Reklama
Prvá Slovenská e-lekáreň
Reklama

Reforma nebude veľkým treskom

Na čo je pre radového občana potrebná reforma verejnej správy? - Reforma ako istý akt, resp. proces nemá pre občana osobitný význam. Výsledky reformy však už áno. Pre občana je totiž veľmi dôležité, koľko prostriedkov z jeho daní ide na priame výdavky vo verejnej správe, akú úroveň kompetencií majú obce a mestá, čo všetko si môže vybaviť na mestskom alebo obecnom úrade, ale tiež ako ďaleko je prvostupňový úrad štátnej správy.
Počet zobrazení: 1757

Vladimír Faič, podpredseda Výboru NR SR pre verejnú správu

Narodil sa 15. júla 1948 v Tekovských Lužanoch. V rokoch 1986 absolvoval Vysokú školu politickú a o osem rokov neskôr postgraduálne štúdium obchodného práva. Od roku 1991 sa v Strane demokratickej ľavice profesionálne zaoberá otázkami komunálnej politiky. V roku 1999 sa stal predsedom Rady komunálnej a regionálnej politiky SDĽ. V minulosti počas troch volebných období pôsobil v národných výboroch ako poslanec a podpredseda. Od roku 1998 je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, podpredsedom výboru pre verejnú správu a členom výboru na kontrolu SIS. Vladimír Faič je ženatý a má dve deti. Na čo je pre radového občana potrebná reforma verejnej správy?

- Reforma ako istý akt, resp. proces nemá pre občana osobitný význam. Výsledky reformy však už áno. Pre občana je totiž veľmi dôležité, koľko prostriedkov z jeho daní ide na priame výdavky vo verejnej správe, akú úroveň kompetencií majú obce a mestá, čo všetko si môže vybaviť na mestskom alebo obecnom úrade, ale tiež ako ďaleko je prvostupňový úrad štátnej správy. Samozrejme, že je tu aj tzv. nadobecná úroveň, ktorá sa už nedotýka priamo občana, ale rozvoja regiónu. Priamy styk občana s touto úrovňou nie je. Je sprostredkovaný tým, ako samospráva dokáže akumulovať zdroje, robiť projekty, realizovať ich - skrátka zabezpečovať rozvoj regiónu.

Občania sa často sťažujú na určitú byrokraciu, pokiaľ ide o vybavovanie si záležitostí na úrovni štátnej správy. Je teda predpoklad, že po realizácii reformy budú samosprávne zložky pohotovejšie?

- V štátoch EÚ sa byrokracia vníma ako niečo nevyhnutné vo vzťahu občana k úradníkovi. Tento vzťah sa, samozrejme, tvorí z profesionálnej úrovne úradníka, ale aj jednoznačne vymedzených kompetencií. Podstatné je i to, ako je štátna správa usporiadaná, či sa občan "vyzná" v systéme úradov, alebo sú pre neho svojim usporiadaním neprehľadnou džungľou. Profesionalita a odborná úroveň úradníkov však priamo dotvára vzťah občana k úradom na základe osobných skúseností. V tejto oblasti je čo naprávať. Čo sa týka úrovne práce úradov samosprávy, pri naplnení odbornosti predpokladám, že na úrovni obce bude pociťovať úradník väčšiu spolupatričnosť k občanom, pretože bude od nich do istej miery závislý.

Ako sa bude riešiť problematika prechodu kompetencií v malých obciach, ktoré majú len niekoľko stovák obyvateľov?

- Presun kompetencií a ich výkon je v malých obciach problematický a z pohľadu výkonu samosprávnych funkcií aj najdrahší. Spájanie sa alebo zlučovanie obcí bude nutnosťou. Zákon O obecnom zriadení z roku 1990 umožňuje zlučovanie obcí, ale dodnes niet jediného príkladu. Naopak, v minulom roku sme museli tento zákon novelizovať a zamedziť rozčleňovaniu obcí počas volebného obdobia samosprávy. Proces spájania obcí je možný len vynútením zákonom, alebo dobrovoľným spájaním sa, po prenesení kompetencií zo štátu. Táto druhá cesta môže byť uskutočniteľná práve v procese reformy verejnej správy. Ak niektorá obec nebude schopná kompetenciu prevziať a vykonávať, tak sa bude musieť za účelom jej výkonu spájať s inými obcami, buď na základe zmluvného, alebo iného vzťahu.

Prečo, podľa vás, SMK tak veľmi trvá na Podunajsku? Je to z etnických dôvodov?

- Áno, vidím v tom najmä tento dôvod ako prostriedok k naplneniu politických záujmov SMK. Táto požiadavka bola po prvýkrát prezentovaná v júni minulého roku, keď vláda schválila 12 vyšších územných celkov (VÚC). Vtedy bugárovci vyšli s požiadavkou na Komárňanskú župu. Celý rok sa vo vládnej koalícii rokovalo na neverejnej úrovni o tejto požiadavke. Možno nebolo namieste, že sa nezverejnili tieto nekonečné rokovania, ktoré vždy končili tým istým - SMK zo svojej požiadavky neustúpila a dokonca hrozila vystúpením z vládnej koalície. Trochu táto požiadavka pred dvoma alebo tromi mesiacmi utíchla, ale teraz, keď sú v parlamente už návrhy zákonov, tak SMK vyšla s inovovaným názvom Podunajská župa a majú ho pripravený ako pozmeňujúci návrh.

Ide o to isté územie ako v ich predchádzajúcom návrhu?

- Ide o identický návrh so zmeneným názvom.

Kto doteraz brzdil realizáciu reformy verejnej správy?

- Je to trochu širší problém, pretože neustále vlastne prebieha len prípravná a nie realizačná fáza. Realizáciu reformy podľa môjho názoru brzdí jej nedôsledná a nekoordinovaná príprava na vládnej úrovni. Je dostatok faktov o tom, že diskusia o počtoch VÚC odviedla celú prípravu reformy úplne bokom od jej pôvodných zámerov, ba dokonca aj nad rámec programového vyhlásenia vlády. Čo sa týka počtu VÚC, vždy sme hovorili, že územné členenie by malo byť zavŕšením všetkých prác, ktoré s reformou súvisia. V prvom rade by mu však mali predchádzať politické dohody o tom, či sa územné členenie bude vôbec meniť. Takáto dohoda však doteraz nebola prijatá. Najväčší problém a zároveň to najpodstatnejšie, aké kompetencie majú prejsť na obce, ako budú financované, sa rieši až teraz. To znamená, že zámer, aby boli všetky návrhy zákonov prerokovávané v parlamente naraz, sa už nenaplní.

Ste ochotný pristúpiť v počte VÚC na nejaký kompromis?

- Keďže vo vládnej koalícii nie je dohoda na zmene územného členenia, považujem za kompromis vytvorenie samosprávy VÚC v hraniciach terajších ôsmich krajov. Tento kompromis by mohol byť možno aj kompromisom presahujúcim rámec vládnej koalície. Znovu treba pripomenúť vývoj názorov. Ak sa SMK vzpriečila a zabrzdila možnosť konsenzu, nie je možné ju nahradiť dohodou, že bugárovci by mohli podporiť 12 VÚC, len vtedy, ak okresy Skalica a Senica budú presunuté z Trnavského do Bratislavského kraja a tiež tým, že budú vytvorené volebné obvody tak, aby boli v prospech SMK. Toto je podstata, na ktorej potom vznikla jediná vládna alternatíva, a to 12 VÚC, ktorá však nezodpovedá 12 VÚC schválených vládou v júni 2000. Aj z tohto dôvodu posledná dohoda v koalícii znela tak, že do parlamentu bude predložená alternatíva osem VÚC i dvanásť. Keďže sa to nestalo, SDĽ predložila prostredníctvom výborov NR SR pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o počte 8+8 krajov a VÚC. Výbor NR SR pre verejnú správu ako gestorský výbor odporúča NR SR tento pozmeňujúci návrh schváliť.

Hľadali ste už u svojich partnerov v parlamente podporu vášho návrhu?

- Myslím si, že na túto problematiku sa treba pozerať výlučne očami parlamentnej matematiky. Ak vláda predložila návrhy zákonov bez dohody vo vládnej koalícii s tým, že má rozhodnúť parlament, tak treba brať do úvahy, že o tom bude rozhodovať celý parlament, nielen koaličné kluby. Ak je to tak, že nie je politická dohoda v koalícii a v parlamente nebola prerokovaná koncepcia reformy, tak to dáva široký priestor na uplatnenie pozmeňujúcich návrhov. Pri pozmeňujúcich návrhoch nie je v tejto koalícii nič neobvyklé, že sa prijímajú s podporou opozície. Stalo sa tak prvýkrát hneď pri programovom vyhlásení vlády.

Existujú obavy, že reforma verejnej správy by nakoniec nezískala potrebnú podporu pri záverečnom hlasovaní?

- Myslím si, že SMK sa bude držať Podunajskej župy bez ohľadu na to, koľko VÚC bude. Predpokladám, že nebudú hlasovať za žiadny variant. U ostatných koaličných poslancov neočakávam zabrzdenie reformy. Očakávam, že terajšia opozícia bude veľmi zodpovedne pristupovať k tomu, aby sa každých päť rokov nemenilo územné členenie, ale že tiež chcú naplniť svoj zámer a vytvoriť samosprávu VÚC a uskutočniť voľby do týchto orgánov.

Aký je váš postoj k rušeniu okresných úradov?

- Je to tiež jeden zo sporných momentov. Vládna koalícia sa nezaviazala dezintegrovať miestnu štátnu správu a úplne zrušiť okresné úrady. Naopak, hovorí sa o tom, že bude ďalšia dekoncentrácia výkonu štátnej správy na nižšie zložky verejnej správy a tými sú aj okresné úrady. Sme zásadne proti ich zrušeniu v etape spustenia presunu kompetencií na samosprávu, ale po odovzdaní kompetencií to budú, z hľadiska počtu zamestnancov ako aj ich kompetencií, úplne iné okresné a krajské úrady. Nie je to však z toho dôvodu, že SDĽ má v týchto úradoch najviac svojich nominantov. Má ich určite menej ako SDK. Chceme, aby sa zachovala úroveň okresu ako administratívno-správneho celku, pretože má najdlhšiu tradíciu a aby v okresnom meste pôsobil okresný úrad s prednostom ako predstaviteľom a zástupcom štátu na miestnej úrovni.

Nakoľko je váš model 8+8 identický s terajším územným usporiadaním Slovenska?

- Model 8 VÚC vychádza práve z terajšieho právneho stavu, teda platného územno-správneho členenia SR. Samospráva VÚC by sa mala vytvoriť práve v hraniciach terajších krajov. Je to z hľadiska odovzdávania kompetencií optimálne. Dnešných osem centier je prirodzenými centrami krajov. Je to aj historicky overené.

Myslíte si, že sa parlamentu podarí prijať balík zákonov súvisiacich s reformou verejnej správy v stanovenej lehote?

- Pôvodný zámer, aby boli návrhy zákonov prerokovávané v parlamente naraz, sa už nenaplní. Samozrejme, je to istý proces, lebo ďalšie návrhy zákonov - novela o obecnom zriadení, majetkové zákony, rozpočtové pravidlá a kompetenčný zákon, už majú istú podobu, ktorá už bola viackrát na rozličných úrovniach prerokovávaná aj s dohľadom ZMOS-u ako istého oponenta. Takže by podľa mňa nemali byť zásadnou prekážkou, ak sa naplnia všetky záväzky, ktoré vláda prijala. Uvedené návrhy zákonov sa však prerokujú až v septembri. Považoval by som za hazard a plytvanie silami, ak by sa po dva a pol ročnej práci značnej časti vlády celý proces zastavil len preto, ak sa teraz nenaplnia snahy tých, ktorí do reformy vstupovali len s cieľom zmeniť územné členenie. Bol by to podľa môjho názoru politický hazard. Predpokladám, že väčšia časť parlamentu jednoducho postaví silnú bariéru takýmto politickým avantúram. Aj na ôsmich VÚC sa podľa mňa môže uskutočniť zmysluplná regionálna politika.

Rád by som ešte v tejto súvislosti pripomenul, že sa veľa operuje kreovaním VÚC na Slovensku v takzvaných prirodzených regiónoch. No treba povedať, že tých nie je ani osem, ani dvanásť, či šestnásť, ale 25 až 27. Pretože prirodzený región je napríklad aj horná Nitra s vyše 300 000 obyvateľmi, Kysuce, Orava, Tekov, Záhorie a iné regióny.

ZMOS nie je veľmi nadšené, pokiaľ ide o presun majetku zo štátu na obce. Ako sa SDĽ pozerá na tieto spory?

- Na pozadí handrkovania sa o počte VÚC sa formujú projekty odovzdávania kompetencií z jednotlivých ministerstiev. Už to, že sa to deje na pozadí, svedčí o tom, že za rozhodujúce sa od začiatku mali postaviť tieto problémy. Keď sa proces prípravy reformy z vlády dostal do parlamentu, mali byť všetky otázky ohľadom presunu kompetencií a majetku jasné. Naproti tomu prebiehajú neprehľadné veci ohľadne privatizácie zdravotníckych zariadení. Medzi priority sa dá zaradiť aj transformácia vodární a kanalizácií, otázky školstva. Iste nie je nikomu jasné, že ak prejdú prostriedky napríklad v oblasti školstva, tak či budú na opravu budov, alebo na zvyšovanie platov pracovníkov. V zdravotníctve takisto - financie budú na oddlžovanie alebo na riešenie miezd zamestnancov?

Oveľa citlivejšia je však personálna otázka. Môžu sa zamestnanci štátnej správy obávať, že sa po reforme ocitnú takpovediac na ulici?

- V prvom rade sa treba oslobodiť od vyjadrení, že bude ušetrených desať tisíc pracovníkov zo štátnej správy, pretože neviem o žiadnej kompetencii, ktorá by sa mala prestať realizovať. Ak sa nebude vykonávať na úrovni štátnej správy, tak sa bude v samospráve. Zdatní ľudia v tejto oblasti podľa môjho názoru nájdu po prevzatí kompetencií uplatnenie v samospráve.

Na druhej strane, neobávate sa, že starosta si na obecnom úrade zamestná svojich rodinných príslušníkov a odborníci tak potom nenájdu uplatnenie v tejto oblasti?

- To závisí od úrovne jednotlivých starostov, ako aj celých zastupiteľstiev a v neposlednom rade od samotných občanov - voličov starostu a zastupiteľstva. V tomto smere sú medzi obcami veľké rozdiely v práci obecných úradov, starostov, vo vzhľade i úrovni vybavenia obcí. Nie všetko je vinou prílišného centralizmu, ale v aktivite a schopnosti spravovať obec.

Koľko, podľa vás, stihne táto vládna koalícia počas svojho funkčného obdobia v súvislosti s reformou verejnej správy urobiť?

- Nie je možné očakávať, že to bude veľký tresk, ako to niektorí mali na mysli v roku 1999. Je to istá etapizácia. Hlavné priority by sa ale mohli uskutočniť ešte v tomto volebnom období. Ide o presun kompetencií. Sú všetky predpoklady aj na to, aby sa mohla kreovať samospráva VÚC voľbami v závere tohto roku. To znamená, po prijatí zákonov o VÚC je možné v septembri prijať novely zákona O obecnom zriadení, O majetku obcí, O rozpočtových pravidlách, zákon O majetku VÚC, kompetenčný zákon a systém kontroly vo verejnej správe.

Veľa sa však hovorí aj o tom, že celá reforma by sa už mala prenechať na novú vládu. Aký je váš názor?

- Je to istá schizofrénia. V každej strane sú aj ľudia, ktorí si decentralizáciu neprajú. Ide totiž aj o decentralizáciu moci z centrálnej úrovne na regionálnu. Ak územná samospráva funguje, vykonáva svoje kompetencie, získa si autoritu v celom regióne a tiež istý stupeň autonómie. Do úplne inej pozície sa potom dostanú aj funkcionári a úradníci centrálnych úradov. Aj napriek tomu nemožno teraz v druhej polovici volebného obdobia hovoriť o komplexnom naplnení zámerov reformy aj z hľadiska presunu kompetencií a delimitácie majetku.

S hosťom SLOVA sa zhovárali Martin Krno a Jana Matúšová

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama