Vodca národa na tabuli
Obdivovatelia prezidenta vojnovej SR a najvyššieho veliteľa Hlinkovej gardy Jozefa Tisu sa dožijú slávnostného odhalenia jeho portrétu, vytesaného do čierneho mramoru. Nebude to iba skromná tabuľa v tichom mestečku, ako sú Bánovce nad Bebravou, ktorú po škandále s medzinárodným dosahom museli s hanbou sňať. Ani zlatom natretá, komická socha od insitného umelca v dedinke Čakajovce pri Nitre. Tisovu podobizeň umiestnia na Katolícky dom v samom centre Žiliny, kde 6. októbra 1938 nevyhlásili iba autonómiu Slovenska, ale kde sa začal i nástup totalitného režimu (po necelých dvoch mesiacoch ľudáci zlikvidovali i samotnú SNS), protižidovských represálií a primknutie sa k nacistickému Nemecku. Tak rozhodlo zastupiteľstvo krajského mesta. Pritom sa našiel len jeden statočný - poslanec za DS, čo sa zdržal hlasovania. Možno i to je na pomery v tejto bašte slovenského huránacionalizmu hrdinstvo. Veď tunajšia koalícia SNS/HZDS získala zo 45 mandátov až 39. Ako si však ustrážili zvyšných šesť zástupcov ostatné strany, nevynímajúc SDĽ a DÚ, ktorých poslanci tiež v miestnom parlamente hlasovali za. Ak štátne úrady a ústredia strán, čo sa hlásia k demokratickým tradíciám našich dejín, budú tolerovať výčin žilinských "otcov mesta", nič nezabráni, aby obdobné pomníky ,,veľkému synovi slovenského národa" rástli podľa vzoru krajského sídla v iných obciach ako huby po daždi. Bez razantného odmietnutia sa kvetnaté reči o začleňovaní Slovenska do európskych štruktúr premenia na známe migašovské bla-bla-bla. Veď jedným z historických pilierov zjednocujúcej sa Európy je práve antifašistická aliancia a neprípustnosť akýchkoľvek foriem xenofóbie a rasizmu. Pri aproximácii práva EÚ by sme nemali zabudnúť ani na 131. paragraf nemeckého Trestného zákonníka: "Odsúdený na trest odňatia slobody na päť rokov alebo na peňažnú pokutu bude ten, kto skutok z čias vlády národného socializmu verejne alebo na schôdzi schvaľuje, či zľahčuje." Nezávisle od toho, či ide o primátora alebo poslancov akéhokoľvek rangu.
