnes je spomienka na osud Šikovej reformy rovnako trpká, ako tá na príchod sovietskych tankov.